Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Monika Jusková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202171
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116202171.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne T.. N. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v L., P. XX, adresa na doručovanie G. 142, štátnej občianky U. republiky, zastúpenej Igorom
Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o
určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 10C/34/2016 - 92 zo dňa takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 830031070, z 24.9.2010, k Zmluve o
revolvingovom úvere, č. 8300031070, z 24.9.2010, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a nahradiť
žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesenie po
právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 24.9.2010 uzatvorila žalobkyňa
so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300031070. Predmetom úveru bolo poskytnutie
úverového limitu vo výške 1.200 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala veriteľovi zaplatiť v 48-tich mesačných
splátkach po 61,64 Eur. Zároveň uzavrela žalobkyňa so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8300031070 rovnako ako zmluvu zo dňa 24. 9. 2010 na základe ktorej mal mať
odporca pohľadávkuvočinavrhovateľke ztituluposkytnutéhoúveruvovýške1.200eur stým,žetakáto
pohľadávka je zabezpečená takouto dohodou o zrážkach zo mzdy a to vrátane príslušenstva úveru,

prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, ako aj nákladmi, ktoré preukázateľne vznikli v súvislosti s
vymáhaním pohľadávky.
Súd dospel k záveru, že žalobkyňa má postavenia spotrebiteľa.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu
spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva ako aj právneho poriadku SR nakoľko na základe
takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli
nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať

akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Z obsahu dohody o
zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.
Zároveň takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako základnú
náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.Súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M
Cdo 9/2012.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.

ods. 2 a 3, § 52a ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a 2 a § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ustanovení
§ 5a ods. 1 písm. a) a § 5b) Zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odkazujúc aj na smernicu
Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, čl. 3, 5, 6 ods. 1.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm.
b), d) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
nepreskúmateľný. V rozsudku chýbajú dokázané skutočnosti spôsobujúce nerovnováhu medzi stranami
sporu v súvislosti s uvedenými ustanoveniami. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti
zmluvy z dôvodu absencie označenia platiteľa mzdy. Uviedol že žiadny zákon neurčuje ako náležitosť
dohody o zrážkach zo mzdy označenie platiteľa mzdy. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby

odvolací súd zrušil zmenil napadnutý rozsudok a podanú žalobu zamietol, alebo zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 19.06.217 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval relevantnosť Dohody o zrážkach zo mzdy
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorá bola uzatváraná, ako z dokazovania vyplynulo, ako
súčasť kontraktačného procesu, výsledkom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov ako úveru
žalobkyni.

7. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného bola nepreskúmateľnosť a
neodôvodnenosť rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne a
úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument
strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.

Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

V danej veci súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole dohodu o zrážkach zo mzdy z toho hľadiska, či
nejde o neprijateľnú podmienku. Na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že predmetná

dohoda o zrážkach zo mzdy v rámci súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok neobstojí,
pričom svoje závery riadne odôvodnil.
Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá
kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že byrozhodovacímprocesomdošlokodňatiumožnostižalovanéhokonaťpredsúdomakporušeniuprávana
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa

predstáv odvolateľa.

8. K argumentu žalovaného o tom, že mal byť vykonaný dôkaz o neprijateľnosti podmienky a takýto
záverajriadnezdôvodnenýodvolacísúdpoukazujenamnožstvoprávoplatnýchrozhodnutí,ktorýmibola
dohodaozrážkachzomzdy,ktorúžalovanýpredkladáspotrebiteľom,vyhlásenázaneprijateľnúzmluvnú

podmienku, a preto ďalšie dôkazy o jej neprijateľnosti nie sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné.
V zmysle ust. § 53a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník je žalovaný ako dodávateľ povinný
zdržať sa používania podmienky, ktorá bola súdom určená za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, alebo z dôvodu ktorej súd nepriznal dodávateľovi plnenie. Obsah súdnych rozhodnutí, ktoré
určili neplatnosť zmluvnej podmienky-dohody o zrážkach zo mzdy musí byť žalovanému známy. Pojem
„zdržať sa používania“ je potrebné v záujme účinnej ochrany spotrebiteľa vykladať extenzívne. Zdržať

sa používania znamená nielen nepredkladať túto podmienku spotrebiteľom na podpis pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv v budúcnosti, ale aj nerealizovať v praxi zmluvnú podmienku, ktorá už je
obsahom uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov.
rozsudokC-106/77 Simmenthal).

Už len samotná skutočnosť, že prejednávaná zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku je bez ďalšieho dôvodom na potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

9. Vo vzťahu k okolnostiam uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, a nad rámec odvolacích dôvodov,
odvolací súd dodáva, že v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to

vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol,
že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho
života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne

vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný,
prehľadný a logicky usporiadaný.
Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže podľa odvolacieho súdu zodpovedať
kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára
spolu so zmluvou o úvere bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa

zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah.

Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním o jej dôsledkoch dostalo objektívne do
rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s
imperatívom dobrých mravov, nič nebráni vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, aj keď
má základ v znení zákona. Dôležité je ako bola táto dohoda o zrážkach zo mzdy zrealizovaná, a to v
kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť

základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry
vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.

10. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil s tým, že by dohoda o zrážkach zo mzdy musela obsahovať
označenie platiteľa mzdy. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

by vyriešenie otázky, aký vplyv má neuvedenie platiteľa mzdy na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy
bolo irelevantné, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná
podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej uzavretia.11. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako
rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania uvedenými, potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto

priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v
zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.