Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116228308
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116228308.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu:

Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850
370, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7, 811 02
Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovaným: I. T. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX W. XXX, Š. I. L.,
II. I. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX W. XXX, Š. I. L., o zaplatenie 78,83 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie sumy 78,83 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 78,83
eur od 25.04.2015 do zaplatenia zamieta.

Žalovaným I. a II. priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 03.11.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 08.11.2016 sa žalobca domáhal
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovaným I. a II. bola uložená povinnosť zaplatiť mu spoločne
a nerozdielne sumu 78,83 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 78,83 eur
od 25.04.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Podanú žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou prevádzkujúcou
verejné vodovody a kanalizácie v rozsahu zapísanom v obchodnom registri. Žalovaný I. je osobou,
ktorá je s ním v zmluvnom vzťahu na základe dňa 16.02.2011 uzavretej zmluvy č. T. o dodávke

pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd v zmysle ust. § 15 ods. 7 písm. b) a ust. § 16 ods. 7
písm. b) zákona č. 442/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd (ďalej len
„VOP“). Dňa 01.07.2014 nadobudli účinnosť nové VOP, ktoré v zmysle ust. čl. XIV. Bod 8 dňom
účinnosti nahrádzajú v plnom rozsahu všetky predchádzajúce VOP, ktoré týmto strácajú svoju platnosť a
účinnosť. Predmetom spomenutej zmluvy bolo zabezpečenie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu
a odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Žalovaný II. je osobou, ktorá je vlastníkom

nehnuteľnosti, ktorá je odberným miestom pre vodné a stočné na adrese Úradnícka 2, Bratislava).
Ďalej žalobca uviedol, že sa zaviazal žalovanému I. v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do
odberného miesta dodávku pitnej vody a z odberného miesta odvádzanie odpadových vôd tak, ako je
uvedené v ust. čl. 1 a nasl. zmluvy. Žalovaný I. sa v zmluve ako odberateľ zaviazal uhradiť žalobcovi
platby za dodávky vody podľa zmluvy a VOP. Podľa zmluvy sa zároveň so žalovaným I. dohodli na
platení vodného na základe žalobcom vystavených faktúr podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho
ročného vyúčtovacieho obdobia. Cena za dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd boli stanovené

rozhodnutímÚraduprereguláciusieťovýchodvetví.Žalovanýmtakposkytolslužbyvsúladesozmluvou,
za čo vystavil jednotlivé faktúry za dodávku vody a odvádzanie vôd. Nakoľko žalovaní nemali uhradené
do dňa, kedy malo dôjsť k prerušeniu dodávky vody faktúru č. XXXXXXXXX za poskytnuté služby na
odbernom mieste OM00037884, pokúsil sa o prerušenie dodávky vody na odbernom mieste. Vzhľadomk tomu, že žalovaní neboli prítomní na odbernom mieste v čase, kedy malo dôjsť k prerušeniu dodávky
vody, vystavil žalovaným na základe montážneho a zákazkového listu faktúru č. XXXXXXXX zo dňa
09.04.2015sosplatnosťoudňa24.04.2015nasumu78,83eurzazbytočnújazdupripokuseoprerušenie

dodávky vody v zmysle Cenníka. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným I. došlo k uzavretiu
zmluvy v zmysle ust. § 15 ods. 7 písm. b) a ust. § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2012 Z. z., preto
vznikla žalovanému I. povinnosť zaplatiť žalobcovi za dodané služby fakturovanú sumu. Vzhľadom k
omeškaniu žalovaných si žalobca uplatňoval aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatenej
faktúry vo výške 5,05 % ročne zo sumy 78,83 eur od 25.04.2015 do zaplatenia.

3. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu platobným rozkazom č. k. 6Csp/101/2016-33 zo dňa 20.12.2016.
Keďže žalovaní I. a II. podali v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor zo dňa 09.01.2017, súd
uznesením č. k. 6Csp/101/2016-40 zo dňa 10.02.2017 platobný rozkaz v zmysle ust. § 267 CSP zrušil
v celom rozsahu.
4. Žalovaní I. a II. v podanom odpore namietali neopodstatnenosť žaloby s poukazom na to, že od roku
2006 na dotknutom odbernom mieste nebývajú. Na tomto bývala až do roku 2013 bývala manželka

žalovaného I. Y. V.. So žalobcom neuzatvárali žiadnu zmluvu. Zmluva č. T. o dodávke pitnej vody a
odvádzaní odpadových vôd uzavretá v Bratislave dňa 16.02.2011 bola uzavretá s bývalou manželkou
žalovaného I. Od roku 2013 je majiteľom dotknutej nehnuteľnosti žalovaný II., pričom v roku 2013 a 2014
nehnuteľnosť nebola obývaná a spotreba vody nebola žiadna.
5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 14.03.2017, v ktorom uviedol, že považuje

tvrdenia žalovaných za neúplné, nepravdivé a ničím nepodložené. V ďalšom okrem skutkových tvrdení
obsiahnutých už v samotnom žalobnom návrhu žalobca uviedol, že v zmysle čl. III. bod 1 zmluvy
č. T. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 16.02.2011 sa žalovaný I. ako
odberateľ zaviazal uhrádzať mu ako dodávateľovi platby za dodávku vody a odvádzanie odpadových
vôdpodľazmluvyaVOP.NakoľkosižalovanýInesplnilsvojupovinnosťuhradiťzanímobjednanéslužby

dohodnutú odplatu, pristúpil žalobca v súlade so zmluvou a ust. § 32 ods. 1 písm. m) zákona č. 442/2002
Z. z. k prerušeniu dodávky pitnej vody. V ďalšom žalobca poukázal na znenie ust. čl. VII bod 1 písm.
m) VOP, v zmysle ktorého bol oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu
alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného alebo
stočného pod dobu dlhšiu ako 30 kalendárnych dní po dobe splatnosti. Vzhľadom na to, že sa prerušenie

dodávky pitnej vody nepodarilo vykonať z dôvodov na strane žalovaného (nenachádzal sa na odbernom
mieste) vystavil faktúru č. XXXXXXXX (ktorá je predmetom konania) za zbytočnú jazdu v súlade s
bodom 1.12. Cenníka výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom
a odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Uvedená suma zároveň predstavuje jeho
náklady na výkon zákonného oprávnenia podľa ust. § 32 ods. 1 písm. m) zákona č. 442/2002 Z. z., ktoré

z dôvodov na strane žalovaného nemohol realizovať. Napokon žalobca uviedol, že do odberného miesta
bola aj v roku 2014 dodávaná pitná voda, čo preukazuje prehľadom spotreby vody za dané obdobie, z
ktorého vyplýva, že v období od 15.01.2014 do 17.11.2014 bola spotreba vody 45 m3.
6. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 20.06.2017 za účasti oboch žalovaných a v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. (§ 180 CSP) Od predvolania žalobcu na pojednávanie

súd upustil v zmysle ust. § 178 ods. 1 CSP, pričom na pojednávanie tak predvolal jeho právneho
zástupcu. Tento podaním zo dňa 08.06.2017 ospravedlnil svoju, ako aj neúčasť žalobcu a požiadal súd
o vykonanie pojednávania a rozhodnutie súdu aj v ich neprítomnosti.
7. Žalovaný I. na pojednávaní uviedol, že si stojí za tým, čo už uviedol písomne, a to že so synom,
žalovaným II., nebývali v predmetnej nehnuteľnosti miesta odberu od roku 2006, pričom bývali v Obci

