Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Pc/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212589
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316212589.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci

navrhovateľky: Q. I., K.. XX.XX.XXXX, O. W., S. XXXX/XX, proti odporkyni: S. P., K.. XX.X.XXXX, O.
W., P. XXXX/XXC, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 4.7.2016 domáhala, aby súd zaviazal
povinnú - jej matku na platenie výživného vo výške 150 Eur mesačne, t.j. zvýšiť výživné z doterajších
33,19 Eur.

2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2008 ubehlo dosť
rokov, od septembra 2013 navštevuje Strednú odbornú školu v Nitre - obor cukrár-kuchár. Jej mesačné
náklady sa zvýšili, nakoľko len cestovné ju stojí 80,- Eur. taktiež sa jej zvýšili náklady na ošatenie a
hygienu. Na prax potrebuje pomôcky a biele ošatenie t.j. cca 100,- Eur. Navrhovateľka stále študuje,
jej mesačný príjem pozostáva z výživného 33,19 Eur, rodinné prídavky 24,- Eur a 20,- Eur štipendium.
Odporkyňa je riadne zapojená do pracovného pomeru ako vedúca, má priateľa, ktorý je tiež zamestnaný.

Spoločne žijú v podnájme, majú auto, stále chodia na výlety a užívajú si.

3. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne dňa 11.8.2018, pričom uviedla, že nie všetky tvrdenia
navrhovateľky sa zakladajú na pravde. Potvrdila, že má priateľa avšak nežijú v spoločnej domácnosti.
Odporkyňa žije v sociálnom byte za ktorý mesačne platí 110,- Eur za nájom, 20,- Eur elektrika, 15
Eur svan. Má dve vyživovacie povinnosti vo výške po 33,19 Eur. Spolu má výdavky v sume 211,38
Eur, pričom jej príjem dosahuje výšku okolo 380,- Eur. Z výplaty sú jej exekučne zrážané sumy na

nesplácanú pôžičku. Odporkyňa nie je vedúca, je zamestnaná ako upratovačka v cukrovaroch. Uviedla,
že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojím snúbencom P. B., ktorý pracuje a poberá
sociálne dávky.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a takto
vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Navrhovateľka podala na súd návrh na zvýšenie výživného od 1.7.2016 na sumu 150,- Eur.
Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou bankou a priateľom , ktorý však žije u svojich
rodičov. Jej priateľ je na sociálke, preto jej nemôže dávať peniaze na jej výdaje. V súčasnosti navštevuje
4. ročník SOŠ potravinárskej v Nitre. Každý deň cestuje do Nitry, pričom mesačne je cestovné vyjde na100,- Eur. Stravuje sa doma. Ročne ju zdravotné pomôcky do školy stojí 100,- Eur. Otec navrhovateľky
má na navrhovateľku súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 33,19 Eur, ktorú si však plní
nepravidelne. Od štátu poberá len rodinné prídavky.

6. Odporkyňa nesúhlasila s návrhom. Uviedla, že pracuje v spoločnosti Ataliam SK ako čatárka s
priemerným mesačným zárobkom 310,- Eur . Má priateľa, s ktorým ale nežije v spoločnej domácnosti,
on žije sám v rodinnom dome v Č.. Odporkyni bol pridelený sociálny byt, za ktorý mesačne platí 115,-
Eur aj s koncesionárskymi poplatkami, preddavku na el.energiu 18,- Eur, pôžičku z Prima banky po

29,99 Eur, za programy TV platí mesačne 21,13 Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru K., K..
X.X.XXXX vo výške 33,19 Eur. Z každej výplaty jej exekučne zrážajú okolo 50,- Eur z titulu nehradenia
úverov. Zo svojho zárobku nie je schopná platiť výživné viac ako doteraz. Odporkyňa uviedla, že podľa
jej názoru navrhovateľa poberá štipendium a z ÚPSVaR dostáva mesačne 150,- Eur. Navrhovateľke
povedala, aby si cez leto našla brigádu, čo navrhovateľka odmietla, že odporkyňa ako matka je na to, aby
jej platila výživné. Jej druhá mladšia dcéra K. počas leta brigádovala. Odporkyňa trpí chorobou Tetánia,

pričom mesačne za lieky platí 9,94 Eur.

