Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/326/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115220224
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115220224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom
Staré Grunty č. 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku č. 6, proti žalovaným: 1/ L. U., bytom A., J. č. XXX/X a 2/ D.
T., bytom A., L. č. XX/X, o zaplatenie 481,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. februára 2016, č. k. 21C/330/2015-20, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
348,25 eur s úrokom z omeškania 5,15% ročne z tejto sumy od 27.06.2014 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/ uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 128,32 eur, z toho 28,50 eur titulom zaplateného
súdneho poplatku a 99,82 eur titulom trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie po právnej stránke
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, d/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzatvorili dňa
12.02.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytnúť žalovaným úver vo výške

350 eur. Úver bol poskytnutý za úrok vo výške 70 eur a servisný poplatok vo výške 63 eur. Sumu celkom
483 eur sa žalovaní zaviazali zaplatiť v 13 mesačných splátkach, vo výške 1,75 eur za prvé tri mesiace
a vo výške 47,78 eur za nasledujúcich 10 mesiacov, pričom v tejto splátke bola istina 73,26%, úrok
13,55% a servisný poplatok 13,19%. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá
ďalšia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaní do dňa spísania žaloby
uhradili celkovo 1,75 eur. Žalovaní si riadne neplnili svoje zmluvou dohodnuté povinnosti, preto žalobca
oznámil žalovaným stratu výhody splátok a zosplatnenie záväzku ku dňu 26.06.2014 pre omeškanie

so splácaním poskytnutého úveru. Súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva obsahuje priemernú hodnotu RPMN 45,94%, ktorá však nezodpovedá priemernej
hodnote RPMN za štvrtý štvrťrok 2013 pri type úveru poskytnutého žalovaným 1/,2/, keď správna
hodnota je 46,30%. Zmluva ďalej síce obsahuje hodnotu RPMN, vypočítanú na základe údajov platných
v čase uzavretia zmluvy o úvere, o správnosti tohto údaja však možno pochybovať, nakoľko na rozdiel

od iných údajov o úvere, ktoré sa do predtlačeného formulára dopisujú, táto hodnota je predtlačená a
vzorec, podľa ktorého mala byť vypočítaná, uvedený v obchodných podmienkach, nepočíta s rôznymi
výškami dohodnutých splátok. Následkom nesprávne uvedených údajov o RPMN je, že zmluva tietoúdaje neobsahuje a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ďalej podľa názoru súdu zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru,
teda náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona. Nie je dostačujúca v tomto zmysle formulácia v

zmluve v bode 2 Obchodných podmienok, kde je uvedené, že termín poslednej splátky úveru, teda
konečnásplatnosťúveruje370-tydeňpouzatvorenízmluvy,pričomdobatrvaniaúverujeoduzatvorenia
zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Aj s týmto nedostatkom sa spája sankcia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje uvedené údaje, považuje
sa tento úver podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez

poplatkov. Žalobca teda od žalovaných nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky. Žalovaní 1/,
2/ sú teda povinní vrátiť žalobcovi iba rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami vo
výške 350 eur a sumou peňažných prostriedkov, ktoré žalobcovi v splátkach splatili, teda sumou 1,75
eur, čo je 348,25 eur. Vo zvyšku preto súd žalobu zamietol. V súlade s ust. § 517 ods. 1 veta prvá,
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. súd priznal žalobcovi aj
úroky z omeškania z istiny v zákonnej výške, keď žalovaní sa do omeškania so zaplatením dlžnej sumy

dostali 27.06.2014, teda dňom nasledujúcim po splatnosti dlhu. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci neúspech v pomerne
nepatrnej časti, patrí mu náhrada trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho

zástupcu odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., keď v konaní došlo k vadám
uvedenýmv§221ods.1O.s.p.,ďalejodvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.d/af/O.s.p..Citovalust.§
9 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch a poukázal na to, že posledné
zverejnenie priemernej hodnoty RPMN pred uzatvorením posudzovanej zmluvy bolo Ministerstvom

financií SR vykonané 31.01.2014 (za štvrtý štvrťrok r. 2013), čiže 12 kalendárnych dní pred podpisom
zmluvy. Má za to, že v tejto časti súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, resp. určil hodnotu priemernej
RPMN za konkrétny kvartál, keďže vo svojom rozhodnutí nezohľadnil druhú časť ust. § 9 ods. 2 písm. y/
cit. zákona, čím zaťažil konanie neopomenuteľnou vadou. Rovnako považuje za neprípustnú polemiku
o správnosti alebo nesprávnosti percentuálneho hodnotového údaju - hodnote RPMN iba z dôvodu,