Nesluša. Predmetnú nehnuteľnosť obývala jeho bývalá manželka Y. V.. Pokiaľ ide o zmluvu, ktorú
predložil žalobca, žiadnu, ani žalovaný II., neuzatváral. Jedinú zmluvu, ktorú podpísal so žalobcom bola
zmluva z roku 2004. Žalovaný poukázal zároveň na to, že na zmluve, ktorá bola predložená zo strany
žalobcu nesedí ani adresa jeho pobytu, keďže nikdy na adrese Y. X v F. nebýval. Žalovaný II. nadobudol
predmetnú nehnuteľnosť v decembri roku 2012. Do roku 2014 v predmetnom dome nikto nebýval. Až

v auguste roku 2014 dali dom k prenájmu a vtedy aj odpísali vodomer, čo je aj uvedené v zmluve. V
roku 2015 bol osobne v Bratislave u žalobcu, pričom sa pýtal, že ak tam majú nejaký dlh, tento by
uhradil. Pani, ktorá s ním jednala mu dala šeky a on všetko uhradil, a to aj platby za čas, kedy na
adrese odberného miesta žila ešte jeho manželka. Vtedy chcel zmluvu prepísať na žalovaného II., mal aj
splnomocnenie, čo mu však umožnené nebolo a že to musí žalovaný II. urobiť osobne. Jediné, čo urobil

bola zmena adresy na Neslušu. Odvtedy pravidelne všetko platia, nemajú žiadne podlžnosti. Zmluvu,
ktorú predložil žalobca z roku 2011 mohla podpísať jedine jeho manželka lebo ona tam vtedy bývala.
Žalovaný I. zároveň na pojednávaní výslovne poprel, že by podpis odberateľa na zmluve č. T. o dodávkepitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 16.02.2011 bol jeho pravým podpisom. Žalovaný I. tak
žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
8. Žalovaný II. sa na pojednávaní stotožnil s vyjadrením žalovaného I. a v celom rozsahu naň odkázal.

9. Súd zo stranami produkovaných listinných dôkazov vyvodil nasledovné skutkové zistenia.
10. Žalobca podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sa, vložka č.
3080/B zo dňa 24.02.2016 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 5 spisu) vyplýva, že žalovaný má v
obchodnom registri zapísaný medzi iným aj predmet podnikania: prevádzkovanie verených vodovodov
I. až III. kategórie a prevádzkovanie verejných kanalizácií I. až III. kategórie.

11. Z výpisu za katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného pre k. ú. W. Y. zo dňa 25.04.2016 (dôkaz
produkovaný žalobcom na č. l. 7 spisu) vyplýva, že na tomto LV boli v čase datovania výpisu v časti A
LV evidované nehnuteľnosti, a to pozemky parcela V.-Z. Č.. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 88 m2, parcela V.-Z. Č.. XXXXX/X - záhrady o výmere 108 m2 a stavba rodinného domu súp.
č. XXX stojaca na parcele V.-Z. Č.. XXXXX/X, pričom v časti B LV bol pod B1 evidovaný ako výlučný
vlastník žalovaný II. a to titulom nadobudnutia: kúpna zmluva podľa U. XXXXX/XX zo dňa 03.12.2012.

12.Žalobcaďalejpredložilakolistinnýdôkazzmluvuč.T.ododávkepitnejvodyaodvádzaníodpadových
vôd datovanú dňa 16.02.2011 (na č. l. 8 spisu), kde ako zmluvné strany - dodávateľ je uvedený žalobca
a ako odberateľ žalovaný I. s uvedením adresy Y. X, XXX XX F.. Predmetnú zmluvu nesporne podpísal
na strane dodávateľa zodpovedný zamestnanec žalobcu dňa 21.12.2010 a na strane odberateľa sa
nachádza podpis, ktorý žalovaný I. poprel, že by bol jeho vlastný a bol pripojený na zmluvu dňa

