Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204008
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej
veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti
žalovanému: J. W., nar. X.X.XXXX, bytom R. V., S. XXX/X, o zaplatenie 369,94 eura s príslušenstvom,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/157/2016-107
zo dňa 23.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o čiastočnom zastavení
konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .

Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd postupom podľa § 146 ods. 1 CSP na základe dispozitívneho
úkonu žalobcu zastavil konanie v časti o zaplatenie 369,94 eura, úroku vo výške 0,06 eur a úroku vo
výške 28 % ročne zo sumy 369,94 eur od 20. 8. 2016 do zaplatenia.
2.Vo vzťahu k ďalšej časti uplatneného nároku dospel okresný súd, aplikujúc zákon č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o nepovolenom prečerpaní (príslušné ustanovenia
citované v napadnutom rozsudku) k záveru o nedôvodnosti žaloby v zostávajúcej časti, t.j. o zaplatenie
úrokov vo výške 195,70 eur. Vychádzal pritom z toho, že medzi stranami sporu uzavretá zmluva o
povolenom prečerpaní na účte, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Obligatórnou náležitosťou takejto
zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, i/ aplikovaného zákona je (aj) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,

index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru,podmienkyaspôsobvykonaniatejtozmeny;aksazarôznychpodmienokuplatňujúrôzneúrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.
3.Nadväzne okresný súd konštatoval, že posudzovaná zmluva o povolenom prečerpaní uvedené
náležitosti neobsahovala. Absentovali v nej údaje o dobe trvania, ako aj konečnej splatnosti úveru.

Zároveň, keďže v zmluve bola uvedená úroková sadzba ako variabilná, mala zmluva obsahovať
aj údaje o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Takýto údaj však
v zmluve obsiahnutý nebol a odkaz na všeobecné obchodné podmienky je nepostačujúci, nakoľko
tieto nepredstavujú individuálne zmluvné dojednania, preto ich obsahom nemôžu byť obligatórnenáležitosti samotnej zmluvy o úvere. Absenciu uvedených náležitostí zmluvy o úvere zákon sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, na základe čoho žalobu (v tejto časti)
zamietol.

4.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov priznal. Mal totiž za to, že konanie o zaplatenie istiny bolo v
celom rozsahu zastavené a to výlučne pre správanie žalovaného spočívajúce v úhrade žalovanej istiny
po podaní žaloby.

5.Proti tomuto rozsudku podal v rozsahu zamietnutej časti odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny
napadnutého rozhodnutia v podobe vyhovenia žalobe. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie.
Predovšetkým s poukazom na článok III písm. T zmluvy o povolenom prečerpaní argumentoval
dojednaním o uzatvorení zmluvy na dobu neurčitú. Vzhľadom na to konkrétny termín konečnej splatnosti
z povahy veci nie je možné uviesť v čase uzavretia zmluvy ako presný dátum. Konečná splatnosť je

upravenávovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachatotak,žekzánikomzmluvnéhovzťahudochádza
k splatnosti všetkých záväzkov klienta voči banke vzniknutých z povoleného prečerpania.
6.Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu, tá je podľa odvolateľa upravená v samotnom texte zmluvy vo výške
16,90 % ročne, pričom v zmysle článku III písm. T bod 6 všeobecných obchodných podmienok je
úroková sadzba variabilná a jej výška závisí od refinančných nákladov, úverovej politiky, banky, zmeny

právnych predpisov a od vývoja medzibankovom trhu. Úroková sadzba je zverejnená v obchodných
priestoroch banky a na internetových stránkach banky. Banka má právo zmeniť úrokovú sadzbu, a
to kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Banka sa zaväzuje klienta o zmene úrokovej sadzby
písomne informovať vo výpise z osobného účtu, a to najmenej 15 dní pred jej účinnosťou. Okrem toho
zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb

musia byť individuálne dojednané. Napokon, neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy sú podľa § 31
ods. 4 zákona o platobných službách obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb a zároveň
v zmysle všeobecných obchodných podmienok je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou všeobecných
obchodných podmienok, teda aj rámcovej zmluvy. Záverom žalobca poukázal na rozsudok Európskeho
súdnehodvoravoveciC42/15HomeCreditSlovakia,a.s., protiKláreBíróovej,vzmyslektoréhozmluva

o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.

7.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutými ponechal odvolaním nenapadnutý a
nezávislý výrok o čiastočnom zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP

9. Východiskovo odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska procesnej ekonómie postačuje pre určujúci
záver o bezúročnosti, resp. bezpoplatkovosti poskytnutého/dotknutého úveru zistenie správnosti čo i
len jedného - z dvoch samostatných - okresným súdom formulovaných nedostatkov v obsahových
náležitostiach posudzovanej zmluvy.

10.Z opísaného aspektu nadväzne platí, že údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru je pre spotrebiteľa
dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomosti o nákladovosti úveru (v časti úroku, ktorý možno považovať
za podstatnú/dominantnú zložku celkových nákladov úveru). Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa
namieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť tohto údaja, čomu nepochybne nezodpovedá/
nekorešponduje odkaz žalobcu/odvolateľa na obchodné podmienky (prípadne Sadzobník), ktoré majú

obsahovať „o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch“. Krajský súd nevidí dôvod upustiť od ustálených
záverov aplikačnej praxe súdov, v zmysle ktorých majú všeobecné obchodné podmienky slúžiť „len“ na
bližšie vysvetlenie vzájomných povinností účastníkov zmluvy, či širších súvislosti poskytovanej služby,
rozhodne však nemajú byť priestorom na formulovanie určujúcich zákonných náležitostí zmluvy akou
je i úroková sadzba. Odvolateľ teda relevantným spôsobom nevyvrátil/nespochybnil zásadný záver

okresného súdu o absencii obligatórnych údajov (zmluvy o úvere) požadovaných právnou normou v
prípade variabilnej úrokovej sadzby.11. Následne opísaným skutočnostiam (jednak) korešponduje zákonný následok v podobe bezúročnosti
a bezoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, zároveň však tieto skutočnosti - aj vo svetle
odvolateľom akcentovaných výstupov z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ - vo svojom súhrne

poskytujú legitimitu úsudku o primeranosti takejto sankcie.
12.Odhliadnuc od uvedeného, prejudiciálne rozsudky Súdneho dvora EÚ sú spolu s výkladom práva
EÚ, ktorý sa v ňom nachádza, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, resp. aj
pre súdy, ktoré budú v tej istej veci rozhodovať o opravných prostriedkoch. Pokiaľ teda okresný súd pri
svojej rozhodovacej činnosti postupoval v súlade s explicitným znením zákona (§ 11 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch), ktorým je (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR) pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný,
ide o postup náležitý.

13.Napokon, pokiaľ odvolateľ namieta, že zákon o platobných službách nestanovuje povinnosť
individuálne dojednať poplatky, krajský súd predovšetkým upriamuje pozornosť žalobcu na skutočnosť,
že predmetom konania je zmluvný úrok, nie poplatok. Bez ohľadu na uvedené však (ani v prípade, že

by išlo o poplatky) uvedený zákon (o platobných službách) neprestavuje špeciálnu úpravu - vo vzťahu k
normám spotrebiteľského práva - ktorá by (z tohto dôvodu) vylučovala aplikáciu spotrebiteľskej ochrany
(na ktorej je založená požiadavka individuálneho dojedania zásadných zmluvných ustanovení, medzi
ktoré nepochybne poplatky i úroky patria).

14.Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľ nenamietal.
Odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo
svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.
15.Relevantnej procesnej úprave napokon zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného

konania.

16. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanému však v súvislosti s

predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom
nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.

17.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť adopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.