Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/315/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218796
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115218796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, Advocate,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti žalovanej F. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. M., N. XXXX/XX, o zaplatenie 603,62 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 8C/353/2015-42 zo dňa 29. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh (žalobu), ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 603,62 € na základe zmluvy o úvere č. 602000983 zo dňa 07. 06. 2012, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 600 €, ktorý sa zaviazala žalovaná vrátiť spolu s poplatkom vo výške
528 € v 12 mesačných splátkach po 94 € počnúc dňom 17. 07. 2012. Celkom mala žalovaná žalobcovi
vrátiť sumu 1 128 €.

2. Súd vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah založený na základe spotrebiteľskej zmluvy, a

preto, i keď sa strany sporu dohodli v zmluve, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom,
spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojich práv vopred, a teda v tomto prípade sa ani dohodou nemohol
vzdať aplikácie Občianskeho zákonníka, preto okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1,
2, § 53 ods. 1 - 3, 5 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

3. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k právnemu záveru, že predmetná zmluva o úvere

zo dňa 07. 06. 2012 má písomnú formu, ale neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy v zmysle §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. - ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, a v dôsledku toho je zmluva bezúročná a bez
poplatkov. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600 €, ktorú sumu žalovaná aj vrátila, pretože
zaplatila sumu vo výške 1 428,80 €. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 32 %
ročne a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo súm a podľa splatnosti v zmysle žaloby zamietol
ako nedôvodný. Súd zistil, že žalobca si v konaní uplatnil aj náhradu trov mediačného konania vo

výške 201,97 €, poplatok za upomienky vo výške 20 € a trovy rozhodcovského konania vo výške
120,58 €. Žalobca sa domáhal zaplatenia nákladov mediačného a rozhodcovského konania, pretože
pohľadávku voči žalovanej nemohol pre zmenu právnych predpisov uplatniť v rozhodcovskom konaní.
Okrem toho, že žalobca nepreukázal výšku týchto nákladov, takýto nárok nemá oporu v zákone,pretože inak by žalovaná niesla zodpovednosť v podobe nákladov za to, že sa zmenili právne predpisy.
Žalovaná nezavinila zastavenie rozhodcovského konania, ale k zastaveniu došlo z dôvodu zmeny
právneho predpisu. Výšku trov mediačného konania žalobca nepreukázal a dohoda v zmysle bodu

13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemohla platne uložiť žalovanej takúto povinnosť.
Táto dohoda je totiž jednostranným úkonom žalobcu - veriteľa, ktorý žalovanej - dlžníčke vnútil bez
možnosti ovplyvnenia povinnosť riešiť spory mediáciou a jednostranne jej uložil povinnosť zaplatiť trovy
mediačného konania bez toho, aby rovnaké povinnosti mal žalobca - veriteľ. V tejto časti je, teda, nárok
žalobcu nielen v rozpore so zákonom, ale podľa názoru okresného súdu ide aj o neprijateľnú zmluvnú

podmienku, a teda podmienku neplatnú. Poplatok za upomienku vo výške 20 € súd považoval za
nedôvodný a nepreukázaný, pretože jednak žalobcovi objektívne nemohli vzniknúť v tejto výške náklady
na vyhotovenie písomnej upomienky (bežne) v listovej forme vo formáte A4, ale takýto poplatok a v
uvedenej výške ani nebol v zmluve dohodnutý. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval nárok žalobcu
za dôvodný ani v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, preto žalobu v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodnú.

4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, žalovanej náhradu trov
konania napriek tomu, že bola v konaní úspešná, nepriznal vzhľadom k tomu, že v konaní jej žiadne
trovy nevznikli, tieto si neuplatnila ani nevyčíslila.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 1 písm. f) OSP. Poukázal na to, že zmluvou
o úvere č. 602000983 zo dňa 07. 06. 2012 sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 600
€, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o príslušný poplatok, t. j. celkom 1 128 € v pravidelných
12 mesačných splátkach po 94 € počnúc dňom 17. 07. 2012. Vzhľadom ku skutočnosti, že klient

poskytnutý úver nesplácal v stanovených termínoch, dlh sa stal splatný dňa 11. 04. 2013. Dlh sa navýšil
o 20 €, pretože dlžníkovi museli byť neustále zasielané upomienky, ktoré vzrástli až do výšky 20 €.
Poukázal na bod 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorých sa žalovaná zaviazala
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku
4 € ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej

výzvy na úhradu. Žalovanej bolo zaslaných 5 upomienok. Ďalej poukázal na to, že zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Zmluva, teda, bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
ako nepomenovaná zmluva. Zákonom požadované náležitosti v predmetnom prípade sú dostatočné,
objektívne označenie subjektov a predmet zmluvy, t. j. poskytnutie úveru. Iné náležitosti sa považujú za

fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie je možné zmluvu označiť za bezúročnú a bez poplatkov.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná neplatila svoj dlh riadne a včas, žalobca bol nútený zabezpečiť
svoj nárok, dňa 11. 04. 2013 podal návrh na mediačné konanie, v dôsledku ktorého vznikli trovy vo výške
201,97 €. Ďalej tvrdil, že, ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa
táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Hodnotenie úroku vo výške 0,25 % za každý

deň omeškania bolo predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto
konaní najvyšší súd posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné. Za platné považoval aj dojednanie
úrokov z omeškania a dohodu o zmluvnej pokute. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a §
380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)
a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil z nasledovných
dôvodov :

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom
len poukazuje. Okresný súd zistil dostatočne skutkový stav veci, z ktorého vyvodil aj správne právne
závery. Vzťah medzi stranami sporu považoval správne za vzťah vzniknutý na základe zmluvy oúvere a za vzťah spotrebiteľský, a túto skutočnosť okresný súd v napadnutom rozsudku aj dostatočne
odôvodnil. Rovnako dostatočne odôvodnil okresný súd aj tú skutočnosť, z akého dôvodu posudzoval
vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho, a nie Obchodného zákonníka, z akého

dôvodu nepovažoval nárok žalobcu na príslušenstvo ním uplatňovanej pohľadávky za nedôvodný, a z
akého dôvodu neuznal nárok žalobcu aj na náhradu nákladov vzniknutých či už v súvislosti s mediačným
konaním, alebo v súvislosti so zasielaním upomienok žalovanej. Žalobca ani v odvolacom konaní
nepreukázal výšku nákladov mediačného konania, ani že tieto náklady zavinila žalovaná a ani zaslanie
piatich upomienok žalovanej. Keďže okresný súd rozhodol vo veci na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu veci, na ktorý aplikoval aj správne ustanovenia právnych predpisov, a vec správne
právne posúdil a rozsudok okresného súdu dostatočne odôvodnil, krajský súd rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil.

9. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, avšak žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli,
preto odvolací súd rozhodol, že žalovaná nemá nárok na náhradu odvolacieho konania.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).