16.02.2011. Predmetom zmluvy bol záväzok dodávateľa odberateľovi v dohodnutom množstve a čase
uskutočňovať do odberného miesta č. I. na adrese Ú. X, XXX XX F. 3: a) dodávku pitnej vody
z verejného vodovodu, b) odvádzanie a čistenie odpadových vôd, c) odvádzanie a čistenie vôd z
povrchového odtoku, d) odvádzanie a čistenie odpadových vôd z iných zdrojov. Odberateľ sa zaviazal
dodávateľovi uhrádzať platby za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd podľa tejto zmluvy a

platných Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania
odpadových vôd verejnou kanalizáciou (ďalej len „VOP“, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy),
pričom ceny za dodávku mali byť stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Zmluva
mala byť uzavretá na dobu neurčitú a mala nadobudnúť účinnosť dňom jej podpisu.
13. V zmysle čl. I. bod 3 VOP účinných od 01.07.2014 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 11 spisu)

boli neoddeliteľnou súčasťou VOP aj platné cenníky upravujúce ceny dodávky pitnej vody z verejného
vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ako aj ceny ostatných služieb a plnení
súvisiacichsdodávkoupitnejvodyaodvádzanímodpadovýchvôd:cenníkregulovanýchčinností(cenník
vodného a stočného), cenník výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným
vodovodom a odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou (cenník výkonov a služieb) a

cenník laboratórnych činností.
14. V zmysle čl. VII. bod 1 písm. m) VOP účinných od 01.07.2014 bol dodávateľ oprávnený prerušiť
alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej
kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 kalendárnych dní
po dobe splatnosti.

15. V zmysle čl. XIV. bod 8 VOP účinných od 01.07.2014 dňom účinnosti týchto VOP tieto v plnom
rozsahu nahrádzajú všetky predchádzajúce VOP a všeobecné zmluvné podmienky dodávky pitnej vody
a odvádzania odpadových vôd vydané dodávateľom, ktoré strácajú svoju platnosť a účinnosť.
16. Žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXXX (na č. l. 22 spisu) s uvedením dátumu: vystavenia dňa
21.08.2013, dodania dňa 19.08.2013, splatnosti dňa 09.09.2013 a odoslania dňa 26.08.2013, ktorou

žalovanému I. vyúčtoval cenu za opakované dodanie tovaru a služieb na základe priemernej spotreby
na odbernom mieste č. I. na adrese Úradnícka 2, 831 03 Bratislava za obdobie od 20.05.2013 do
19.08.2013, a to vodné a stočné so spotrebou 9 m3 v cene 19,75 eur. vyúčtovacia faktúra pre odberné
miesto mala byť vystavená do 17.11.2015. (pozn. podľa čl. III. bod 6 žalobcom predloženej zmluvy malo
byť obdobie vystavovania vyúčtovacích faktúr pri opakovanom dodaní tovaru a služieb minimálne raz

ročne)
17. Žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXX (na č. l. 23 spisu) s uvedením dátumu: vystavenia dňa
09.04.2015, dodania dňa 09.04.2015, splatnosti dňa 24.04.2015, ktorou žalovanému I. vyúčtoval cenu
za zbytočnú jazdu pri prerušení dodávky vody z dôvodu neplatenia dňa 08.04.2015 na odbernom mieste
I. v sume 78,83 eur.

18. Podľa žalobcom predloženého montážneho listu zo dňa 08.04.2015 (na č. l. 24 spisu) bol vykonaný
pokus prerušenia dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia na odbernom mieste na adrese Ú. X, XXX
XX F. s výsledkom, že nikto nebol zastihnutý na tomto odbernom mieste.19. Podľa výňatku z cenníka výkonov a služieb žalobcu (na č. l. 25 spisu) bola pod položkou 1.12
uvedená cena za zbytočnú jazdu 78,83 eur vrátane DPH.
20. Podľa ust. § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.

