Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Róbert Urban
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/44/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813209542
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5813209542.2
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu X. X.,
nar. XX.X.XXXX, bytom I., M. R. B. XXX, zastúpeného JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom
K., Z. XX, proti žalovanému X. V., nar. X.XX.XXXX, bytom I., B. XXX, zastúpenému JUDr. Antonom
Slamkom, advokátom so sídlom P. S., Y. XXXX/XX, o zaplatenie 19.802,50 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 10C/55/2013-98 zo dňa
29.4.2016 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu.
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením, ako v poradí druhým rozhodnutím o trovách konania, okresný súd uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.277,58 eur, a to na účet právneho
zástupcu žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 222,19 eur, a to na účet právneho zástupcu
žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V poradí prvým rozhodnutím o trovách konania (rozsudok zo dňa 24.2.2015) zaviazal žalobcu k
povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.277,58 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie, s tým, že bude potrebné sa zaoberať odôvodnenosťou aplikácie § 150 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p., ( v znení účinnom do 30.6. 2016 - poznámka odvolacieho
súdu).
3. V odvolaní napadnutom uznesení aktuálne posudzovanom, okresný súd vychádzal zo záveru, že
žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá; preto žalovanému patrí voči
žalobcovi náhrada trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6. 2016 - pozn. odvolacieho
súdu). Jednotlivé trovy konania, ktorých náhrada bola žalovanému priznaná, okresný súd podrobne
špecifikoval. Pokiaľ ide o posúdenie okolností hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.,
( v znení účinnom do 30. 6. 2016 ) okresný súd konštatoval, že žalobca v danom smere argumentoval
len tým, že je vyše 80-ročný dôchodca, ktorý bráni svoj majetok a posledné, čo mu ostalo. Avšak v
konaní nebolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (uznesenie zo dňa 7.2.2014),
keď v tom čase žalobca, ako uviedol v príslušnom vyhlásení, disponoval úsporami na účte v banke vo
výške 6.029,16 eur, poberal starobný dôchodok vo výške 350,90 eur, jeho celkové mesačné výdavky
(náklady spojené s bývaním vo vlastnej nehnuteľnosti a náklady na lieky) boli 94,75 eur, plus výdavky
na stravu. V ďalšom priebehu konania žalobca nepreukázal zvýšenie životných nákladov, prípadne
zníženie úspor (keď možno predpokladať ich zníženie o zaplatený súdny poplatok 1.188 Eur). Majetkovépomery žalobcu tak neodôvodňujú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ sa žalobca v konaní
vyjadril, že nehnuteľnosti prevedené druhou kúpnou zmluvou chcel predať inej osobe (pojednávanie dňa
22.5.2014), neobstojí ani jeho argumentácia, že „ v konaní bránil svoj majetok, ktorý nechcel predať,
lebo je to posledné, čo mu ostalo“.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Namietal, že okresný súd svoj záver, že nie je daný základ pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,
vyargumentoval v jedinom odseku napadnutého uznesenia. Okresný súd poukázal na svoje uznesenie
o nepriznaní oslobodenia mu ( odvolateľovi ) od súdnych poplatkov zo dňa 7.2.2014, avšak, aj vzhľadom
na podanie novej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov v rámci odvolania zo dňa 21.4.2015
mal okresný súd, aj v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, zisťovať, či nie sú po 2
rokoch dané podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Okresný súd tiež nelogicky argumentuje
jeho tvrdením, že by nehnuteľnosti predal inej osobe, čo má vylučovať jeho obranu, že chráni svoj
majetok. V danej súvislosti odvolateľ uviedol, že pokiaľ by majetok predal osobe, ktorá by mu zaň
zaplatila, nepodával by ani žalobu vo veci samej. Odvolateľ ďalej argumentoval, že bolo nevyhnutné
skúmať aj pomery z náhrady trov konania oprávnenej osoby, resp. dopad rozhodnutia na ňu. Mal za
to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na celý komplex okolností relevantných
pre rozhodovanie o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Opätovne poukázal na svoj vek, že
bol konaním v rozpore s dobrými mravmi pripravený o rodičovský majetok, ako aj na svoje aktuálne
majetkové pomery.
6. Odvolateľ v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov odvolacieho konania poukazoval na to, že to
bol práve on, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, na základe jeho odvolania bol rozsudok súdu vo
výroku o trovách konania zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.
8. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 1.7.2016,
ďalej CSP ) po zistení, že žalobca bol subjektívne legitimovaný na podanie odvolania smerujúce proti
rozhodnutiu ktorému odvolanie je prípustné, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v
odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Konanie v prejednávanej veci je konaním sporovým. Zo sporového charakteru konania vyplývajú pre
sporové strany rôzne práva a povinnosti. Základnou povinnosťou sporovej strany v konaní je povinnosť
tvrdenia (bremeno tvrdenia) a nadväzne dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno). To znamená, že strana
je povinná na jednej strane opísať, uviesť rozhodujúce skutkové okolnosti veci, zároveň je však, aby
mohla byť v konaní úspešná, povinná tieto preukázať.