že je tento údaj vytlačený, nakoľko na správnosť či nesprávnosť percentuálnej hodnoty nemá vplyv,
akým spôsobom bol tento údaj zaznamenaný v samotnom znení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. On
ročnú percentuálnu mieru nákladov spotrebiteľského úveru vypočítal na základe rovnice podľa zák. č.
129/2010 Z. z., pričom sa jedná o zložitú matematickú rovnicu, ktorá sa vypočítava buď algebrickým
spôsobom alebo numerickou aproximáciou. Súd prvej inštancie síce uvádza, že v posudzovanej zmluve

je nesprávne vypočítaný údaj RPMN, avšak správnu hodnotu neuviedol; minimálne v tejto časti považuje
rozsudok za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Rovnako sa nestotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, podľa ktorého zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, teda
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keď súd nepovažoval za
dostačujúcu formuláciu v zmluve v bode 2 Obchodných podmienok, kde bolo uvedené, že termín

poslednej splátky úveru, teda konečná splatnosť úveru je 370-ty deň po uzatvorení zmluvy, pričom
doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Podľa jeho názoru
posudzovaná zmluva termín konečnej splatnosti úveru jednoznačne a bezpochybne obsahuje, a to v
bode 2 Obchodných podmienok tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Z tohto dojednania je zrejmé,
že konečná splatnosť bola stanovená konkrétnym presným a nemýliteľným časovým údajom, teda

370-tym dňom od uzavretia zmluvy, čiže sa nejedná o žiadne stanovenie konečnej splatnosti úveru
založenej na nejakej udalosti, ktorá by mohla mať vplyv na vnímanie spotrebiteľa konečnej splatnosti
úveru. Na termín konečnej splatnosti, ktorým 370-ty deň od uzatvorenia zmluvy, je nutné nahliadať ako
na jednoznačné naplnenie obligatórnej náležitosti zmluvy, nakoľko ani samotné zákonné ustanovenie
výslovne neustanovuje formu, ako má byť termín konečnej splatnosti úveru stanovený. V tomto smere

poukázal aj na obdobný názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave v konaní pod sp. zn.
24Co/795/2014. V tejto časti považuje rozsudok súdu prvej inštancie aj za riadne neodôvodnený, keď
súd prvej inštancie neuviedol, z akého dôvodu určený termín konečnej splatnosti úveru považuje za
nesprávny.

3. Žalovaný 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu žalobcom písomne nevyjadrili.4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. V prvom rade je potrebné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.
č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorým sa zrušil zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok s tým, že v zmysle § 470 ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti. S prihliadnutím na § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, teda vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol,
preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie je právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý.

7. V predmetnej veci mal odvolací súd za preukázané, že účastníci sporu uzatvorili dňa 12.02.2014
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným istinu 350 eur a žalovaní
1/, 2/ sa zaviazali v zmysle zmluvy vrátiť žalobcovi istinu 350 eur, úrok vo výške 70 eur, servisný poplatok
63 eur, celkovo dlžnú sumu 483 eur. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali túto sumu vrátiť v 13 mesačných
splátkach, v prvých troch mesačných splátkach vo výške 1,75 eur a ďalej v pravidelných 10-tich

mesačnýchsplátkachvovýške47,78eur,pričomprvásplátkabolasplatná10.deňpouzatvorenízmluvy,
každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia, bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Žalovaní 1/, 2/ celkovo uhradili z dlžnej sumy 1,75 eur. Keďže žalovaní 1/, 2/ neplatili úver riadne
a včas, oznámením zo dňa 31.07.2014 žalobca oznámil žalovaným 1/, 2/ zosplatnenie záväzku ku dňu
26.06.2014.

8. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže ide o štandardnú
formulárovú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom ako veriteľom a dodávateľom a žalovanými 1/, 2/ ako
spotrebiteľmi, pričom zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

9. V danej veci zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že predmetná zmluva
neobsahuje povinné údaje v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zák.
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch totiž jednoznačne stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí okrem iného obsahovať aj

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§
9 ods. 2 písm. f/). Pre prípad absencie týchto náležitostí zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona). Samotná zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a konečná splatnosť úveru je
uvedená iba v bode 2/ Obchodných podmienok predmetnej zmluvy a je formulovaná tak, že termín

poslednej splátky úveru, t. j. konečná splatnosť úveru je 370-ty deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba
trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Zhodne so súdom prvej
inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že túto formuláciu nemožno považovať za údaj o konečnej
splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
10. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje predmetnú zmluvu za zmluvu, ktorá

neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, a preto sa tento úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona). V tomto zmysle presahovalo rámec zásady hospodárnosti
konania, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sa týkali iných
zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absenciu ktorých súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku tiež vytkol.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako
aj v naväzujúcom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ odvolací súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy
nevznikli.13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).