Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207842
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616207842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci žalobkyne C..

L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. U., L. XXX/X, proti žalovanému V.. E. O., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom G. U., L.Á. XXX/X, v spore o zaplatenie 156,28 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 156,28 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 9. 11. 2016, domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 156,28 eur a nahradiť trovy konania. V žalobe uviedla, že od

1. 7. 2015 býva žalobkyňa v mieste svojho trvalého pobytu bez žalovaného, s ktorým sa rozviedla,
pravidelne uhrádzala preddavkové platby za dodávanú elektrinu Stredoslovenskej energetike, a.s.
Žilina. Žalovaný v čase spoločného bývania so žalobkyňou, uzatvoril vo svojom mene zmluvný vzťah
na dodávku elektrickej energie. Žalovaný po svojom odchode z trvalého bydliska žalobkyne a po
rozvode ich manželstva, inkasoval z tohto zmluvného vzťahu vzniknuté preplatky a to i cez skutočnosť,
že žalobkyňa dodávateľovi, Stredoslovenskej energetike, sama pravidelne uhrádzala zo svojho účtu
zmluvne dohodnuté preddavky, ktoré žalovaný dohodol a tieto sám neplatil. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti po predchádzajúcej komunikácii s dodávateľom elektrickej energie zistila, že žalovaný
bezdôvodne prijal preplatky za obdobie mesiacov september 2015 až september 2016 výške 122,28
eur, ako aj dodávateľom vrátenú platbu 34 eur za mesiac september 2016. Žalobkyňa sa písomne,
doporučeným listom zo dňa 11. 10. 2016 obrátila na žalovaného formou predsúdnej upomienky, aby v
termíne do 14 dní jej celkovú sumu 156,28 eur, uhradil na účet. Žalovaný, v určenom čase a do termínu
podania žalobného návrhu, dobrovoľne sumu 156,28 eur neuhradil.

2. Žalovaný doručil súdu dňa 26. 1. 2017 vyjadrenie k žalobe, v ktorej uviedol, že žalobkyňa si voči
žalovanému nárokuje vrátenie preplatkov za dodávku a distribúciu elektrickej energie vo výške 156,28
eur,ktorébezdôvodneprijal.ŽalovanémubolaplatbanaúčetpoukázanázoStredoslovenskejenergetiky
a.s.nazákladezmluvy,ktorábolauzatvorenávýhradnesožalovaným,dňa30.10.2007.Nazákladetejto
zmluvy Stredoslovenská energetika a.s. poukázala preplatok na číslo účtu, ktoré je uvedené v zmluve.
Žalobkyňa žalovanému do dnešného dňa nevrátila adekvátnu časť preplatku spojenú s vyúčtovaním
nákladov za užívanie bytu z celkovej výšky 220,59 eur za rok 2015. Tento preplatok si odporca nárokoval

aj u správcu bytového domu, ktorý preplatky poukazuje na účty majiteľov, ale správca bytového domu sa
vyjadril,žepreplatokžalovanémupoukáženaúčetibasosúhlasomžalobkyne,kčomudodňavyjadrenia
nedošlo. Pričom za rok 2014 takýto súhlas zo strany žalovaného správca bytového domu nevyžadoval a
adekvátnu časť preplatku spojenú s vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu žalobkyni na účet poukázal.Žalobkyňa od 1. 6. 2015 užíva byt č. XX, vo vchode Č.. X, bytového domu súp. Č.. XXX, ktorý je v
spoločnom vlastníctve žalobkyne aj žalovaného, výlučne sama, so svojím synom z predchádzajúceho
manželstva a súčasným partnerom, ktorý byt využíva občasne. K dátumu 1. 6. 2015 vymenila žalobkyňa

na zmienenom byte zámky na bezpečnostných dverách a tým zabránila žalovanému v prístupe a
užívaní jeho majetku. Súčasne prestala poukazovať na účet žalovaného finančnú náhradu na pravidelné
mesačné splátky a za náklady spojené s bývaním, ktoré na účet správcu odosielal žalovaný pravidelne
každý mesiac. Napriek žiadosti o kľúče od bytu, ich žalovanému neposkytla. Na základe tejto skutočnosti
sa žalovaný rozhodol dožadovať sa primeranej náhrady vo forme nájmu, 120 eur mesačne odo dňa

