Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200943
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci
žalobcu: i.m.l. - Trade s.r.o., Lazaretská 31, 811 09 Bratislava, IČO: 36 815 993, právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou Havel Holásek, Hlásek & Partners s.r.o., Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.3.2014 zn. 1100301/1/163770/2014/5098,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k 1S 116/2014-99 zo dňa 05.02.2015,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k 1S 116/2014-99 zo dňa
05.02.2015 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zn. 1100301/1/163770/2014/5098 zo dňa 31.3.2014, ktorým Finančné
riaditeľstvo SR v zmysle § 74 ods. 4 z. č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie Daňového úradu Bratislava
9104403/5/4117123/13/nad zo dňa 10.9.2013, ktorým v zmysle § 68 ods. 6 citovaného zákona správca
dane určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 66.286,67 Eur a

nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 66.286,67 Eur žalobcovi ako
daňovému subjektu.
Krajský súd zistil, že Daňový úrad Bratislava prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 10.09.2013 podľa §
68 ods. 6 Zákona č. 563/2009 Z. z. určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane
v sume 66.286,67 Eur. Daňový úrad nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo
vyššie uvedenej sume. Z odôvodnenia preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia krajský súd zistil,
že Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty (žalobcu) daňovú kontrolu za

zdaňovacie obdobie máj 2011 na základe podaného dodatočného daňového priznania z dani z pridanej
hodnoty na Daňový úrad Bratislava I dňa 24.10.2012. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie máj 2011
bola začatá 19.11.2012 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9102403/5/3233367/12/
Nád. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2011 správca dane vyhotovil protokol č.
9104403/5/928097/13/Nád zo dňa 11.03.2013, ktorý bol platiteľovi dane spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedených v predmetnom protokole doručený dňa 20.03.2013. Z odôvodnenia predmetného
prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že prvostupňový správny orgán po vykonanom dokazovaní

konštatoval, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva bola uzatvorená
medzi budúcim predávajúcim Simcor, spol. s r.o., Žilina a budúcim predávajúcim (žalobca) zo dňa
04.03.2009, ktorej predmetom bude prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Horná Streda, okres
Nové Mesto nad Váhom, katastrálne územie F., ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností príslušnousprávou katastra na LV č. XXXX a na jej základe si žalobca uplatnil nadmerný odpočet a to podľa ust. §
49 Zákona o DPH z faktúry č. 0119052011 (201104) zo dňa 19.05.2011 vystavenej spoločnosťou Simcor,
spol. s r.o., Žilina za predaj pozemkov v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a zriadení

záložného práva podpísanej dňa 04.03.2009 a jej dodatkov s dátum prijatia platby 06.05.2011.

Ku dňu spísania rozhodnutia nebola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy a zriadení záložného práva, nebol uskutočnený prevod nehnuteľností na spoločnosť
žalobcu v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva, ale predmetné

nehnuteľnosti boli prevedené na iné daňové subjekty, čo podľa názoru prvostupňového správneho
orgánu znamená, že spoločnosť Simcor, spol. s r.o. nemala v úmysle predmetné pozemky predať spol.
i.m.l. - TRADE, s.r.o. a ani nemala v úmysle dodržať kúpnu zmluvu v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva, ktorú nikdy neuzatvorili. Spoločnosť Simcor, spol. s r.o.
nepriznala a nezaplatila daň do štátneho rozpočtu z prijatej platby. Daň z pridanej hodnoty sa stane
splatnou v okamihu, keď sa uskutoční dodávka tovaru alebo poskytne služba. Keďže k tejto situácii

reálne nedošlo, podľa názoru prvostupňového správneho orgánu žalobca nenaplnil ust. § 49 ods. 2
Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a preto konštatoval, že na základe zistených
skutočností je možné uzavrieť, že neboli splnené podmienky k vyplateniu nadmerného odpočtu pre
spoločnosť žalobcu, nakoľko nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a
o zriadení záložného práva uzatvoreného medzi budúcim predávajúcim Simcor, spol. s r.o. a kupujúcim

i.m.l. - TRADE, s.r.o. zo dňa 04.03.2009.
Krajský súd zo zistených skutočností vyhodnotil že žalobca nikdy predmetné nehnuteľnosti nepoužije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, pretože sa nestal ich vlastníkom v zmysle zmluvy o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva, ktorú uzatvoril s budúcim predávajúcim
spoločnosťou Simcor, spol. s r.o. Súd mal dostatočne za preukázané, že neboli splnené podmienky k

vyplateniu nadmerného odpočtu v prospech žalobcu, pretože nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva. Daňový subjekt takýmto konaním porušil
ust. § 49 v nadväznosti na § 8 Zákona č. 222/2004 Z. z. Krajský súd konštatoval, že žalovaný vo veci
vydal zákonné, presvedčivo a dostatočne odôvodnené rozhodnutie, preto žalobu podľa § 250j ods. 1
O.s.p. zamietol.

