Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 9, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213612
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116213612.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: K.

N.Á., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XX, XXX XX D., Š. V. I., proti žalovaným: I. K. N., R.. XX.XX.XXXX, T.
D. K. XX, XXX XX D., Š. V. I., právne zastúpený JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom Dukelská
972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, II. A. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XX, XXX XX D., Š. V. I., v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o určenie, že žalobkyňa a žalovaný II. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele o veľkosti 1/1
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., evidovanej v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva č. XXX ako stavba rodinného domu súp. č. XX postavená na pozemku parcela J.-P. Č.. XXX,

zamieta.

Žalovaným I. a II. priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.05.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 20.05.2016 proti
žalovaným I. a II. (proti žalovanému II. až na základe podania zo dňa 24.11.2016 doručeného súdu dňa
28.11.2016, ktorým navrhla jeho pristúpenie do konania na strane žalovaného, pričom súd v zmysle
ust. § 79 CSP pripustil pristúpenie žalovaného II. do konania na strane žalovaného uznesením č. k.
6C/140/2016-86 zo dňa 30.11.2016) domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalobkyňa

a žalovaný II. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele o veľkosti 1/1 nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastrálnom území K., evidovanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX ako stavba
rodinného domu súp. č. XX postavená na pozemku parcela J.-P. Č.. XXX. Zároveň sa žalobou žalobkyňa
domáhala, aby súd zaviazal žalovaných nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobkyňa podanú žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že so žalovaným II. sú manželmi, pričom v
ich bezpodielovom spoluvlastníctve je spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti - rodinnom
dome súp. č. XX postavenom na pozemku parcela J.-P. Č.. XXX zapísanom na LV č. XXX vedenom

Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom pre k. ú. K.. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1/2 k spornej nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy zo dňa 29.09.2008, spísanej
vo forme notárskej zápisnice N 110/2008, Nz 40563/2008 na notárskom úrade JUDr. Juraja Ehna,
notára so sídlom v Bytči. Na základe uvedenej darovacej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho
práva k 1/2 uvedenej nehnuteľnosti v prospech žalovaného ako obdarovaného pod č. C. XXXX/XXXX
dňa 28.10.2008. Účastníkmi darovacej zmluvy zo dňa 29.09.2008 boli žalovaný I. ako obdarovaný a
žalovaný II. s ňou ako darcovia. Ona bola pri predmetnom právnom úkone - darovacej zmluve zastúpená

žalovaným II. na základe plnej moci zo dňa 31.07.2008. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy sa trvale
zdržiavala v Spojených štátoch amerických, kde aj pracovala. Žalovaný II. ako jej manžel ju v tom čase
požiadal o poskytnutie finančných prostriedkov na opravu strechy na spornej nehnuteľnosti a podpísanie
plnej moci za týmto účelom. Žalovanému II. poslala požadované finančné prostriedky ako aj plnú moc.Znenie plnej moci, ktorú podpísala navrhol žalovaný II. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nespochybňuje,
že predmetnú plnú moc podpísala, ale trvá na tom, že nebola udelená platne za účelom prevodu
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 na spornej nehnuteľnosti. Plnú moc podpísala v slovenskom

jazyku pred orgánom cudzieho štátu - a to verejným notárom štátu New York K. U.. Udelená plná moc
nebola dostačujúca na uzatvorenie darovacej zmluvy, a to z dôvodu, že vykazuje nasledujúce právne
a faktické vady: 1. plná moc bola podpísaná v inom ako štátnom jazyku štátu, ktorého orgán (tu notár)
plnú moc overil, 2. osvedčovacia doložka notára na plnej moci nie je úradne preložená z anglického
jazyka do slovenského jazyka, 3. na plnej moci absentuje apostilla vydaná kompetentným orgánom

štátu New York (podľa Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín,
oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky publikované pod č. 213/2002 Z. z.) s
úradným prekladom do slovenského jazyka, 4. v plnej moci absentuje adresa bydliska a rodné priezvisko
splnomocnenca. V ďalšom tak žalobkyňa z ňou uvedených skutkových okolností v spojení so znením
ust. 31 ods. 4, § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 30 ods. 4 písm. g), § 42 ods. 1 až 3
Katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom ku dňu 29.09.2008 (dátum uzatvorenia darovacej

