Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116211920
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116211920.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu

N.. G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., O. XX, štátny občan SR, v konaní zast. Advokátskou
kanceláriou Krnáč s.r.o., so sídlom Nám. slobody 2, Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému
N.. J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., U. XXXX/XX, v konaní zast. Mgr. Jánom Záhorským,
advokátom AK Banská Bystrica, Javornícka 49, pre zaplatenie 2 000 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 000 Eur spolu s 5,5 %-ným úrokom z omeškania
ročne od 24. 06. 2013 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 2 000 Eur s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23. 06. 2011 uzavrel žalobca so žalovaným ústnu zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej požičal žalovanému sumu 5 000 Eur a to tak, že dňa 23. 06. 2011 previedol
na účet žalobcu sumu 3 000 Eur a dňa 24. 06. 2011 sumu 2 000 Eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu vo
výške 5 000 Eur uhradiť v lehote do dvoch rokov od jej poskytnutia, t.j. do 23. 06. 2013. Žalovaný uhradil
žalobcovi len časť dlžnej sumy vo výške 3 000 Eur a to v troch splátkach tak, že sumu 1 000 Eur uhradil
dňa 19. 12. 2011, sumu 1 000 Eur dňa 14. 03. 2013 a sumu 1 000 Eur dňa 16. 04. 2013. Dlžná suma

tak predstavuje 2 000 Eur. Zároveň sa žalobca domáhal aj úroku z omeškania a náhrady trov konania.

2. Tunajší súd vydal dňa 19. 10. 2016 pod č.k. 17C/171/2016-23 platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 2 000 Eur s prísl. a na náhradu trov konania.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu proti platobnému
rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný nepopiera skutočnosť, že mu žalobca poukázal sumu

5000 Eur, ale nebolo to titulom pôžičky. Poskytnuté finančné prostriedky slúžili na prefinancovanie kúpy
a realizácie zámkovej dlažby, ktorá sa realizovala na pozemkoch v obci U., ktoré sú vo vlastníctve dcéry
žalovaného N.. P. X. a to z dôvodu, že sa blížil termín svadby medzi žalobcom a N.. P. X.. Žalobca a N.. P.
X. chceli, aby zámková dlažba bola v čase svadby položená. Žalovanému boli po dohode žalobcu s N..
P. X. peňažné prostriedky poukázané len z toho dôvodu, že žalovaný vybavoval a dohliadal na realizáciu
položenia zámkovej dlažby a z poskytnutej sumy realizáciu uhrádzal. Žalovaný neprijal sumu 5 000 Eur
ako pôžičku a nikdy sa so žalobcom nedohodli na spôsobe a termíne vrátenia tejto sumy. O poskytnutí

sumy 5 000 Eur sa žalobca dohodol s N.. P. X. na účel, aký uviedol žalobca v žalobe. Žalovaný uhrádzal
žalobcovi sumy a to na pokyn svojej dcéry N.. P. X.. Tvrdenie žalobcu považuje za nepravdivé a účelové,
že žalovaný mal podľa ústne dojednanej sumy vrátiť sumu 5 000 Eur do 23. 06. 2013. Zároveň žalovaný
vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 02. 2017 k podanému odporu uviedol, že tvrdenia
žalovaného o tom, že nedošlo k pôžičke, nie sú pravdivé. Opätovne poukázal na dôvody písomne

podanej žaloby a zároveň uviedol, že žalovaný vykonal čiastočné úhrady požičanej sumy 5 000 Eur a
to z účtu ako vlastník účtu, z ktorého bola úhrada uskutočnená dňa 19. 12. 2011 vo výške 1 000 Eur X.
J., ďalšia úhrada uskutočnená dňa 19. 12. 2011 vo výške 1 000 Eur z účtu žalovaného tak, že žalovaný
v popise platby uviedol „splátka G. z 5 000 E zostáva 4 000 E“, z čoho je zrejmé, že žalovaný uskutočnil
úhradu, pričom v popise tejto prvej úhrady uviedol že:

- ide o splátku, t.j. splátku pôžičky („splátka G....“);
- zároveň uviedol celú dlžnú sumu („...z 5 000 E...“);
- taktiež uviedol s ohľadom na výšku tejto uskutočnenej úhrady zostatok svojej pôžičky („...zostáva 4
000 E“).
Taktiež z výpisu z účtu preukazujúcu čiastočnú úhradu žalovaného uskutočnenú dňa 14. 03. 2013 vo
výške 1 000 Eur vyplýva, že ako vlastník účtu, z ktorého bola úhrada uskutočnená je uvedený „X.