509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa ust. § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach,
neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody

alebo v rozpore s takouto zmluvou.
22. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z., kto neoprávnene odoberá vodu z verejného
vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu [16) § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka]
prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
23. Podľa ust. § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z., neoprávneným vypúšťaním odpadových
vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo

v rozpore s takouto zmluvou.
24. Podľa ust. § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z., kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do
verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu [16) § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka]
prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.
25. Podľa ust. § 32 ods. 1 písm. m) zákona č. 442/2002 Z. z., prevádzkovateľ môže prerušiť

alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej
kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe
splatnosti.
26. Podľa ust. § 32 ods. 8 zákona č. 442/2002 Z. z., v prípade, že bola prerušená alebo obmedzená
dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v

odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ alebo producent.
27. Základným predpokladom úspešnosti žaloby ako takej je to, že strany sporu majú vecnú legitimáciu.
28. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie
môže byť dvojaké. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak
je žalobcom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti

(záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa
(vykonaným dokazovaním) preukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd
žalobe vyhovie (žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu) a naopak, ak sa nepreukáže, že žalobcovi patrí
uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd žalobu bez ďalšieho zamietne (žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu). Pri preukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu však súd môže žalobe vyhovieť

len vtedy, ak žalobca zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v
konaní (vykonaným dokazovaním) nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného.
29. Na tomto mieste ďalej považuje súd za potrebné uviesť, že je pri rozhodovaní viazaný žalobným
návrhom (ust. § 216 ods. 1 CSP). Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako

požadovalvžalobnomnávrhu,avšaknemôžemupriznaťaniniečoiné,nežpožadoval(tedažalovanému
nemôže uložiť inú ako žalobcom žalovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované
plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Zároveň súd poukazuje
na znenie ust. § 132 ods. 1 a čl. 8 CSP, teda na to, že žalobca je povinný v žalobe uviesť skutkové
tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má

dôkaznú povinnosť, t.j. o značiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak
nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán v spore) zo žalobcom predložených
a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom produkované a na základe
týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom tvrdeného
skutkového stavu.

30. Je možné v prejednávanom prípade konštatovať, že žalobca si voči žalovaným I. a II. uplatnil žalobou
nárok na zaplatenie sumy 78,83 eur, a to na tom skutkovom základe, že ako prevádzkovateľ verejného
vodovoduaverejnejkanalizácienazmluvnomvzťahusožalovanýmI.tomutoposkytovalslužby,pričomz
dôvodutoho,žežalovanýI.neuhradilcenutýchtoslužieb,prikročilksvojmuoprávneniuprerušiťdodávku
týchto služieb (dodávku vody do dojednaného odberného miesta), na základe čoho mu za tento úkon

(ktorý bol zmarený) fakturoval cenu v zmysle svojho cenníka. Pokiaľ ide o žalovaného II., žalovanú
povinnosť žalobca u neho odôvodňoval z tej skutočnosti, že je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa
nachádzalo odberné miesto v zmysle zmluvy uzavretej so žalovaným I.31. V súvislosti s povinnosťou žalobcu ohľadom preukázania vecnej legitimácie strán sporu, súd
poukazuje na to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že
v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v

jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola
pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ust. čl. 8 CSP)
alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola

nepravdivá. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009)
32. Na vymedzenie pojmu listina ako dôkazného prostriedku treba definovať, čo sa považuje za listinu
na účely dokazovania v civilnom sporovom konaní. Aj keď sa dá stretnúť aj so širším vymedzením,
v zmysle a pre účely civilného sporového konania za listinu je treba považovať iba písomný prejav v
určitej jazykovej forme, spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným ust. § 204 CSP.
Mimoriadny význam má rozlišovanie listín podľa pôvodu na a) verejné listiny, t. j. listiny vydané orgánmi

verejnej moci v rámci ich právomoci, alebo listiny osobitnými predpismi vyhlásené za verejné (§ 205
CSP), b) ostatné listiny (súkromné). Za verejnú listinu teda nemožno považovať listinu vydanú síce
orgánmi verejnej moci, avšak nad rámec právomoci orgánu, ktorý listinu vydal. Rozdelenie listín na
verejné a súkromné má význam z hľadiska ich hodnotenia súdom. Verejná listina potvrdzuje, že ide
o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu verejnej moci, ktorý listinu vydal, až do tých čias, kým nie

