Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Csp/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417201622
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417201622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej:
R. H., X.. XX.XX.XXXX, V. J. Ž. X. P., o žalobe na zaplatenie sumy 989,75 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 989,75 €, úrok 47,77 eur, úroky z
omeškania vo výške 0,47 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 989,75 eur
počítaný od 20.01.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov
47,77 eur počítaný od 20.01.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 989,75 €, úroku
vo výške 47,77 €, úroku z omeškania vo výške 0,47 €, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatenej istiny 989,75 € od 20.1.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatených úrokov vo výške 47,77 € od 20.1.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel
so žalovanou dňa 14.7.2016 na diaľku Úverovú zmluvu č. XXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov vo výške 1.000 €. Žalovaná po vyčerpaní poskytnutého úveru porušila svoje
zmluvné povinnosti, prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobca na základe Výzvy

na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 19.1.2017 a to po zaslaní
upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/opakovaným
upozornením zo dňa 16.11.2016. Poukázal na to, že v zmysle čl.19 bod 19.8 VOP sa písomnosť
banky považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštovného podniku. Nakoľko
žalovaná dlh nesplnila, nárok si voči nej uplatnil podaním žaloby na súd.

2.Žalovaná sa k veci písomne nevyjadrila.

3.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 219 ods.3 CSP, § 297 písm.b CSP).

4.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

5.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

6.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

7.Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách
poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na
diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

8.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

9.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

10.Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov

úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru

podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

11.Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.

12.Podľa § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13.Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

14.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.15.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

16.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako

dlžníkom dňa 14.7.2016 na diaľku Zmluvu o úvere č.XXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej
poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 1.000 € s ročnou úrokovou sadzbou 13,9 % s tým, že
žalovanásazaviazalazaplatiťcelkomsumu1.725,20€v96mesačnýchsplátkachpo17,45€.Priemerná
hodnota RPMN bola v zmluve určená vo výške 18,48 %, RPMN 16,87 %. Termín splatnosti úveru bol
15.07.2024. Splatnosť prvej splátky bola 15.8.2016. Splatnosť splátok mesačne k 15 dňu kalendárneho

mesiaca. Vzhľadom na to, že žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnila, žalobca
úver zosplatnil listom zo dňa 19.1.2017 a vyzval žalovanú na úhradu dlhu.

17.Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou.

18.I keď sporná zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou
zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalobca poskytol úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovanej založený zmluvou o úvere
aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv). Ustanovenie §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné

vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice,
podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované
touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z
uvedeného§52ods.1Občianskehozákonníka),alenavšetkyzmluvy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ.
Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na
účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie
spotrebiteľa, keďže spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania

alebo povolania a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže
do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19.Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods.
1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

20.Vzhľadomnato,žežalovanásisvojepovinnostivyplývajúcezozmluvyoúvereneplnilariadneavčas,
vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 989,75 €, nakoľko žalovaná do dňa zosplatnenia

zaplatila na istinu sumu 10,25 € ( poskytnutý úver vo výške 1.000 € mínus úhrada na istinu 10,25 €),
vzniklo mu právo na zaplatenie úrokov vo výške 47,77 €, ktoré predstavujú dohodnutý úrok v zmysle
zmluvy,ktorýbolažalovanápovinnásplatiťvrámcianuitnýchsplátokposkytnutéhoverudopredčasného
zosplatnenia, pri úrokovej sadzbe 13,90 % ročne, ako aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške
0,47 €, pretože každá omeškaná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne v zmysle ustanovení zmluvy.

21.Nakoľko žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z
omeškania ( § 517 ods.2 OZ). Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnouúpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi
stranami sporu vznikol po tomto dátume. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

22.Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne z priznanej nezaplatenej istiny vo výške 989,75 € a nezaplatených úrokov vo výške

47,77 € od 20.1.2017 ( deň nasledujúci po zosplatnení úveru) do zaplatenia.

23.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvejinštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995
Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§
29 zákona č. 233/1995 Z.z.).