J.“ a v popise platby žalovaný uviedol „splátka G. zostáva 3 000 E“. Taktiež čo sa týka čiastočnej
úhrady žalovaného uskutočnenú dňa 16. 04. 2013 vo výške 1 000 Eur, tak ako vlastník účtu, z ktorého
bola úhrada uskutočnená je uvedený „X. J.“ a v popise platby uviedol „splátka“. Na základe takto
uskutočnenýchúhradzostranyžalovaného,hlavnesodkazomnaobsahjednotlivýchúhradjezrejmé,že
žalovaný sám potvrdil, že si požičal od žalobcu sumu 5 000 Eur, pričom tromi splátkami doposiaľ uhradil

žalobcovi časť dlžnej sumy vo výške 3 000 Eur a žalobcovi sa tak podarilo jednoznačne preukázať,
že žalovanému požičal sumu 5 000 Eur, čím si žalovaný splnil svoju dôkaznú povinnosť. Čo sa týka
premlčania, v písomnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že zmluva o pôžičke bola uzavretá
dňa 23. 06. 2011 a žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť dlžnú sumu vo výške 5 000 Eur do dvoch rokov
od jej poskytnutia, t.j. do 23. 06. 2013. Žalobcovi tak začala plynúť premlčacia doba dňa 23. 06. 2013

a uplynula by dňa 23. 06. 2016. Žaloba o vydanie platobného rozkazu bola podaná na súde dňa 22.
06. 2013, teda pred uplynutím premlčacej doby a tak si žalobca svoj nárok uplatnil na konajúcom súde
riadne a včas, čoho následkom je skutočnosť, že námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného
je nedôvodná. Čo sa týka návrhu na vykonanie dôkazu a to o výsluch N.. P. G., uviedol, že jej výpoveď
bude účelová a to s ohľadom na skutočnosť, že medzi N.. P. G. a žalovaným je vzťah dcéra - otec a medzi

N.. P. G. a žalobcom sú vzťahy ako medzi bývalými manželmi, ktorí sa už viackrát súdili o úpravu práv
a povinností k ich malol. dcére a preto je zrejmé, že N.. P. G. bude vypovedať v prospech žalovaného
a v neprospech žalobcu. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 03. 2017 uviedol, že

suma 5 000 Eur nebola poskytnutá žalovanému titulom pôžičky a táto čiastka mala slúžiť žalovanému
na prefinancovanie kúpy zámockej dlažby. Zámocká dlažba bola realizovaná na pozemku patriacom
do výlučného vlastníctva N.. P. X.. Poukázanie sumy 3 000 Eur žalovaným na účet žalobcu bolo
plnením žalobcu do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a N.. P. G., ktorí po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva uzavreli dňa 05. 11. 2014 Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, podľa ktorej určili hodnotu stavebných a rekonštrukčných prác na rodinnom dome a
pozemkoch N.. P. G. na sumu cca 2 000 Eur. Uzavretím tejto dohody považovala N.. P. X. vec za
vyriešenú. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuzavrel so žalobcom zmluvu o pôžičke, nemohol sa ani
zaviazať k jej vráteniu ku konkrétnemu termínu. Žalobca v podanej žalobe, ani vo svojom vyjadrení
nepredložil dôkaz o začatí plynutia premlčacej doby, ani takýto dôkaz na svoje tvrdenie neoznačil.

6. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá, taktiež na skutkových
tvrdeniach vyplývajúcich aj z ich vyjadrení. Žalobca žalovanému poskytol pôžičku v celkovej výške 5
000 Eur, ktorú pôžičku žalovaný čiastočne uhradil v splátkach tak, ako sú špecifikované v písomne
podanej žalobe. Tvrdenia žalovaného považuje za rozporuplné, nakoľko žalovaný sám uviedol, že

došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov, čo vnímal ako záväzok a nechcel, aby tento záväzok bol
prevedený na jeho dcéru. Taktiež uviedol, že záväzok splácal na základe pokynov svojej dcéry a k
dohode o vyporiadaní BSM z 05. 11. 2014 uviedol, že z bodu 1.2 vyplýva, že manželia vyporiadavajú
medzi sebou len náklady na stavebné a rekonštrukčné práce rodinného domu vo vlastníctve N.. P. G.
vykonanépočastrvaniaamanželstva.Zdôraznil,žeideonáklady,ktorévzniklipočastrvaniamanželstva,