zmluvy), vyvodzovala záver o absolútnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 29.09.2008 v
zmysle ust. § 40 ods. 1 a § 39 OZ z dôvodu neplatnej plnej moci na jej zastupovanie pri tomto právnom
úkone. Jej podpis na plnej moci bol osvedčený orgánom cudzieho štátu, pričom v rozpore s ust čl. 1,
čl. 3 a čl. 4 Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín plná moc
neobsahuje apostillu vydanú štátnym orgánom USA. Z uvedeného dôvodu plná moc nie je použiteľná

na právne úkony v Slovenskej republike, podpis prevodcu (tu žalobkyne) nemožno považovať za úradne
osvedčený.Darovaciazmluvaodporujeust.§42ods.3Katastrálnehozákonavzneníplatnomaúčinnom
ku dňu 29.09.2008 z dôvodu, že podpis splnomocniteľa nie je osvedčený a teda predmetná zmluva
nie je spôsobilým podkladom pre vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného I.
Notárska doložka na plnej moci nie je úradne preložená z anglického do slovenského jazyka, preto

darovacia zmluva odporuje ust. § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom ku
dňu 29.09.2008. Plná moc neobsahuje adresu bydliska a ani rodné priezvisko splnomocnenca, preto
odporuje ust. § 42 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom ku dňu 29.09.2008.
Za ďalší dôvod neplatnosti plnej moci považovala žalobkyňa to, že žalovaný II. ju zaviedol a nesprávne
informoval o účele použitia plnej moci. Nikdy nemala v úmysle previesť polovicu svojho vlastníctva

k spornej nehnuteľnosti na žalovaného I. Za ďalší dôvod neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy
žalobkyňa považovala obsahové vady notárskej zápisnice č. N 10/2008, Nz 40563/2008, kde sú chybne
označené čísla strán - na strane 1 je uvedené v texte, že ide o stranu jedna a stranu dva. V texte
darovacej zmluvy je tiež v bode 2 na str. 1 nesprávne uvedené, že darcovia prevádzajú vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 1, pričom tu notár okrem domu súp. č. XX uviedol ako

predmet daru aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 žalovaného II. k pozemku pod domom, a to
parcela J.-P. Č.. XXX zapísaná na LV č. XXX vedenom pre k. ú. K.. Prevádzajúcim vo vzťahu k pozemku
parcela J.-P. Č.. XXX bol iba žalovaný II., a nie ona. Nikdy nebola vlastníkom pozemku parcela J.-P.
Č.. XXX. V texte darovacej zmluvy je tiež nesprávne uvedené, že parcela č. XXX je evidovaná na LV č.
XXX, v skutočnosti bola a je evidovaná na LV č. XXX. Vzhľadom ku skutočnosti, že darovacia zmluva

a plná moc na jej zastupovanie pri predmetnom právnom úkone sú vo viacerých bodoch v priamom
rozpore s označenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Katastrálneho zákona ako aj v rozpore
s údajmi katastra je darovacia zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže vyvolať
žiadne právne účinky. Napriek absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy Správa katastra Bytča povolila
vklad vlastníckeho práva žalovaného I. k spornej nehnuteľnosti. Nadobudnutie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej
zmluvy o prevode nehnuteľností (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie
príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru (predtým správy katastra) o povolení vkladu (modus
acquirendi). Pre platné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je nutné, aby boli splnené
obe právne skutočnosti, pričom ak bol okresným úradom, katastrálnym odborom (predtým správou

katastra) povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je daný reálne len
modus, avšak chýba titulus a v tomto prípade na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže
dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobkyňa mala tak za to, že v tomto
prípade sa jedná o takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovaným I. Titul
prevodu vlastníckeho práva nie je platným titulom. K naliehavému právnemu záujmu na požadovanom

určení žalobkyňa uviedla, že súčasný stav údajov zapísaných v katastri nehnuteľností nezodpovedá
skutočnosti, nakoľko sporná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve jej a žalovaného II.
Nesúlad údajov zapísaných v katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom možno odstrániť
len prostredníctvom určovacej žaloby. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkomvlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva. V predmetnej veci je jej naliehavý právny záujem daný
spôsobilosťou súdneho rozhodnutia, dosiahnutého na základe jej žaloby, byť podkladom pre zmenu
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému právnemu stavu.