je preukázaný opak, ako aj pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené. Treba však
rozlišovať pravosť listiny a pravdivosť obsahu listiny. Pri súkromnej listine súd skúma jej pravdivosť
i pravosť. (podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa 24.02.1010: „U
súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho,
kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej

listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine
uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.“.) „V prípade, keď účastník poprie pravosť,
resp. správnosť súkromnej ??listiny, potom platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil k dôkazu,
stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; tento účastník teda nesie procesne nepriaznivé následky
toho, že sa v konaní nepodarí dokázať pravosť, či správnosť súkromnej ??listiny. Rovnako v odbornej

právnej literatúre v súvislosti s porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny, ktorá je vymedzená v ust. §
134 O.s.p. a listiny súkromnej ??(t. j. tej, ktorá povahu listiny verejnej nemá), je zastávaný názor, že
oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej ??listiny
stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť, dôkazné
bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou (porovnaj

Bureš, J., Drápal , L., Krčmář, Z. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, 7 vydanie, Praha. C. H.
Beck, 2006, str. 618).“ (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009;
obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 3 Cdon 1031/??96 zo dňa 17.04.1996)
33.Spoukazomnavyššieuvedenévšeobecnézásadydokazovaniavkontradiktórnomcivilnomprocese,
súd musí konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by bol

medzi ním a žalovaným I. zmluvný vzťah založený zmluvou č. T. o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd datovanou dňa16.02.2011. Žalovaný I. poprel, že takúto zmluvu uzavrel a že na
tejto zmluve sa nachádza jeho pravý podpis, t. j. žalovaný poprel pravosť žalobcom produkovanej
listiny, ktorá mala preukazovať žalobcove tvrdenia o zmluvnom vzťahu medzi ním a žalovaným I. (len
porovnaním podpisu na spornej zmluve ako žalobcom tvrdeného podpisu žalovaného I. s podpisom

na zmluve predloženej žalovaným I. na pojednávaní - zmluvy č. H.-XXXXX-X zo dňa 05.08.2004, ako
aj s podpisom žalovaného I. na doručenkách súdnych zásielok nachádzajúcich sa v súdnom spise a
napokon s podpisom žalovaného I. na podanom odpore proti platobnému rozkazu možno konštatovať
značnú rozdielnosť podpisu na spornej zmluve s ďalšími nespornými podpismi žalovaného). V zmysle
už spomenutých dôkazných zásad tak stíhala žalobcu vzhľadom na popretie pravosti ním predloženého

listinného dôkazu zo strany žalovaného I. preukázať ďalšími dôkazmi svoje skutkové tvrdenie, že spornú
zmluvu uzavrel žalovaný I. Možno však konštatovať, že žalobca neprodukoval už žiadny ďalší dôkaz,
ktorým by svoje skutkové tvrdenia podoprel. (napr. dôkaz znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie
ručné písmo - identifikácia pisateľa) Súd tak v konaní vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovaným
I. nebola v konaní preukázaná existencia záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou č. T. o

dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd datovanou dňa16.02.2011. Inými slovami povedané,
žalobca v konaní nepreukázal zmluvný základ, na podklade ktorého sa domáhal proti žalovanému I.
uloženia povinnosti zaplatiť mu žalovanú sumu 78,83 eur. [v zmysle cit. ust. § 32 ods. 8 v spojení s
cit. ust. 32 ods. 1 písm. m) zákona č. 442/2002 Z. z.] Z tohto dôvodu tak nebolo možné žalobe protižalovanému I. vyhovieť a súd s konštatovaním nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu žalobcu
proti žalovanému I. už bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.
34. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu proti žalovanému II., žalobca odvodzoval vznik žalovanej povinnosti