1. 6. 2015, čo bolo žalobkyni oznámené doporučeným listom. Do dňa vyjadrenia žalobkyne žiadnu
finančnú náhradu za užívanie bytu nezaplatila. Žalobkyňa v žalobnom návrhu uvádza údaje, ktoré
získala v rozpore s Trestným poriadkom. Žalobkyňa nemala možnosť žiadnou legálnou cestou získať
informácie ohľadom výšky preplatku a účtu, na ktorý sa preplatky poukázali. Žalovaný má za to, že
tieto informácie získala nezákonne, pretože ako zamestnankyňa F. a.s. má prístup k bankovým údajom
žalovaného. Stredoslovenská energetika poukazuje výpis z ročného zúčtovania elektronicky a výlučne

na mail žalovaného, teda nie je možné, aby boli poskytnuté údaje tretej strane, čo Stredoslovenská
energetika potvrdila mailom.

3. Žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie k vyjadreniu dňa 9. 3. 2017, v ktorom uviedla, že v žalobe
zreteľne uviedla, že zmluva o dodávke elektrickej energie so Stredoslovenskou energetikou bola a je

uzatvorená so žalovaným, čo obidve strany neodporujú. V žalobe uviedla, že stav súvisiaci s odberom
elektriny sa snažila zmeniť zaslaním žiadosti o zmenu odberateľa elektriny zo dňa 17. 7. 2015. Táto
bola Stredoslovenskou energetikou a.s. dňa 20. 7. 2015 prijatá a následne dňa 23. 7. 2015 zamietnutá.
Opätovne dodala, že žalovaný za dodávku elektrickej energie neplatil a keďže v byte bývala sama aj
s neplnoletým synom, platby za elektrinu v relevantnom období uhrádzala ona. Dôkazy predložené

žalovaným, a to požiadavka o zmenu zmluvného vzťahu na odbernom mieste, vyúčtovanie nákladov
za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015, emailová
komunikácia s pani O., čiastočný výpis z LV č. XXXX, podľa názoru žalobkyne nesúvisia s predmetom
sporu, preto sa k nim nevyjadrila. Ani jeden z dôkazov, ktoré žalovaný predložil, nevyvrátil skutočnosť, že
poukazované preddavkové platby žalobkyňa skutočne uhrádzala a vzniknuté preplatky tak žalovanému

nepatria, hoci mu boli podľa zmluvy o dodávke elektrickej energie poukázané, je požiadavka žalobkyne
o ich vrátenie vo výške 156,28 eur zákonná a jej žalobný návrh je oprávnený tým skôr, že žalobkyňa
o vrátenie preplatku žalovaného písomne žiadala doporučeným listom zo dňa 11. 10. 2016. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že žalobkyňa získala informácie o výške preplatku nezákonne, k tejto skutočnosti
žalobkyňa uviedla, že dňa 7. 11. 2016 navštívila obchodné miesto Stredoslovenskej energetiky a.s., kde

príslušná zamestnankyňa po predložení listu vlastníctva, jej občianskeho preukazu a výpisu z účtu o
úhrade preddavkových platieb poplatku, žalobkyni oznámila výšku preplatku. Označenie žalovaného,
že postup žalobkyne pri zisťovaní skutočnej výšky preplatku bol protizákonný, považuje žalobkyňa za
hrubé osočovanie jej osoby. Vzhľadom na skutočnosti, že žiadne z tvrdení uvádzaných žalovaným v jeho
vyjadrení, ktoré podal dňa 26. 1. 2016, nevyvrátilo dôkazné tvrdenie žalobkyne tak, ako táto uvádza vo

svojom žalobnom návrhu, zotrvala na tom, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 156,28 eur.

