Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228078
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115228078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu V I S T O s.r.o. so sídlom
Bánovská cesta 8220/7A, Žilina, IČO: 31 579 582, zastúpeného JUDr. Irenou Šurinovou, advokátkou
so sídlom Hollého 31, Žilina, proti žalovanému Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, S. K. Q.,
zastúpenému JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom S. S. X, Y. I., o zaplatenie 68,52 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 7C/433/2015-98 zo
dňa 07. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
2) Podstatným pre rozhodnutie o nároku žalobcu bolo stanoviť, kto je vlastníkom vodovodnej a
kanalizačnej prípojky k predmetnému bytovému domu a teda, či tieto sú súčasťou veci (bytového
domu) alebo jej príslušenstvom. To, že vodovodná a kanalizačná prípojka ako spoločné zariadenie
domu sú „vlastníctvom bytového domu“, vyplýva aj zo samotného zápisu z predkolaudačného stretnutia
vlastníkov bytov predmetného bytového domu, z ktorého svoj nárok na zaplatenie bezdôvodného

obohatenia voči žalovanému žalobca odvodzuje. Základným predpokladom pre úspech v spore o
vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie aktívnej vecnej legitimácie, t. j. žalobca musí nielen
tvrdiť, ale aj preukázať, že je vlastníkom veci, ktorú žalovaný užíva bez jeho súhlasu (t. j. bez právneho
dôvodu), v danom prípade teda musí preukázať, že je vlastníkom sporných prípojok. Toto vlastnícke
právo žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Na danú vec nebolo možné aplikovať
ustanovenia zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, nakoľko
právny vzťah medzi sporovými stranami sa riadil ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. a zmluvou o

výstavbe. Výstavbou domu vodovodné a kanalizačné prípojky, ktoré by mohli byť samostatnou vecou,
sa ich spojením s domom stali jeho súčasťou, nakoľko s týmto tvoria samostatný funkčný celok a ako
také teda nemôžu byť samé o sebe predmetom právneho vzťahu. O trovách rozhodol podľa ust. § 255
ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Právny záver súdu v rozsudku
pokladá za nesprávny, podľa jeho názoru na posúdenie skutočnosti, či sú prípojky samostatnou vecou,

sa nevzťahuje zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, ale zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení
neskorších predpisov ako lex specialis. Z citovaného zákona lex specialis vyplýva, že vodovodné a
kanalizačné prípojky sú samostatnou vecou. V § 3 ods. 3 písm. e) cit. zákona je jasne uvedené, žeza verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú vodovodné prípojky a podľa § 3 ods. 4 písm. h) za
verejnú kanalizáciu ani jeho súčasť sa nepovažujú kanalizačné prípojky. S poukazom na ust. § 4 ods.
1 a 2 cit. zákona prípojky sú samostatnou stavbou, a teda samostatnou vecou. Nebolo možné stotožniť

sa s názorom súdu prvej inštancie, že prípojky sa stali súčasťou hlavnej veci, a to bez ich nadobudnutia
vlastníkmi bytov zmluvou. Dielo bolo zhotovené na základe zmluvy o výstavbe bytu č. 0601/2007 podľa
§ 21 zák. č. 182/1993 Z. z., kde bol len zhotoviteľom diela a byt č. 30 nadobudli jeho vlastníci na základe
žiadosti o zápis bytu, t. j. nie na základe zmluvy. Žalovaný nikdy zmluvou, tak ako to vyžaduje zákon,
od neho prípojky nenadobudol, v zmluve č. 0601/2007 spoločné časti a zariadenia ako predmet zmluvy

špecifikované nie sú. Žalovaný teda nikdy prípojky od neho nekúpil a on je ich vlastníkom, teda v spore
je aktívne legitimovaný. Na základe uvedeného navrhoval rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a tiež mu priznať trovy odvolacieho konania.

4) K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný a poukázal na ďalšie rozhodnutia Okresného súdu
Žilina, v ktorých sa jednalo o úplne identické žaloby proti vlastníkom bytov v bytovom dome na Ul.

Revolučnej, Kysucké Nové Mesto a následne žalobca niektoré žaloby zobral späť po tom, ako sa mu
žaloby začali prvostupňovým súdom zamietať a pri niektorých zamietajúcich rozsudkoch ani nepodal
odvolanie. Žalobca v odvolaní používa inú právnu argumentáciu ako použil v žalobe. S odvolaním
pripojil nové listinné dôkazy, ktoré sú v danom odvolacom štádiu neprípustné, nakoľko ich mohol
použiť v prvoinštančnom konaní. Tieto sú navyše pre posúdenie veci nerozhodné. Žalobca obsahovo

totožnú zmluvu uzavrel aj s vlastníkmi bytov v susednom bytovom dome, pričom od týchto vlastníkov
nikdy nepožadoval akúkoľvek náhradu za kanalizačnú a vodovodnú prípojku. Preto navrhuje napadnutý
rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie

je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Preto pre posúdenie základu uplatňovaného
žalobcom je zásadná právna otázka vlastníctva k spornej vodovodnej a kanalizačnej prípojke bytového
domu.
8) Za účelom posúdenia dôvodnosti odvolania žalobcu sa odvolací súd zaoberal otázkou, či vybudovaná
vodovodná a kanalizačná prípojka sú samostatnou vecou alebo súčasťou bytového domu. V súčasnosti

je právna úprava týkajúca sa kanalizačných a vodovodných prípojok obsiahnutá v zák. č. 442/2002 Z. z.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Ide o ust. § 4 tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia
je kanalizačná prípojka úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta
vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej
prípojkydoverejnejkanalizácie.Totozaústeniejesúčasťouverejnejkanalizácie.Kanalizačnouprípojkou

sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu.
Kanalizačná prípojka je vodovodnou stavbou iba ak tak ustanovuje osobitný predpis. Vodovodná
prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom
nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Spravidla sa pripája na verejný vodovod
navŕtavacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného

vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do
objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného
predpisu.
9) Vlastníkom kanalizačnej a vodovodnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady,
a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a verejného vodovodu. Ak je

vlastník nehnuteľnosti vlastníkom kanalizačnej a vodovodnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva
nehnuteľnosti vlastníctvo kanalizačnej a vodovodnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.10) Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že súčasná právna úprava za vlastníka
vodovodnej a kanalizačnej prípojky považuje v zásade osobu, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady
a v prípade, že vlastník nehnuteľnosti je vlastníkom vodovodnej a kanalizačnej prípojky prechádza pri

zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej a kanalizačnej prípojky na nového vlastníka
nehnuteľnosti. To znamená, že zákon v súčasnosti nespája nevyhnutne vlastníctvo vodovodnej a
kanalizačnej prípojky s vlastníctvom nehnuteľnosti. Avšak okrem toho, že určitý subjekt zriadi prípojku na
vlastné náklady, je potrebné, aby táto bola vyhotovená spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej
kanalizácie a verejného vodovodu, teda musí byť na jeho osobu vydané rozhodnutie, v ktorom bude

stanovený tento spôsob vyhotovenia (§ 4 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z. z.). Podľa tejto právnej úpravy môže
byť vlastník vodovodnej a kanalizačnej prípojky odlišný od vlastníka nehnuteľnosti, teda vodovodná a
kanalizačná prípojka môže byť samostatnou vecou. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, ktorá je bytovým domom,
zákon o bytoch a nebytových priestoroch ponechal zodpovedanie otázky, ktoré časti bytového domu sa
považujú za spoločné časti a spoločné zariadenia domu, na zmluvnej úprave účastníkov zmluvy, ktoré sú
v zákone o bytoch a nebytových priestoroch upravené len demonštratívnym výpočtom a je povinnosťou

účastníkov zmluvy o prevode vlastníctva bytu vymedziť spoločné časti a spoločné zariadenia bytového
domu.

11) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa povahy veci patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa
týmvecneznehodnotila(§120ods.1OZ).Jednásaoprípady,keďdošlokprirodzenémualeboumelému

(mechanickému) spojeniu viacerých vecí, z ktorých jedna je hlavnou vecou a druhá jej súčasťou, pričom
súčasťou sa môže stať aj pôvodne samostatná vec, ak je spojená s inou vecou. Oddelením súčasti
dochádzakznehodnoteniuhlavnejvecitakýmspôsobom,žeužniejeschopnáslúžiťsvojmupôvodnému
účelu vôbec alebo z veľkej časti kvalitne. Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle a
vždy sleduje právny osud hlavnej veci. Vlastník hlavnej veci je vlastníkom jej súčasti. Aj osobitné zákony

ustanovujú, ktoré veci sú súčasťou inej veci, ako je to u vodovodných a kanalizačných prípojok s obytnou
budovou podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách.

12) Treba zdôrazniť, že žalobca na základe jeho vlastných tvrdení stavbu prípojok zhotovil na základe
vydaného stavebného povolenia na výstavbu predmetného bytového domu, teda na základe schválenej

projektovej dokumentácie pre stavebníka, teda aj žalovaného ako to vyplýva zo zmluvy o výstavbe bytu
v dome, a preto vlastníkom, resp. spoluvlastníkom prípojok je objednávateľ, t. j. stavebník (vyvodzujúc z
ust. § 651 OZ), v tomto prípade žalovaný (R 16/1974) a nie žalobca (pre ktorého ani v stavebnom konaní
stavebné povolenie nebolo vydané), a preto nebolo potrebné uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho
práva zo žalobcu na žalovaného a nemohlo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

Na rovnakých ako uvedených princípoch stojí aj zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov vo vzťahu k spoločným zariadeniam bytového domu, t. j. vodovodným a kanalizačným
prípojkám, ktoré sú jeho súčasťou a sú preto v spoluvlastníctve vlastníkov bytov (§ 2 ods. 5, § 13 ods. 1).
13) Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
a preto ho potvrdil.

14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, keďže
žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).