žalovaného II. len na základe jeho vlastníctva k nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzalo odberné miesto
podľa zmluvy č. T. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd datovanej dňa16.02.2011. Súd
však musí konštatovať, že z tejto skutočnosti nie je možné odvodiť právnu povinnosť (v zmysle ust. §
489 OZ) žalovaného II., ktorej deklarovania sa žalobca proti žalovanému II. v spore domáhal. V tomto
kontexte súd poukazuje na to, že ani sám žalobca netvrdil, že žalovaný II. bol účastníkom spornej

zmluvy č. T. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd datovanej dňa16.02.2011, pričom je
nepochybné, že žalobca svoje právo uplatnené v spore odvodzoval práve na zmluvnom základe.
35. Napokon súd konštatuje, že žalovanému II. nebolo možné uložiť povinnosť na zaplatenie žalovanej
sumy ani na základe ust. § 32 ods. 8 v spojení s cit. ust. 32 ods. 1 písm. j) a cit. ust. § 25 ods. 1
písm. a) a ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca takéto
skutkové tvrdenia v žalobe neuviedol, súd musí konštatovať, že v konaní nebolo preukázané (nevyšlo

najavo), že by zo strany žalovaného II. došlo v zmysle cit. ust. § 25 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. a)
zákona č. 442/2002 Z. z. k neoprávnenému odberu vody z verejného vodovodu, resp. k neoprávnenému
vypúšťaniu odpadových vôd do verejnej kanalizácie, s čím by bola spojená zodpovednosť žalovaného
II. podľa cit. ust. § 25 ods. 2 a 4 zákona č. 442/2002 Z. z. V kontexte tohto súd poukazuje aj na to, že
pokiaľideoneuhradenúfaktúruč.313481249zaposkytnutéslužbyvystavenúžalobcom(zdôvodutohto

dlhu bolo zo strany žalobcu podľa jeho tvrdení uvedených v žalobe pristúpené k prerušeniu dodávky
vody na dotknutom odbernom mieste), v tejto faktúre bolo fakturované vodné a stočné za obdobie od
20.05.2013 do 19.08.2013 za objem odobratej vody a odvedených odpadových vôd na predmetnom
odbernom mieste 9 m3, a to nie na základe skutočnej spotreby, ale na základe odhadu (predpokladu).
Vo väzbe na tento fakturovaný objem súd poukazuje na to, že podľa žalobcom predloženého prehľadu

odpočtov (na č. l. 48 spisu) bol v období od 19.07.2012 do 18.11.2013 zistený odpočtom nulový
prietok meradlom, z čoho možno vyvodiť, že objem odobratej vody a odvedených odpadových vôd na
predmetnom odbernom mieste bol 0 m3. Nad rámec dôvodov uvedených v súvislosti s rozhodnutím
súdu o žalobe proti žalovanému I., je možné konštatovať, že rovnako (teda z totožných dôvodov ako
u žalovaného II.) by ani žalovaného I. (aj keď zjavne mimo skutkové vymedzenie žalobcom voči nemu

uplatneného nároku, ktorým bol súd viazaný podľa ust. § 216 ods. 1 CSP) nebolo možné zaviazať na
žalované plnenie z dôvodov podľa ust. § 32 ods. 8 v spojení s cit. ust. 32 ods. 1 písm. j) a cit. ust. § 25
ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z.
36. S poukazom na vyššie uvedené dôvody tak súd žalobu aj proti žalovanému II. pre nedostatok vecnej
legitimácie už bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.

37. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
40. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku žalovaných na
náhradu trov konania, pričom vzhľadom na plný úspech žalovaných vo veci, priznal žalovaným I. a II.
podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdnym úradníkom v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Proti tomuto rozsudku v časti podľa poslednej vety jeho výroku odvolanie nie je prípustné. (§ 357 CSP)
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľaosobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).