3. Žalovaní I. sa k doručenej žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 30.09.2016 doručeným súdu dňa
05.10.2016. V tomto vyjadrení žalovaný I. uviedol, že je pravdou, že darovacou zmluvou spísanou do
notárskej zápisnice, notárom JUDr. Jurajom Ehnom v Bytči pod spis. zn. N 110/2008, Nz 40563/2008
a NCRls 40186/2008 zo dňa 29.09.2008, previedla na neho žalobkyňa a jej manžel žalovaný II. 1/2
spornej nehnuteľnosti a žalovaný II. previedol na neho 1/2 parcely KN č. XXX, na ktorej sporná

nehnuteľnosť stojí, všetko v k. ú. K.. Taktiež je pravdou, že predmetnú darovaciu zmluvu podpísal za
žalobkyňu žalovaný II., na základe splnomocnenia, ktoré podpísala žalobkyňa dňa 03.07.2008 pred
notárkou štátu New York, Mariou Zakovic v USA. Žalovaný I. v ďalšom uviedol, že všetky tvrdenia
a argumenty žalobkyne o neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy v plnom rozsahu popiera. Nie je
pravdou, že splnomocnenie nebolo udelené platne za účelom prevodu spoluvlastníckeho podielu a že
žalobkyňa nikdy nemala úmysel previesť polovicu svojho spoluvlastníckeho podielu na neho. Žalobkyňa

bola približne v rokoch 2001 až 2013 dlhodobo v USA, kde pracovala. Napriek tomu sa po anglicky
nenaučila. Vedela, že rodinný dom súp. č. XX, k. ú. K., postavený na parcele J.-P. Č.. XXX, ktorý patril
do bezpodielového spoluvlastníctva jej a jeho otca - žalovaného II., nutne potrebuje pomerne rozsiahlu
opravu. Pretože v dome býval, bol ochotný sa na oprave podieľať, ale za podmienky, že bude investovať
dosvojhoaopravovaťsvojmajetok.Rodičia(žalobkyňaažalovanýII.)tovyriešilitak,ženanehoprevedú

polovicu zo svojich spoluvlastníckych podielov v dome. Bol to vlastne nápad žalobkyne, ktorá bola v tom
čase (v roku 2008 ) v USA a pred notárkou štátu New York Máriou Zakovic, podpísala dňa 03.07.2008
splnomocnenie, ktorým výslovne splnomocnila žalovaného II. na všetky úkony spojené s prevodom
nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX v k. ú K.. Osoba splnomocnenca je jednoznačne a nezameniteľne
identifikovaná dátumom narodenia a rodným číslom. Na predmetnom LV je zapísaný dom súpisné číslo

XX, stojaci na parcele J.-P. Č.. XXX v k. ú. K.. Splnomocnenie je napísané v slovenskom jazyku, aby
mu žalobkyňa rozumela a aby mu rozumela aj notárka, ktorá je slovenskej národnosti a slovenský jazyk
ovláda. Splnomocnenie obsahuje podpis žalobkyne, ako splnomocniteľa, podpis notárky a jej pečať.
Splnomocnenie akceptoval notár JUDr. Juraj Ehn a Správa katastra Bytča v konaní o povolení vkladu.
Ak teda žalobkyňa tvrdí, že predmetná darovacia zmluva je neplatná pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho

zákonníka, tak k tomu uvádza, že toto ustanovenie je kogentné, nemožno ho rozširovať a ustanovuje
tri skutkové podstaty pri ktorých je právny úkon neplatný: 1. právny úkon svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, 2. obchádza zákon, 3. sa prieči dobrým mravom. O žiaden z uvedených prípadov
v danej veci nejde. Žalobkyni osem rokov vyhovoval stav, ktorý vznikol na základe platnej darovacej
zmluvy, ktorou na neho previedli vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu k spornej nehnuteľnosti.

Po jej návrate z USA došlo k výraznému zhoršeniu jej vzťahov so žalovaným II., dôsledkom čoho je
jej snaha získať jeho podiel. Dôvody neplatnosti z titulu údajných nedostatkov splnomocnenia jej boli
známe už v roku 2008. Tieto zavinila ona (zabezpečila splnomocnenie) nikomu o nich nepovedala a
napriek tomu darovaciu zmluvu uzavrela. Ak jedna zo strán právneho úkonu sleduje ním dosiahnutie
účelu (dovolávanie sa jeho neplatnosti), ktorý nie je vyjadrený v jeho obsahu a o tomto jej úmysle

druhá strana nevie a ani vedieť nemôže, nemá to vplyv na platnosť právneho úkonu, lebo u druhej
strany sa predpokladá existencia dobrej viery k právnym následkom takto urobeného právneho úkonu.
Práve konanie žalobkyne je obchádzaním zákona, lebo ním sleduje získanie bezdôvodného obohatenia,
spočívajúceho v zhodnotení domu, ktoré urobil. V zmysle zásady nemo turpitudem suam allegens
auditur (nikto sa nemôže dovolávať ochrany vlastnej nepoctivosti) je jej žaloba v príkrom rozpore s