4. Súd vytýčil pojednávanie na deň 13. 6. 2017 o 9.30 hod.. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na
pojednávaní z dôvodu, že ako jediný konateľ spoločnosti je povinný zúčastniť sa na ukončení a
odovzdaní diela materskej školy v Bratislave, kde ako subdodávatelia pre firmu DAG Slovakia a.

s. realizovali zateplenie a hydroizolácie striech. Žalovaný požiadal o ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní a zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania. V zmysle ustanovenia §
183 Civilného sporového poriadku súd oznámil žalovanému, že ním uvedený dôvod na odročenie
pojednávania nie je dôležitým dôvodov, na základe ktorého by súd mohol pojednávanie odročiť
a pojednávanie bude vykonané. Súd termín pojednávania určil v dostatočnom časovom predstihu.

Predvolanie na pojednávanie prevzal žalovaný dňa 17. 5. 2017, teda mesiac pred vytýčeným termínom
pojednávania, preto si mohol zariadiť pracovné povinnosti tak, aby sa pojednávania zúčastnil, prípadne
zabezpečil zástupcu na pojednávaní. Navyše, žalovaný ním tvrdený dôvod v žiadosti o odročenie
pojednávania nepreukázal žiadnym listinným dôkazom.

5. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na žalobnom návrhu, dodala, že žalovaný ani jedno z jej tvrdení
nevyvrátil, preto žiadala, aby bol žalovanú čiastku povinný zaplatiť. Žalovaný sa z bytu odsťahoval k
1. 6. 2015. V každom septembri elektrárne vždy robia preúčtovanie, preto sa telefonicky zaujímala,
aké zálohové platby má platiť. Keďže v byte ostala len s maloletým synom, tak elektriku považovalaza potrebné platiť. Preto sa aj informovala v elektrárňach, aké zálohy má nastaviť. Pritom sa súčasne
dozvedela, že je preplatok, na ich odbernom mieste. Žalovaný odmietal elektriku prepísať na ňu.
Žiadala aj o zmenu odberateľa, avšak táto zmena jej bola zamietnutá. Osobitne žalovaného na to,

aby sa napríklad dostavil na pracovisko elektrární, aby zmenili odberateľa na ich odbernom mieste,
nežiadala, spolu nekomunikovali, preto ho zmenu nežiadala, ale oslovila priamo elektrárne, ktoré jej
to zamietli. Sám žalovaný však nebol zmeniť túto skutočnosť v elektrárňach. V súčasnej dobe už
túto skutočnosť nemala potrebu riešiť, nakoľko od 1. 4. 2017 sa z bytu takisto odsťahovala. Obaja
tvrdia, že byt nepatrí do BSM a chcú ho predať. Preto už považovala za nadbytočné vybavovať

elektriku na seba. Podala návrh na vysporiadanie BSM. Toto konanie je vedené pod spisovou značkou
8C/337/2015. Keďže však elektrika bola platená už po rozvode, túto pohľadávku voči žalovanému pri
vysporiadaní BSM neuplatnila, nakoľko nie je predmetom vysporiadania BSM. Zálohové platby platila
trvalým príkazom. V mesiaci september 2015 zaplatila zálohovú platbu, hoci ten mesiac sa záloha
nemala platiť, nakoľko v tom mesiaci je vyúčtovanie elektriky. Avšak bola na dovolenke a zabudla
prerušiť trvalý príkaz. Preto žaluje aj túto čiastku. Vyjadrenia, ktoré uviedol žalovaný vo svojom odpore

ku nájmu bytu považuje za neopodstatnené, ktoré nesúvisia s touto vecou. Navyše, vyúčtovanie bolo
za nájom spravodlivo rozdelené správcom bytového domu. S takýmto riešením vyjadrila súhlas, avšak
nepovažovala za potrebné na pojednávaní preukazovať vzhľadom na to, že to nie je predmetom tejto
veci. Žalovaný vo svojom vyjadrení nenamieta výšku žalovanej sumy, respektíve, že by jej táto suma
nemala patriť. Namieta len spôsob, akým sa dostala k informácii o výške žalovanej sumy. Keďže

