Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117207250
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117207250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Friendly

Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného
Mgr. Hendrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanej: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. Š., o
zaplatenie 717,78 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 700 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05 % ročne z tejto sumy od 10.05.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 17.03.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu vo výške 717,78 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od
10.05.2016 a nahradiť mu trovy konania.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že strany sporu uzatvorili Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (Rámcová zmluva) a zároveň Zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru (Zmluva o úvere), na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému
krátkodobý bezúročný úver vo výške 700 €. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 717,98
€, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a nákladov (príslušenstvo) v podobe individuálne dohodnutej
odplaty za poskytnutie úveru, vyjadrených pevnou sumou vo výške 17,78 €; úver s príslušenstvom sa
stal splatný dňa 09.05.2016. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, tento
si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm.b) C.s.p. - Súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

3. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z obsahu spisu a zistil nasledujúce:
3.1. Formou elektronickej komunikácie uzavrel žalobca so žalovanou „Rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb“.Podľa Článku I. bod 3 Rámcovej zmluvy - Rámcová zmluva Friendly Fiannce Slovakia a Spotrebiteľa
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojený ďalších služieb (ďalej len
„Rámcová zmluva“) rámcovo upravuje práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve

o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok.
Podľa Článku II. bod 4 - Príslušenstvom sú úverové poplatky, poplatky spojené so zmenou zmluve
dohodnutých podmienok, úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením a iné.
Podľa Článku II. bod 9 - Úverové poplatky sú poplatky účtované Veriteľom za poskytnutie a spracovanie
Úveru. Výška Úverových poplatkov je uvedená v Zmluve.

Podľa Článku III. bod 3 - Úverová zmluva (Rámcová zmluva a Zmluva) sa považuje za uzavretú
momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej príloh Klientom
elektronickou poštou. Uzavretím Zmluvy Spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o
podmienkach spotrebiteľského úveru.
Podľa Článku V. bod 4 - Klient sa zaväzuje zaplatiť Veriteľovi Úverové poplatky.
Podľa Článku VI. bod 1 - Úver poskytnutý Veriteľom je bezúročný.

Podľa Článku VII. bod 1 - Úver poskytnutý Veriteľom Klientovi je bezúčelovým úverom.
3.2. Konkrétne parametre úveru boli uvedené v „Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru“, podľa
ktorej:
Veriteľ sa na základe tejto zmluvy a v súlade s podmienkami uvedenými v Rámcovej zmluve zaväzuje
poskytnúť klientovi bezúčelový bezúročný úver vo výške € 700,00 EUR, bezhotovostným prevodom z

účtu v banke Veriteľa najneskôr nasledujúci pracovný deň po splnení odkladacích podmienok zmluvy.
Klient sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi Úver s Príslušenstvom v celkovej výške 717,78 EUR bezhotovostne
na bankový účet Veriteľa. Táto Zmluva sa uzatvára na dobu určitá, s termínom konečnej splatnosti úveru
s príslušenstvom dňa 09.05.2016.
Úroková sadzba - 0,00%. RPMN - 34,4%. Celková čiastka na zaplatenie 717,18 €. Odplate podľa § 53

ods.6 OZ - 30%. Celkové náklady Klienta - 17,78 €. Priemerná RPMN - 30%.

4. Z obsahu spisu teda vyplynulo (a žalovaný to nepoprel), že žalobca na základe Rámcovej zmluvy
a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretých formou elektronickej diaľkovej komunikácie skutočne
poskytol žalovanému sumu 700 €, ktorú žalovaný v dohodnutej lehote nevrátil.

5. Zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov - spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm.c) zákona č. 129/2010 Z.z. - iným veriteľom je právnická osoba, ktorá v rámci svojho
podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok
uvedených v § 1 ods. 3 písm. c) ,
f) a l) , pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu

z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b) , d), e) ,
g) až k) a m) až r) ; za iného veriteľa sa nepovažuje banka,
pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na

činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. - na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 2 písm. a), c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách

na diaľku - na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom
a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie. Dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom
finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe

zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo
podnikania.6. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca má postavenie tzv. iného veriteľa a vzťahujú sa na neho
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. uvedené v § 24 ods.1 tohto zákona. Žalobca je podnikateľom, ktorý
vykonáva podnikanie v zmysle § 2 ods.1 Obchodného zákonníka - Podnikaním sa rozumie sústavná

činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutiazisku.Ziskompriposkytovaníúverujeodplatazatentoúver-úrok.Podľa§497Obchodného
zákonníka - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Žalobca tvrdí, že jeho úver je bezúročný. Zároveň je však v Rámcovej zmluve (ktorá

tvorí akési Všeobecné obchodné podmienky) uvedené, že okrem poskytnutej istiny je klient - žalovaný
poskytnutý zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je
určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti úveru.
6.1. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
6.2. Podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie

konania podľa § 8 a agresívna
obchodná praktika podľa § 9 .
Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 .
6.3. Deklaráciu žalobcu o poskytnutí bezúročného úveru považuje súd za klamlivú obchodnú praktiku.

Súd totiž považuje za nelogické, aby žalobca podnikal na finančnom trhu bez snahy dosiahnuť zisk,
ktorého vyjadrením pri úvere (alebo pôžičke) je práve odplata vo forme úrokov. Naopak, svoj zisk
označuje ako „poplatok za poskytnutie úveru“, ktorý predstavuje poplatok za spracovanie a poskytnutie
úveru. Toto vymedzenie poplatku evokuje zdanie, že ide o skutočné náklady, ktoré žalobca má so
spracovaním a poskytnutím úveru, čo odporuje princípu podnikania - dosahovania zisku, keďže tento

poplatok by mal žalobcovi refundovať iba skutočne vynaložené náklady. Zmysel poplatku za poskytnutie
úveru (pričom skutočné náklady súvisiace so spracovaním a poskytnutím úveru zrejmé nie sú) sa
prejavuje konštatovaním, že jeho výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby
splatnosti úveru. Z uvedeného vymedzenia je tak nespochybniteľné, že poplatok za poskytnutie úveru
buď celkom alebo v rozhodujúcej časti tvorí zisk žalobcu ako dodávateľa.

7. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
posudzovania ich schopnosti splácania úverov.7.1. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou

mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.

Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa

potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

Je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom žalobca nepostupoval a bonitu žalovaného žiadnym
spôsobom neskúmal. Výsledkom toho je, že úver je bez úrokov a bez poplatkov.
7.2. Žalovaný je teda povinný zaplatiť žalobcovi sumu 700 €.

8. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. - ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom k uzatvoreniu úverovej zmluvy - Výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB ku dňu začiatku omeškania 10.05.2016 bola 0,05% ročne a potom výška
úrokov z omeškania je 5,05% ročne.

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.9.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 717,78 € a priznaná mu bola suma 700 €. Úspech žalobcu -
97,50%, úspech žalovaného - 2,50%, čistý úspech žalobcu - 95%. Žalobca tak má proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.