Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215672
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713215672.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Bušíka, PhD. a členov senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Slavoja Sendeckého, v exekučnej veci
oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti povinným: 1/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., 2/ M. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. R. XXX/X, XXX XX S., vedenej pod sp. zn. EX19210/13 súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.888,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 8Er/644/2013-17 zo dňa 07.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlenExekučnýporiadok)vzneníúčinnomdo31.03.2017zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn.
II/2012-629 zo dňa 27.09.2012. Právny predchodca oprávneného a povinný 1/ uzatvorili dňa 10.03.2004

Zmluvu o splátkovom úvere. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného (časť C.
bod 18), na ktoré odkazuje Zmluva o splátkovom úvere. Ďalej konštatoval, že zmluva uzavretá medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným je podľa povahy zmluvných strán spotrebiteľskou
zmluvou,pretonadanýprávnyvzťahaplikovalustanovenia§52anasl.zákonač.40/1964Zb.Občiansky
zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Konštatoval, že povinný

nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou
sú aj dojednania majúce povahu všeobecných obchodných podmienok. Predmetná rozhodcovská
doložka je pripravená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa a núti spotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za
individuálne dojednanú. Súd tiež poukázal na to, že odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nie je
dostatočné. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na

neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne
právne posúdenie veci. V prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci,

ktorý mu zveruje Exekučný poriadok. Poukázal na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní) a ust. § 159 O.s.p. Zdôraznil. že rozhodcovský rozsudokmá tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho podľa oprávneného
vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na
plnenievykonateľný,tedaspôsobilýbyťpodkladomprevýkonexekúcie.Súd,ktorýkonávoveciexekúcie

je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný
konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré
zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako
súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej
inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje

takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. c/
Zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania,
ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade významu tohto ustanovenia
treba mať podľa oprávneného na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je

príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a preto skúma len vlastnosti uloženej
povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia
je v súlade s právom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Ďalej poukázal na rozhodnutie súdneho dvora C-40/08, kde
sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon

spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po
vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto
opravných prostriedkov. Zdôraznil, že z európskeho práva za súčasného stavu nemožno vyvodzovať
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako podľa oprávneného

z komunitárneho práva nevyplýva vnútroštátnemu súdu žiadna iná priama povinnosť preskúmavať
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky
podmienky požadované Zákonom o rozhodcovskom konaní na jej uzavretie. Zároveň dal do pozornosti,
že v období do 31.12.2007 sa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu,

zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa §
55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Z uvedeného dôvodu sa podľa oprávneného
na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutých pred 01. 01. 2008, čo znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva
o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa
ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu potom podľa
oprávneného dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu

a k porušovaniu právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v
exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto
postupmôžezaložiťzodpovednosťštátuzaškodu.Oprávnenýtiežpoukázalnadôvodovúsprávukust.§
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že uvedené ustanovenie v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V závere odvolania tiež oprávnený poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva
právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č 244/2002
Z. z. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania,

bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduSlovenskejbankovejasociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2012-629 zo dňa 27.09.2012. Oprávnený uplatnil svoj
nárok na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa
10.03.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným 1/.

6. V časti C bode 18.1. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej VOP), ktoré tvorili neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o úvere si zmluvné strany dohodli riešenie sporov a rozhodcovskú doložku tak, že
všetkyspory,ktorévzniklialebovzniknúzBankovýchobchodovprinasledovnýchBankovýchproduktoch
alebo súvislosti s nimi a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní

Platobných kariet, pri poskytovaní a používaní Elektronických služieb, prípadne iných elektronických
platobnýchprostriedkovurčenýchosobitnýmzákonom,akoajspory,ktorévzniklialebovzniknúzoZmlúv
upravujúcich tieto Bankové produkty a/alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad
alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, ktorým je podľa časti A čl. 2 VOP
Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom Tallerova 1, 814 99 Bratislava.
7. V čl. V bode 1 Zmluvy o splátkovom úvere povinný vyhlásil, že sa oboznámil s Všeobecnými

obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

8. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1/ CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2/ CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o
tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470

ods. 2/ CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti zachované.

12. V zmysle ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd preskúmava
exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou

preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne
uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej
doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť
skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné
ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná

právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o
posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu
tohto rozhodnutia.

13. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,

podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale ajpovinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti

na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

14. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že zmluva o splátkovom úvere uzavretá dňa 10.03.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného
ako veriteľom a povinným 1/ ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že
povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca
oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno
uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na
právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a

posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

15. K odvolacej námietke oprávneného, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti

Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, a že zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní charakteru zmluvy
možno vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona NR SR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy o úvere, a to predovšetkým z ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b)
definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. V zmysle § 6

ods. 3 citovaného zákona je konanie v rozpore s dobrými mravmi zakázané, pričom takýmto konaním sa
na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, prípadne môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť

zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Posudzovanú zmluvu preto možno považovať za
typovú zmluvu podľa § 23a citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia,
typovou zmluvou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

16. Vzhľadom na tieto ustanovenia je možné za spotrebiteľskú zmluvu v širšom ponímaní považovať
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky
iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spotrebiteľská zmluva nie
je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť

ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale i iné právne predpisy stanovujú osobitné
podmienky a určujú, aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť - tzv.
neprijateľnépodmienkynaochranuslabšejzmluvnejstrany-spotrebiteľa.Úpravaspotrebiteľskejzmluvy
tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom
tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu z ktorého vychádza ochrana, ktorú

Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať
nekalý charakter zmluvnej podmienky ex offo a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi
spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú

podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovskú
doložku upravenú v časti C čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok k predmetnej zmluve je podľa
názoru odvolacieho súdu potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súdzastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby
pristúpil na vopred pripravené podmienky veriteľa- dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom

mohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, pričom
jej obsah bol dodávateľom vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie
rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len zmluvu ako celok prijať alebo ju
odmietnuť. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory vzniknuté
z predmetnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú riešené pred určeným rozhodcovským súdom

je neprijateľná. Žaloby z obdobných zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť
právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Dodávateľ tak nadobudol
voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej zmluve
určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa
všeobecným súdom. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s
požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods.
4/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

18. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli

bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prej inštancie dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, jeho záver je
správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii

nie je možné vykonať.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie,
preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1/ CSP potvrdil.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).