žalovaný už niekoľkokrát namietal, že porušila bankové tajomstvo, v tejto veci opatrná, dáva si na to
pozor. Rozhodne ho neporušila.
6. Súd vykonal dokazovanie výpisom z účtu žalobkyne, rozsudkom 7C/112/2015-22 zo dňa 19. 5.
2015 Okresného súdu Liptovský Mikuláš, požiadavkou o zmenu zmluvného vzťahu na odbernom mieste
Stredoslovenskej energetiky a.s. Žilina zo dňa 30. 10. 2007, vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu a

plnenia spojené s užívaním bytu za obdobia od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015, emailovou komunikáciou
žalovaného, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, ponukou na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu,
zmluvou o združenej dodávke elektriny, vyjadrením Stredoslovenskej energetiky zo dňa 20. 7. 2015,
vyjadrením Stredoslovenskej energetiky zo dňa 23. 7. 2015, listom žalobkyne žalovanému spolu s
podacím lístkom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. 7C/112/2015-22 zo dňa 19. 5. 2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 6. 2015.

8. Žalobkyňa poukázala z účtu č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zálohové platby Stredoslovenskej

energetike vo výške 34 eur dňa 9. 10. 2015, dňa 9. 11. 2015, dňa 9. 12. 2015, dňa 9. 1. 2016, dňa 9.
2. 2016, dňa 9.3.2016, dňa 9. 4. 2016, dňa 9. 5. 2016, dňa 9. 6. 2016, dňa 9. 7. 2016, dňa 9. 8. 2016
a dňa 9. 9. 2016.

9. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom bytu XX, X. X. X, na X.

poschodí, F.. Č.. XXX, bytového domu Č.. XX V., postavený na parcele č. 776/19, v podiele 1.

10. Z požiadavky o zmenu zmluvného vzťahu na odbernom mieste zo dňa 30. 10. 2007 súd zistil, že
odberateľom sa stal E. O., nar. X. X. XXXX. Odberné miesto byt č. XX, na X. posch., na ulici L. XXX/X,
G. U.. Bankové spojenie odberateľa XXXXXXXXX/XXXX.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

14. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.15. Súd vyhovel žalobe, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalobného nároku
domáhala z titulu bezdôvodného obohatenia. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom

ustanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu,
na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Za bezdôvodné obohatenie sa považuje
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho
dôvodu ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov, tým že sa za neho plnilo hoci podľa práva mal plniť sám.
Ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, určuje, čo sa má vydať. Zo znenia ustanovenia

vyplýva, že povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie a to za súčasného určenia povinnej
osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Predpokladom bezdôvodného obohatenia v zmysle
ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka je, že povinnosť plniť mala osoba, ktorá sa bezdôvodne
obohatila, k plneniu inou osobou došlo bez právneho dôvodu, plnením došlo k bezdôvodnému
obohateniu. v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka je
zásadne povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, za koho sa dlh plnil.