pričom peňažný záväzok vznikol pred vznikom manželstva a to konkrétne dňom, kedy bola žalovanému
poukázaná prvá suma a to 23. 06. 2011, pričom k uzavretiu manželstva medzi žalobcom a dcérou
žalovaného malo dôjsť až 17. 09. 2011. Z tohto titulu nemožno vnímať finančné prostriedky, ktoré slúžili
na zhodnotenie pozemku dcéry žalovaného ako prostriedky vložené do BSM a neboli preto ani riešenérámci dohody o vyporiadaní BSM. S poukazom na vykonané dokazovanie mal právny zástupca za
to, že žalobca v konaní jednoznačne a nespochybniteľne preukázal opodstatnenosť žalobného návrhu
aj vzhľadom na tvrdenia samotného žalovaného a v konaní sa ukázalo ako nesporným, že žalobca

poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5 000 Eur, pričom žalovaný ju splácal na pokyn svojej dcéry tromi
splátkami vo výške 3 000 Eur. Rozporuplné a nepreukázané sa v konaní ukázali tvrdenia žalovaného,
prečo neuhradil žalobcovi zvyšnú časť pôžičky vo výške 2 000 Eur a túto časť pôžičky prezentoval tak,
že mala byť vyporiadaná v dohode o vyporiadaní BSM medzi žalobcom a jeho dcérou, čo sa ukázalo ako
nepravdivé, nakoľko v konaní sa preukázalo, že poskytnuté prostriedky boli pred uzavretím manželstva

a dohoda o vyporiadaní BSM riešila len vzťahy, ktoré vznikli po založení BSM. Je preto jednoznačné,
že tieto finančné prostriedky nemohli a ani neboli v dohode o vyporiadaní BSM riešené. Má za to, že
žalobcanemalinúmožnosťakoobrátiťsanasúdapretožiadal,abysúdnávrhužalobcuvcelomrozsahu
vyhovel a v prípade úspechu navrhol priznať právny nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca v konaní uviedol, že na podanom návrhu trvá a pripojil sa k výpovedi svojho právneho

zástupcu. Zároveň uviedol, že dcéra žalovaného ako osoba, s ktorou mali uzavrieť manželstvo, ho
požiadala o to, že žalovaný ako jej otec si chce požičať finančné prostriedky formou spotrebného úveru,
ktoré boli úročné 8 až 12 %. On mal v tom čase voľné finančné prostriedky a ponúkol sa, že žalovanému
požičia peniaze bezúročne. Dcéra žalovaného mu oznámila, že jej otec je do dvoch rokov schopný
finančné prostriedky splatiť a tak mu poskytol finančné prostriedky v čiastkach 3 000 Eur a 2 000 Eur.

Žalovaný mu za pôžičku poďakoval a ubezpečil ho, že tieto finančné prostriedky mu do dvoch rokov
splatí. Pred uzavretím manželstva sa realizovala pokládka dlažby. Zároveň ho žalovaný ubezpečil, že
ak bude mať mimoriadny príjem, vykoná ďalšie splátky a nie v priebehu dvoch rokov. Žalovaný mu
poskytnuté finančné prostriedky splácal a k úhrade posledných splátok došlo v roku 2013 v čase, keď
ešte zdieľali s manželkou a žalovaným spoločnú domácnosť. Tvrdenie žalovaného, že dve splátky mali

byť vyporiadané nie je pravdivé, pretože zo spoločnej domácnosti bol vyhodený až dňa 28. 04. 2013
a žiadosť o rozvod bola podaná v roku 2013 po realizovaní posledných dvoch splátok pôžičky v roku
2013. Do BSM dlažbu ako takú nezahrňovali, pretože bola položená ešte pred uzavretím manželstva,
čo vyplýva aj z fotografií z ich svadby, čo predložil súdu, aby to súd zobral ako dôkaz. Nie je pravdivé
tvrdenie žalovaného, že poskytoval pôžičku jeho dcére, pretože finančné prostriedky by poukázal rovno

na jej účet a splátky mu boli hradené z účtu p. X..

8. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach.
Účelom poskytnutia finančných prostriedkov bolo zakúpenie zámkovej dlažby pre dcéru žalovaného a
medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzavretá zmluva o pôžičke a to ani ústnou formou. Žalovaný

nepopiera, že mu bolo na účet poukázaných 5 000 Eur a o poskytnutí tejto sumy sa žalobca dohodol s N..
X., s ktorou mali pred svadbou a na účet žalovaného boli finančné prostriedky poskytnuté len z dôvodu,
že on zabezpečoval realizáciu položenia zámkovej dlažby. Finančné prostriedky vracal žalobcovi na
pokyn svojej dcéry a manželky žalobcu. Po rozvode manželstva žalobca s N.. P. G. uzavreli dohodu o
vyporiadaníBSMaztejtodohodyvyplýva,žežalovanýposkytol2000Eurnanehnuteľnosťvovlastníctve

N.. P. G. a preto stále popierajú dôvod žaloby, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a teda ani k
dohode,kedysamáposkytnutásumavrátiť.Následneprávnyzástupcažalovanéhouviedol,žežalovaný
neprijal sumu 5 000 Eur ako pôžičku, taktiež sa so žalobcom nedohodli na spôsobe ani termíne vracania
a o poskytnutí sumy 5 000 Eur sa žalobca dohodol s N.. P. G. a túto sumu jej poskytol z titulu daru.
Opätovne vzniesol námietku premlčania.

9. Žalovaný v konaní uviedol, že zotrváva na písomných vyjadreniach a čo sa týka poskytnutia sumy
5 000 Eur, k tomu uviedol, že zo strany žalobcu ako jeho budúceho zaťa došlo k ponuke finančných
prostriedkov vo výške 5 000 Eur na dokončenie dlažby. Postup bol dohodnutý s jeho dcérou a budúcou
manželkou žalobcu. Žalovaný bol na dôchodku, mal časový priestor a bol realizátorom zámkovej dlažby,

pretože nakupoval, zabezpečoval majstrov. Nesúhlasil s tým, aby osobný záväzok bol prenesený na
jeho dcéru a preto povedal, aby žalobca dal peniaze na účet tak, ako ich dal s tým, že dcére povedal,
nech mu to spláca a zakaždým, keď mu dcéra povie, že treba splatiť, že on splátku vykoná a preto aj tie
poznámky použité ako dôkazné bremeno uvádzal. V každej splátke bolo uvádzané, koľko ešte zostáva,
pri poslednej splátke to už uvádzané nebolo, pretože sa už riešili majetkové vzťahy medzi žalobcom

a jeho dcérou ako bývalou manželkou žalobcu. Z tohto dôvodu boli aj tie dve splátky v takom krátkom
časovom slede a bolo povedané, že tá posledná je už dosť a ostatné majú uzavreté, čo bolo zakotvené aj
v dohode o vyporiadaní BSM. Vzhľadom na túto dohodou sa o to viac nestaral. Považuje za zarážajúce,
že žalobca ho za celé tri roky ani raz neupozornil, že treba splatiť ešte nejakých 2 000 Eur a nechal si toaž na posledný deň, čo považuje za účelové. Tvrdenia žalobcu považuje za účelové aj v tom smere, že
si chcel zobrať pôžičku na dokončenie dlažby, avšak v roku 2011 mal 63 rokov a dôchodcom sa pôžičky
neposkytovali a keďže chceli, aby dlažba bola realizovaná a realizovali to tak, ako už o tom hovoril, že

on bol na dôchodku a za prostriedky, ktoré nabehli na jeho účet, ale už nevedel, či od žalobcu alebo od
jeho dcéry. Na pokyn jeho dcéry z účtu a opačným sledom sa potom realizovali aj splátky. Uviedol, že
tá pôžička bola pred uzavretím manželstva jeho dcéry a nevedel, aké splátky si dohodli. Zo svojho účtu
splácal len na pokyn dcéry. Na účte boli ich rodinné prostriedky a to jeho, jeho manželky a dcéry. K účtu
mali dispozičné právo on a aj manželka a poukázal na skutočnosť, že pôžičku od žalobcu nikdy nezískal.

10. Na návrh strany žalovaného súd v konaní doplnil dokazovanie o výsluch svedkyne N.. P. G., ktorá
je dcérou žalovaného a žalobca je jej bývalý manžel. Je jej známy predmet tohto konania a čo sa týka
sumy 5 000 Eur, k tomu uviedla, že pred svadbou pred žalobcom mali rozbitý dvor a rozhodli sa, ona
so svojimi rodičmi, že by bolo dobré, keby do svadby mali hotovú dlažbu. Ona išla do banky, aby zistila,
aké sú možnosti pôžičky a keď sa to dozvedel žalobca ako jej budúci manžel, tak jej navrhol, že jej tie

peniaze dá. Nebavili sa o ničom, len o čiastke ktorú by potrebovali. Toto predostrela svojim rodičom, ktorí
s tým nesúhlasili a po rozhovore s nimi sa dohodli, že je to jej dom, ide o jej dlažbu a následne žalobca
ako budúci manžel poslal finančné prostriedky na účet jej otca. Nedohodli sa na žiadnom splácaní. Jej
rodičia chceli jej budúcemu manželovi a teda žalobcovi všetko uhradiť a to aj napriek tomu, že ten dom,
ako aj dlažba boli jej a že investujú do niečoho spoločného, čo budú obývať oni dvaja, teda ona so