10. Žalobca, ako v spore neúspešná strana, a teda inak povinná k náhrade trov protistrany, sa domáhal
rozhodnutia o trovách konania, mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ( dôvody
výnimočné ) pre ktoré by náhrada trov konania žalovanému priznaná nemala byť. Tento svoj návrh
odôvodňoval poukazom na svoj vyšší vek, tvrdiac, že konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi
bol pripravený o rodičovský majetok, ako aj svojimi majetkovými pomermi.
11. Čo sa týka majetkových pomerov žalobcu, okresný súd poukázal na vyhlásenie samotného žalobcu
z 30.4.2014 realizované na účely rozhodnutia o jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov, že disponuje úsporami na účte v banke vo výške 6.029,16 eur. V danej súvislosti okresný
súd konštatoval, že žalobca v ďalšom priebehu konania nepreukázal zníženie predmetných úspor (keď
zároveň pripustil možnosť ich zníženia v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby vo
výške 1.188 eur). Záver o ne/znížení úspor žalobcu založil aj na tom, že žalobca nepreukázal (ale ani
netvrdil) nárast životných nákladov, ktoré by, eventuálne, mohli odčerpávať z jeho úspor. Predmetná
úvaha, hoc založená na tvrdeniach žalobcu k 30.4.2014 smeruje k hodnoteniu jeho aktuálnej majetkovej
situácie (úspory), a to práve vzhľadom na nepreukázanie neskoršieho zníženia úspor žalobcu (s už
spomenutou výnimkou ich časti v rozsahu zaplateného súdneho poplatku, aj keď tu ide len o predpoklad
súdu). Ak aj žalobca v rámci odvolania zo dňa 21.4.2015 proti rozsudku zo dňa 24.2.2015 opätovnepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, v súvislosti s predmetnou žiadosťou nepredložil nijaký
dôkaz.
12. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na nevyhnutnosť komplexného skúmania skutočností rozhodných z
hľadiska eventuality aplikácie normy v ust. § 150 ods. 1 O.s.p., špecifikoval len dve - skutkové okolnosti
veci a jeho majetkové pomery.
13. V zmysle vyššie uvedeného nepriaznivé majetkové pomery žalobca nepreukázal. Ani v aktuálnom
odvolacom konaní odvolateľ nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by správnosť záverov týkajúcich sa jeho
majetkových pomerov spochybňovali. Krajský súd podotýka, že žalobca je v konaní zastúpený
advokátom. V súvislosti s príjmovou, prípadne majetkovou situáciou žalobcu možno len dodať, že v
zmysle príslušných opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa príjem žalobcu z titulu
poberania starobného dôchodku oproti roku 2014 zvýšil o 15,30 eur.
14. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa týkajúcou sa skutkových okolností prevodu vlastníckeho
právakdotknutýmnehnuteľnostiamnažalovaného(nezaplateniekúpnejceny,prípadnenedostatokvôle
žalobcu scudziť predmetné nehnuteľnosti), ako dôvodov hodných osobitného zreteľa je nutné poukázať
na neúspech žalobcu v konaní vo veci samej. Rozsudok zo dňa 24.2.2015 je založený na závere, že
žalovaný uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia ( obrany ), že žalobcovi uhradil kúpnu
cenu za scudzené nehnuteľnosti v celom rozsahu; naopak, žalobcovi sa nepodarilo preukázať opak.
Toto rozhodnutie je právoplatné, keď žalobca sa proti nemu, do meritórneho výroku ani neodvolal. Na
účely rozhodovania o trovách konania, pokiaľ ide o žalobcom vyššie tvrdené skutkové okolnosti prípadu
ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., je nevyhnutné z uvedeného záveru
predmetného rozsudku vychádzať. Daný rozsudok neposkytuje akýkoľvek relevantný podklad - čo sa
skutkových okolností uvádzaných žalobcom týka - pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 O.s.p.
v znení účinnom do 30.6.2016 ( po 1.7.2016 - § 257 Civilného sporového poriadku ).
15. Nakoľko v prospech žalobcu neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa
bezpredmetnou je jeho úvaha o nutnosti skúmať (aj) pomery osoby oprávnenej z náhrady trov konania.
Toto skúmanie totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak osobe oprávnenej z náhrady trov konania „hrozí“,
že by jej nemusela byť proti povinnej strane náhrada trov konania celkom alebo v časti priznaná.
16. Neobstojí námietka odvolateľa vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách v poradí 1. odvolacieho konania.
Žalobca síce bol v odvolacom konaní úspešný, nakoľko odvolací súd zrušil jeho odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania. Avšak, v následnom priebehu konania okresný
súd napadnutým uznesením zo dňa 29.4.2016 vo výroku I. opätovne priznal žalovanému voči žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu ako pôvodne v rozsudku zo dňa 24.2.2015. Možno preto povedať, že
toto pôvodné rozhodnutie o trovách konania bolo vecne správne, resp. odvolanie žalobcu proti nemu
nebolo vecne opodstatnené.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
18. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1
CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný ani v časti, preto protistrane - žalovanému patrí voči
nemu náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
19. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.