16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 23/2011: „Táto skutková podstata je
naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu),
túto povinnosť nemal a plnil, namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný (t. j. namiesto dlžníka).
Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa tak

stáva obohateným na úkor toho, kto za neho veriteľovi plnenie poskytol (uspokojil veriteľovu pohľadávku,
prípadne iba čiastočne). Takýmto splnením dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu
bolo, pokiaľ by svojmu veriteľovi plnil zo svojho. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu,
keď zanikol jeho dlh.“ Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie však nevzniká, ak plneniu predchádzala
dohoda dlžníka a tretej osoby, že dlh za dlžníka splní veriteľovi.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci sporu boli manželia, ktorí spoločne
užívali byt bytu č. XX, X. X. Č.. X, bytového domu, na ulici L. XXX/X, G. U.. Z listinného dôkazu,
požiadavky o zmenu zmluvného vzťahu, súd zistil, že dňom 30. 10. 2007 došlo na odbernom mieste
na adrese bytu č. XX, vo vchode Č.. X, bytového domu, na ulici L. XXX/X, G. U., k zmene pôvodného

odberateľa a novým odberateľom sa uvedeným dňom stal E. O., nar. X. X. XXXX. V požiadavke bolo
uvedené bankové spojenie odberateľa XXXXXXXXX/XXXX. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/112/2015-22 zo dňa 19. 5. 2015. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 23. 6. 2015. Žalovaný opustil spoločnú domácnosť dňa 1. 6. 2015.
Žalobkyňa naďalej užívala byt č. XX, vo vchode Č.. X, bytového domu, na ulici L. XXX/X, G. U.. Z

účtu žalobkyne č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX boli poukázané zálohové platby Stredoslovenskej
energetike vo výške 34 eur dňa 9. 10. 2015, dňa 9. 11. 2015, dňa 9. 12. 2015, dňa 9. 1. 2016, dňa
9. 2. 2016, dňa 9.3.2016, dňa 9. 4. 2016, dňa 9. 5. 2016, dňa 9. 6. 2016, dňa 9. 7. 2016, dňa 9.
8. 2016 a dňa 9. 9. 2016. Na účet žalovaného bol poukázaný preplatok za vyúčtovanie elektrickej
energie za fakturačné obdobie od septembra 2015 do septembra 2016 vo výške 122,28 eur. Túto

skutočnosť žalovaný nerozporoval a sám vo svojom vyjadrení uviedol, že tento preplatok bol poukázaný
na účet, ktorý bol uvedený v zmluve so Stredoslovenskou energetikou a.s.. V zmluve bolo uvedené
číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX. Vykonaným dokazovaním mal preto súd preukázané, že žalobkyňa
plnila, t. j. poukazovala zálohové platby Stredoslovenskej energetike a.s. za žalovaného, keďže zmluvný
vzťah bol uzatvorený medzi Stredoslovenskou energetikou a ním. Po vykonaní zúčtovania skutočne

spotreby elektrickej energie a zaplatených záloh, vznikol za fakturačné obdobie od septembra 2015
do septembra 2016 preplatok vo výške 122,28 eur. A Z výpisu z účtu žalovanej mal súd preukázané,
že žalobkyňa zaplatila zálohovú platbu 34 eur aj v mesiaci september 2016, v ktorom je vykonávané
zúčtovanie. V mesiaci v ktorom je vykonávané vyúčtovanie sa zálohová platba neplatí, táto skutočnosť
medzi stranami sporu taktiež nebola sporná. Preplatok a zálohová platba v celkovej výške 156,28

eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktorý je toto bezdôvodné obohatenie
žalobkyni povinný vrátiť. Z uvedeného dôvodu súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 156,28
eur. Pokiaľ žalovaný na svoju obranu tvrdil, že žalobkyňa mu neuhradila adekvátnu časť preplatku
spojenú s vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu za rok 2015 vo výške 220,59 eur, súd sa uvedenou
skutočnosťou v konaní nezaoberal, nakoľko prejav žalovaného nebolo možné považovať za vzájomnú

žalobu v zmysle ustanovenia § 147 CSP. Žalovaný len tvrdil, že uvedený dlh žalobkyne by mal existovať,
avšak neuviedol, že si ho voči žalobkyni uplatňuje na započítanie vzájomnou žalobou.18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

20. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa
mala v spore plný úspech, preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1CSP a priznal jej náhradu trov v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm.
a/ Civilného sporového poriadku).

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.