žalobcom a jej rodičia. Jej otec to splácal ako mohol. Následne sa začali rozvádzať a tieto finančné
prostriedky poriešili v BSM a týmto to pre ňu skončilo. Ona žiadne finančné prostriedky žalobcovi
nesplácala, ani nevracala a k finančným prostriedkom uviedla, že ani raz nepadlo v ich komunikácii slovo
pôžička. Do jej majetku žalobca počas trvania manželstva nevniesol finančné prostriedky. Sumu 2 000
Eur zakomponovali do dohody o vyporiadaní BSM, nakoľko chcela mať s tým pokoj. O predmete sporu

sa dozvedela od žalovaného ako svojho otca. K poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalobcu
došlo pred uzavretím manželstva. Tvrdenia vo výpovedi žalovaného považuje za pravdivé. K rozvodu
manželstva došlo dňa 16. 09. 2014 a žiadosť o rozvod manželstva podávala v lete roku 2013.

11. Súd z výpisu z účtu v Tatrabanke, a.s. (č.l. 5 súdneho spisu) zistil, že dňa 23. 06. 2011 poukázal

žalobca na účet žalovaného sumu 3 000 Eur a dňa 24. 06. 2011 sumu 2 000 Eur s poznámkou dlažba.

12. Súd z výpisov z účtu Tatrabanky, a.s. zistil, že z účtu žalovaného na účet žalobcu bola poukázaní
dňa 19. 12. 2011 suma 1 000 Eur s poznámkou „splátka G. z 5 000 Eur zostáva 4 000 Eur“, dňa 14.
03. 2013 suma 1 000 Eur s poznámkou „splátka G. zostáva 3 000 Eur“, dňa 16. 04. 2013 suma 1 000

Eur s poznámkou „splátka“.

13. Súd z predloženej Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 05. 11.
2014 uzavretej medzi žalobcom a N.. P. G. zistil, že žalobca s N.. P. G. uzavrel manželstvo dňa 17. 09.
2011, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.

09.2014.Zčl.IIbod1.2tejtodohodyvyplýva,žežalobcasN..P.G.vrámcivyporiadaniabezpodielového
spoluvlastníctva manželov vysporiadali náklady na stavebné a rekonštrukčné práce rodinného domu vo
vlastníctve N.. P. G. vykonané počas trvania manželstva a hodnotu prác určili na sumu cca 2 000 Eur.

14. Podľa § 628 ods. 1 O.z., darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

15. Podľa § 657 O.z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Tunajší súd na základe vykonaného dokazovania nemal preukázané a žalovaný neuzniesol dôkazné
bremeno tvrdenia, že poskytnuté finančné prostriedky zo strany žalobcu vo výške 5 000 Eur boli pre N..
P. G. ako budúcu manželku žalobcu dar, nakoľko N.. P. G. vypočutá v konaní ako svedok skutočnosť, že
išlo o darované finančné prostriedky zo strany žalobcu pre ňu, nepotvrdila a uzavretie ústnej darovacej
zmluvy vylučuje aj tá skutočnosť, že z poskytnutých finančných prostriedkov 5 000 Eur žalovaný zo

svojho účtu zasielal žalobcovi splátky a tak nebola splnená podmienka bezodplatnosti právneho úkonu
a to darovania.17. Tunajší súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že
žalobca so žalovaným uzavreli v zmysle § 657 O.z. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému sumu 5 000 Eur, ktorú žalovanému zaslal tak, že dňa 23. 06. 2011 poukázal na účet