dobrými mravmi. Ani prípadné nedostatky podpisu splnomocnenia (ak vôbec sú) nerobia predmetnú
darovaciuzmluvuneplatnou.Pokiaľžalobkyňaakodôvodneplatnostipredmetnejdarovacejzmluvytvrdí,
že ňou podpísané splnomocnenie sa nevzťahovalo na parcelu KN-C č. XXX, k tomu udáva, že výlučným
vlastníkom parcely J.-P. Č.. XXX bol iba jeho otec - žalovaný II. Ostatné vytýkané údajné nedostatky
darovacej zmluvy nespôsobujú jej neplatnosť. Zmluva je určitá, zrozumiteľná, prejavy účastníkov sú

jednoznačné, slobodné a vážne, preto niet najmenšieho dôvodu tvrdiť, že je neplatná. Na základe
uvedeného žalovaný I. žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalovanú nahradiť mu trovy
konania.
4. Žalovaný II. sa k doručenej žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 07.10.2016 doručeným súdu
dňa 11.10.2016, v ktorom uviedol, že so žalobkyňou, ako jeho manželkou, sa dohodol okolo roku 2007

na rekonštrukcií spornej nehnuteľnosti. Keďže v danej nehnuteľnosti býva aj ich syn - žalovaný I., tak
sa s ním dohodli, že by bolo vhodné dom zrekonštruovať aj za jeho finančnej pomoci a aj z dôvodu,
že mal kopec známych z oblasti stavebníctva. Aby v budúcnosti neprišiel o vložené peniaze do domu,
tak mu spolu so žalobkyňou chceli prepísať celú spornú nehnuteľnosť. On s tým však nesúhlasil a abynedošlo k nejakým nevraživým podozreniam, hlavne od jeho sestry D. Z., tak chcel na seba previesť iba
polovicu domu. Žalobkyňa v tej dobe žila v USA u jeho ďalšej dcéry A. N.. Splnomocnenie na prevod
podielu bolo napísané u K. Ž., ktorá sa zaoberá aj realitami v USA a podobné zmluvy sú jej známe.

Žalobkyňa najskôr trvala na prevode celého domu na žalovaného I. a veľmi dobre to vie. Sama dobre
vedela, čo chce splnomocnením docieliť, jasne to tam je napísané, tak nerozumie tomu, o čo jej ide.
K pani Žákovičovej žalovaný II. uviedol, že pochádza zo Slovenska, plne rozumie slovenskému jazyku,
spoločne sa stretávali aj spolu so žalovanou v USA na jej chate a rozprávali sa v slovenskom jazyku, tak
nerozumie, čo je tam zapletený nejaký jazykový preklad do angličtiny. Žalobkyňa sa ani po 12 rokoch

pobytu v USA nedokázala naučiť po anglicky. Dané splnomocnenie mu dala osobne do rúk, keď v roku
2008 bol na návšteve v USA a trvala na tom, aby o tom nevedeli jeho dcéry, D. a A., asi aby zostal v
rodine pokoj. Žalovaný II. ďalej uviedol, že so žalobkyňou má momentálne spory a ona úmyselne do
toho zaťahuje aj ich syna žalovaného I. Keď sa D. Z. dozvedela, že mu prepísal aj parcelu J.-P. Č.. XXX,
tak začala na neho intrigovať cez žalobkyňu najrôznejšie nepravdy, pričom nevie, o čo jej tiež ide, keď
polovicu tejto parcely jej daroval v minulosti a postavili jej na nej dom . To že má o parcelu záujem,

dokazuje aj fakt, že poza chrbát si pozvala na pozemok geodeta X.. K. R. a dala si vymerať nové hranice
pozemku, zasahujúce 3 m do parcely žalovaného II., lenže zabudla, že bez jeho podpisu to cez kataster
nehnuteľností neprejde. Odôvodnila to, že jej nikto pod oknami ploty stavať nebude. D. Z. bola takmer
celý život nezamestnaná a dali jej všetko o čom sa bežnému človeku ani nesníva. Rekonštrukcie na
rodinnom dome zabezpečoval žalovaný II., dal do domu nemalé finančné prostriedky. Napokon žalovaný