7. Rozhodnutím tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 13P/284/2007 zo dňa 26.11.2007 súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť matke na sumu 33,19 Eur. Navrhovateľka navštevuje SOŠ v Nitre. Podľa oznámenia SOŠ
potravinárskej v Nitre zo dňa 6.2.2017 navrhovateľka štipendium nepoberá. Podľa potvrdenia ÚPSVaR

navrhovateľka mesačne poberá 81,64 Eur opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej
osobnej starostlivosti a 23,52 Eur rodinné prídavky. Výdavky v súvislosti s cestovným do školy
navrhovateľka nepreukázala, preto súd ustáli, že pri cene 1,80 Eur bežného lístka zo Serede do Nitry, pri
študentskej zľave nemôžu byť jej mesačné náklady vyššie ako 70,- Eur. Stravuje sa doma, je zdravá iné
nevyhnutné výdavky navrhovateľka nemá. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so starou mamou,

ktorá mesačne zarobí okolo 380,- Eur a starým otcom, ktorého týždenný príjem predstavuje sumu 100,-
Eur.

8. Odporkyňapreukázala,žejeriadnezapojenádopracovnéhopomeruspriemernýmčistýmmesačným
príjmom cca 380,- Eur. Za byt platí mesačne 104,32 Eur, pôžičku od banky mesačne v sume 29,99 Eur,

elektrická energia 18,- Eur, TV 21,13 Eur, koncesionárske poplatky 4,64 Eur. Odporkyňa má mesačné
náklady na lieky 9,94 Eur a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 33,19 Eur.

9. Od úpravy vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľke uplynulo viac ako 9 rokov, počas
ktorých výživné nebolo súdom nijakým spôsobom upravované. Súd mal vykonaným dokazovaním za

preukázané, že odporkyňa si vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas vo výške 33,19 Eur mesačne.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
(ďalej len ZR), (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporkyni voči

navrhovateľke naďalej trvá, nakoľko navrhovateľka nie je zatiaľ schopná sama sa živiť a uspokojovať
svoje potreby, nakoľko je študentkou Strednej odbornej školy v Nitre.

12. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne

sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená
úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa
tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.

Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa
vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie,
na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k
zneužívaniurodičovskejvyživovacejpovinnostilenzdôvodunegatívnehopostojakpráci(napr.zavinené
rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia

povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa
živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

13. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z
individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti

treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané
majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný
bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby
zastával lepšie platené miesto.

14. Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča daná
vlastníctvom hnuteľných vecí (predovšetkým vzácne zbierky, cennosti) a nehnuteľností, peňažnými
vkladmi, cennými papiermi a pod.

15. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že napríklad ak dieťa
bolo zverené do starostlivosti tretej osoby, rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým
rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré
rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by
nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto

dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti do rúk dieťaťa.

16. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva
(rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti
a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie

sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení
majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z
trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.

17. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými

potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať.
Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného
stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí
od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto

môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú
rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.18. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v
zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže
nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na

roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v
rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

19. Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom
zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej

povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci
preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených
výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné.
Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako
by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).

20. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká
peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za

byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,
prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať
mechanickým výpočtom. Pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady uvedené v § 62 ods. 1, 2, 4
a 5 a v ustanovení §-u 75 ods. 1 ZR.

22. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu
povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

23. Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej

miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.
To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku
ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

24. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané odôvodnené potreby navrhovateľky, súd
považoval za nevyhnutné, spravodlivé ale najmä potrebné v súvislosti s prihliadnutím na príjem
odporkyne návrh zamietnuť.

25. Navrhovateľka poberá od štátu mesačnú dávku 105,16 Eur a výživné od oboch rodičov vo výške

33,19 Eur, t.j. jej mesačný príjem dosahuje sumu 171,54 Eur. Ak súd zoberie do úvahy cestovné vo
výške 70,- Eur mesačne zostane jej na stravu a osobné výdaje suma cca 100,- Eur. Naopak odporkyni
s príjmom 380,- Eur a mesačnými výdavkami 260,- Eur ( bývanie, lieky, pôžička, 2 x výživné) ostáva
na bežný život 120,- Eur.

26. S poukazom na vykonané dokazovanie súd ustálil, že nie je v možnostiach odporkyne v súčasnosti
na navrhovateľku platiť vyššie výživné ako už bolo súdom určené. Súd opakovane poukazuje, že
vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, pričom navrhovateľka o zvýšenie výživného žalovala len
matku, otca nie.

30. O trovách konania rozhodol súd tak, že úspešnej odporkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania,
nakoľko jej v konaní žiadne nevznikli.Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.