Proti tomto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom v zákonnej lehote odvolanie. Namietal,
že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Krajský súd v
Bratislave si osvojil záver žalovaného a Správcu dane o tom, že žalobcovi „údajne" nemal vzniknúť nárok

na nadmerný odpočet DPH, keďže podľa ich jednotného názoru právo na nadmerný odpočet DPH môže
vzniknúť iba pre prípad uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy v súlade s ust. § 19 ods. 1 v spojení s ust.
§ 49 ods. 1 ZoDPH (a § 8 ods. 1 ZoDPH).

Krajský súd v Bratislave však celkom zjavne opomenul a ani nevenoval dostatočnú pozornosť tomu,

že žalobca tvrdí a preukazuje, že v predmetnej veci došlo k vzniku daňovej povinnosti z titulu prijatia
preddavkovej platby podľa § 19 ods. 4 Zákona o DPH, čo aj Krajskému súdu v Bratislave, žalovanému
a Správcovi dane opakovane uvádzal a zdôrazňoval. Krajský súd v Bratislave sa vôbec jasne skutkovo
nevysporiadal a ani neodôvodnil, prečo a na akom právnom základe podľa jeho názoru nevznikla
ohľadom zaplatenia preddavku ako časti budúcej kúpnej zmluvy žalobcovi daňová povinnosť podľa §

19 ods. 4 zákona o DPH a aj právo na nadmerný odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 ZoDPH. Vzhľadom
na uvedené jasne vyplýva, že Krajský súd v Bratislave na danú daňovú vec aplikoval nesprávne
ustanovenie ZoDP, a to § 19 ods. 1 ZoDPH namiesto § 19 ods. 4 Zákona o DPH a nedostatočne zistil
skutkový stav.

Krajský súd v Bratislave a žalovaný nesprávne právne posúdil neexistenciu vzniku daňovej povinnosti
podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH v kontexte skutkových okolností daného prípadu, a to bez toho, aby sa
žalovaný ústavno-konformným, súčasne euro-konformným a tiež aj zákonným spôsobom vysporiadal
s obsahom námietok žalobcu, teda bez toho, aby sa Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho
rozsudku po právnej stránke vecne vysporiadal s námietkami žalobcu o nesprávnej právnej aplikácii §

19 ods. 1 zákona o DPH na predmetnú daňovú vec.

Žalobca má za to, že Krajský súd v Bratislave a ani žalovaný vôbec nepochopili argumentáciu žalobcu,
nakoľko aj „zdaniteľný obchod" z pohľadu DPH musí mať materiálnu (vecnú) oporu v nejakej zmluve (vdanom prípade v zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva v znení jej
dodatkov č. 1, 2 a 3), a ak je takáto zmluva (jej predmet), ktorá súčasne predstavuje aj samotný podklad
pre zdaniteľné plnenie z pohľadu DPH, dostatočne jasná a určitá (čo predmetná zmluva jednoznačne je),

tak potom nemôže ani Krajský súd v Bratislave, žalovaný a ani správca dane tvrdiť, že k zdaniteľnému
plneniu (t.j. prijatiu preddavkovej zálohovej platby na budúcu kúpu konkrétne a individuálne určených
nehnuteľností) nedošlo, a stále trvať (bez akejkoľvek právnej argumentácie) na tom, že jediným možným
zdaniteľným plnením by v danom prípade mohla byť iba a len kúpnopredajná zmluva (teda vznik
daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru podľa §19 ods. 1 Zákona o DPH ), avšak nikdy nie (podľa

Krajského súdu v Bratislave, správcu dane a žalovaného) prijatá zálohová platba na budúcu konkrétne
individualizovanú dodávku nehnuteľností (teda vznik daňovej povinnosti z titulu prijatia preddavkovej
platby podľa § 19 ods. 4 Zákona o DPH), tak ako to tvrdí a preukazuje žalobca.

Nesprávne právne posúdenie veci s ohľadom na nesprávne použitie právneho predpisu možno
podporne vidieť aj vtom, že správca dane nesprávne právne kvalifikoval „vyššie uvedenú DPH

transakciu" ako dodanie tovaru podľa § 8 Zákona o DPH, a preto správca dane nesprávne požadoval
od žalobcu preukázanie listu vlastníctva, ako aj kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, a to aj
napriek tej skutočnosti, že podľa tvrdenia žalobcu „vyššie uvedená DPH transakcia" predstavovala u
spoločnosti Simcor, spol. s r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH z titulu
platenej preddavkovej platby na budúcu kúpu konkrétne a individuálne určených nehnuteľností čomu

zas korelovalo v zmysle princípu DPH neutrality podľa § 49 a § 51 zákona o DPH vznik práva žalobcu
na odpočet DPH v súvislosti s takto platenou preddavkovou platbou na budúcu kúpu konkrétne a
nezameniteľné individualizovaných nehnuteľností, pričom v čase platenia preddavkovej platby, teda v
deň 06.05.2011, stále predmetné pozemky vlastnila ako vlastník spoločnosť Simcor) za budúci predaj
konkrétne a individuálne špecifikovaných pozemkov na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej

zmluvy a o zriadení záložného práva v znení jej dodatkov (č. 1, č. 2 a tiež č. 3)".