žalovaného sumu 3 000 Eur a dňa 24. 06. 2011 sumu 2 000 Eur. Súd má za to, že došlo ústnou formou
k uzavretiu zmluvy o pôžičke vzhľadom k tomu, že zmluva o pôžičke má reálnu povahu a vznik pôžičky
predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. V danom
prípade medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že predmetné finančné prostriedky boli poskytnuté
žalovanému. Takéto konanie žalobcu a žalovaného jednoznačne vykazuje znaky zmluvného vzťahu v

zmysle § 657 O.z. a to zmluvy o pôžičke. Uzavretie zmluvy o pôžičke a skutočnosť, že išlo o pôžičku
medzi žalobcom a žalovaným preukazujú aj výpisy z účtu žalovaného, z ktorých vyplýva vrátenie čiastky
dňa 19. 12. 2011 vo výške 1 000 Eur označenej ako splátka z 5000 Eur, zo dňa 14. 03. 2013 splátka
Radovan zostáva 3 000 Eur a zo dňa 16. 04. 2013 suma 1 000 Eur ako splátka, z čoho jednoznačne
vyplýva, že sa jednalo o vracanie sumy 5 000 Eur formou splátok. Súd v konaní nemal preukázané, že
žalovaný z poskytnutej sumy 5 000 Eur ako pôžičky vrátil žalobcovi aj zvyšnú časť vo výške 2 000 Eur

a preto súd návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2 000 Eur. Súd v danom
prípadenezohľadnilanitúskutočnosť,žesuma2000EurbolavyporiadanávdohodeovyporiadaníBSM
medzi žalobcom a N.. P. G., nakoľko z predmetnej dohody jednoznačne vyplýva, že sa vyporiadavali
náklady na stavebné a rekonštrukčné práce rodinného domu vykonané počas trvania manželstva. V
konaní nebolo sporné, že žalobca finančné prostriedky poskytol pred uzavretím manželstva, ktoré bolo

a to dňa 23. 06. 2011 a 24. 06. 2011 a k uzavretiu manželstva medzi žalobcom a N.. P. G. došlo dňa
17. 09. 2011 a tak táto čiastka 2 000 Eur nemohla predstavovať ani investíciu žalobcu do oddeleného
majetku N.. P. G..

18. Tunajší súd v danom prípade nemal v konaní preukázané zo strany žalovaného, z akého titulu, ak

nie z pôžičky, pre žalobcu vykonával splátky.

19. Podľa § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 veta prvá O.z., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

21. Podľa ustanovenia § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba

je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22.V konanízostranyžalovanéhobolavznesenánámietkapremlčania.Vdanomprípadenárokžalobcu
súd nepovažuje za premlčaný, nakoľko bol uplatnený v zmysle § 101 O.z. v 3-ročnej premlčacej lehote.
Prvú čiastku 3 000 Eur žalobca žalovanému poukázal dňa 23. 06. 2011 a druhú čiastku vo výške 2 000

Eurdňa24.06.2011.Podľatvrdeniažalobcu,žalovanýmalposkytnutúsumu5000Eurvrátiťnajneskôrv
lehote 2 rokov, t.j. do 23. 06. 2013. Dátum vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov nebol v konaní
jednoznačnepreukázaný,noajnapriektejtoskutočnosti,žalobanavráteniesumy2000Eurbolapodaná
v 3-ročnej premlčacej lehote a to dňa 22. 06. 2016. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že
nárok žalobcu je potrebné považovať za premlčaný, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal inú lehotu

splatnosti poskytnutej pôžičky a súd považuje za nelogické, aby žalovaný uhradil splátku 1 000 Eur dňa
14. 03. 2013 a ďalšiu splátku 1 000 Eur dňa 16. 04. 2013, teda v dobe, kedy podľa názoru žalovaného
už nárok žalobcu mal byť premlčaný. Žalovanému zostávala k úhrade ešte suma 2 000 Eur a pokiaľ mal
finančné prostriedky, bolo jeho povinnosťou ďalšiu splátku uhradiť v mesiaci máj 2013 a ďalšiu splátku
v mesiaci jún 2013, teda do uplynutia 3-ročnej premlčacej lehoty.

23. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis, ktorým je v danom prípade Nariadenie vlády č. 85/95 Z.z.

24. V danom prípade sa žalobca domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,5 % od 24. 06.
2013 až do zaplatenia. Súd aj v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na úrok z
omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Dňom 24. 06. 2013 sa žalovanýdostal do omeškania a to tým, že v lehote do dvoch rokov poskytnutú sumu 5 000 Eur žalobcovi nevrátil,
teda tak, ako sa na vrátení dohodli. Úrok z omeškania v takejto výške je v súlade s Nariadením vlády
č. 87/1995 Z.z.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa pomeru úspechu
vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol.

26. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. a to po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch

rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.