Žalobca v odvolacom konaní súčasne navrhol, aby Najvyšší súd rozhodol o prerušení konania a položil
Súdnemu dvoru EU nasledovné prejudiciálne otázky:
Či za skutkového stavu, aký je vo veci, kedy po vyplatení preddavku na budúcu kúpnu cenu zo

strany budúceho kupujúceho sa následne s odstupom času neuskutočnila dodávka, a to uzatvorenie
kúpnej zmluvy predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k individuálne, jasne, určito a
nezameniteľne označeným nehnuteľnostiam v zmysle dodatku č. 3 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve,
avšak v momente vyplatenia preddavku započítateľnej na budúcu kúpnu cenu boli všetky príslušné
prvky zdaniteľného plnenia známe, teda budúci kupujúci, budúci predávajúci, budúca kúpna cena,

budúca dodávka konkrétne individuálne, jasne, určito a nezameniteľne označených nehnuteľností ako
tovarov podľa príslušného čísla listu vlastníctva, príslušného registra, parcelného čísla, výmery a druhu
pozemku, treba daný prípad vykladať tak, že budúcemu kupujúcemu vzniklo právo na odpočet titulom
preddavkovej platby pred budúcim dodaním individuálne, jasne, určito a nezameniteľne označených
nehnuteľností v zmysle dodatku č. 3 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve?

Je možné hore uvedený skutkový stav vyhodnotiť tak, že nerealizovanie budúcej dodávky môže vylúčiť
právo na odpočet dane zaplatenej na vstupe?
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.04.2015 k odvolaniu žalobcu uviedol, že súhlasí so závermi
napadnutého rozsudku krajského súdu v Bratislave, ktorý žalobu zamietol. Žalovaný trvá na svojom
rozhodnutí a jeho odôvodnení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny

poriadok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.)preskúmalnapadnutýrozsudokkrajskéhosúdu,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja

ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk , rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že žaloba i odvolanie boli podané včas. Nezistil procesné pochybenia
ani v časti trov konania. Preto pristúpil k meritórnemu preskúmaniu odvolania.

Podľa § 219 ods. l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami správcu dane, ktoré považuje za dostatočné pre jeho
záver.

Nadmerný odpočet platiteľa vznikol odpočítaním dane v zmysle § 49 cit. zákona z faktúry č. 019052011
(201104) zo dňa 19.05.2011 vystavenej spoločnosťou Simcor, spol. s r.o., Bratislavská 31, Žilina, IČO:
43 863 183, IČ DPH: SK2022532974 pre spoločnosť i.m.l. - TRADE, s.r.o., za predaj pozemkov v zmysle

zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a zriadení záložného práva, podpísanej dňa 04.03.2009 a jej
dodatkov, čl. V. bod 1, v čiastke 397 720,- EUR, z toho DPH 66 286,67 EUR, s dátumom prijatia platby
06.05.2011

Z vykonaného dokazovania správcom dane vyplýva, že v tomto prípade:

nebola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení
záložného práva,
nebol uskutočnený prevod nehnuteľnosti na spoločnosť i.m.l. - TRADE, s.r.o. v zmysle zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva, ale predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na
iné daňové subjekty, čo v konečnom dôsledku znamená, že spoločnosť Simcor, spol. s r.o. nemala v

úmysle predmetné pozemky predať spoločnosti i.m.l. - TRADE, s.r.o. a ani nemala v úmysle dodržať
kúpnu zmluvu v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva,
ktorú nikdy neuzatvorili,
spoločnosť Simcor, spol. s r.o. nepriznala a nezaplatila daň do štátneho rozpočtu z prijatej platby. Ak
spoločnosť Simcor, spol. s r.o. mala k dispozícii prijaté finančne prostriedky, tak ich mohla použiť na

úhradu daňovej povinnosti do štátneho rozpočtu, ktoré boli na tento účel určené. Ak tak neurobila,
tak tieto finančné prostriedky ani nemohli byť určené na tento účel, a preto spoločnosť Simcor, spol.
s r.o. nepriznala daň z prijatej platby v daňovom priznaní. Správca dane v predmetnom rozhodnutí
nespochybňoval platby uskutočnené na bankových výpisoch spoločnosťou i.m.l. - TRADE, s.r.o. v
zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva zo dňa 04.03.2009 a jej

dodatku č. 3 zo dňa 15.12.2010, ale uviedol, že takúto platbu nie je možné považovať za platbu, ktorá
by bola za istú konkrétnu dodávku tovarov resp. služieb (to nie je zmluva o budúcej zmluve) a z toho
dôvodu nie je takáto platba ani predmetom dane a nevzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 cit.
zákona o DPH, ani právo na odpočítanie dane.

Najvyšší súd nepredložil vec Súdnemu dvoru Európskej únie z dôvodu, že akceptovaním právneho
názoru žalobcu na daný skutkový stav by došlo k porušeniu princípu daňovej neutrality DPH. Túto otázku
hodnotil senát ako otázku acte claire.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní
nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.