II. uviedol, že nie je právnik, aby citoval paragrafy a zákony, ale napísal, ako to bolo.
5. Žalobkyňa v podanej replike (§ 167 ods. 3 CSP) zo dňa 24.11.2016 zásadne zopakovala skutkovú a
právnu argumentáciu už uvedenú v podanej žalobe. Ďalej poprela tvrdenie žalovaného II., že neovláda
anglický jazyk. Tento ovláda na dobrej komunikačnej úrovni. Žalobkyňa opätovne poprela, že by bolo
niekedy jej zámerom previesť spornú nehnuteľnosť, resp. jej časť na žalovaného I. Znenie dotknutého

plnomocenstva navrhol žalovaný II.
6. Žalovaný I. v podanej duplike (§ 167 ods. 4 CSP) zo dňa 03.01.2017 rovnako zotrval na svojej
skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v jeho pôvodnom písomnom vyjadrení.
7. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 09.06.2017, na ktorom vyhlásil aj
tento rozsudok. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne, ktorej neprítomnosť ospravedlnila

jej právny zástupkyňa (JUDr. Jana Hlucháňová, advokát) z dôvodu jej zlého zdravotného stavu, ktorý jej
neumožňuje účasť na pojednávaní, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala.
8. Žalobkyňa na pojednávaní zásadne zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii v spore uvedenej
v jej písomných podaniach.
9. Žalovaní rovnako zotrvali na svojej argumentácii v spore uvedenej v ich písomných podaniach.

10. Súd tak vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného II. ako strany sporu a stranami
sporu označenými listinnými dôkazmi, pričom dospel k skutkovým zisteniam uvedeným v nasledujúcich
odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku. Pokiaľ ide o vyvodenie skutkových záverov a vyhodnotenie
dokazovania výsluchom žalovaného II. ako strany sporu, toto je uvedené v rámci časti odôvodnenia
tohto rozsudku, ktorá sa venuje samotnému posúdeniu prejednávanej veci súdom.

11. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 29.04.2016 vedeného Okresným úradom
Bytča, katastrálnym odborom pre k. ú. K. (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 11 spisu) vyplýva, že v
časti A LV je evidovaná stavba rodinného domu súp. č. XX stojaca na pozemku parcela J.-P. Č.. XXX. V
časti B LV sú evidovaní pod B1 ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2
žalobkyňa a žalovaný II. titulom nadobudnutia: Z 720/2000, č. j. 1551/2000/VaŽP pod položkou výkazu

zmien 23/00 a pod B2 žalovaný I. v podiele o veľkosti 1/2 titulom nadobudnutia: darovacia zmluva č. C.
XXXX/XXXX zo dňa 28.10.2008 pod položkou výkazu zmien 68/08.
12.Dňa29.09.2008bolanotáromJUDr.JurajomEhnomnanotárskomúradevBytči,ul.Štefánikova217,
spísaná notárska zápisnica N 110/2008, Nz 40563/2008, NCRls 40186/2008 (jej osvedčený odpis ako
dôkaz označený žalobkyňou v pripojenom spise JUDr. Juraja Ehna, notára) za prítomnosti žalovaných

(a žalovaného II. súčasne ako zástupcom žalobkyne na základe plnej moci zo dňa 31.07.2008),
ktorí mali podľa obsahu notárskej zápisnice (žalovaný II. a žalobkyňa v zastúpení žalovaným II. ako
darcovia a žalovaný I. ako obdarovaný) požiadať o spísanie darovacej zmluvy, v ktorej bode 1. bolo
konštatované, že žalovaný II. spolu s manželkou - žalobkyňou sú na základe zápisu na LV č. XXX, pod
B1 bezpodielovými spoluvlastníkmi 1/1-iny domu č. XX na parcele J. Č.. XXX a zároveň že žalovaný II.

je na základe zápisu na LV č. XXX, pod B1 vlastníkom 1/1-iny parcely J. Č.. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 526 m2, k. ú. K.. V bode 2. notárskej zápisnice bolo uvedené, že touto zmluvou
daruje žalovaný II. a žalobkyňa do vlastníctva obdarovaného 1/2-vicu svojich nehnuteľností uvedených
v bode 1. Tejto zmluvy, pričom prevádzaný podiel 1/2-ice parcely J. Č.. XXX je 263 m2. V bode 3.notárskej zápisnice bolo uvedené, že obdarovaný predmet daru prijíma do svojho výlučného vlastníctva
a vyhlasuje, že pozná stav prevádzaných nehnuteľností. V bode 7. notárskej zápisnice bolo uvedené,
že o tomto notár notársku zápisnicu napísal, túto si účastníci prečítali a na znak, že sa jedná o prejav

ich skutočnej vôle a tiež na dôkaz, že súhlasia s jej obsahom, túto schválili a dňa 29.09.2008 podpísali.
Pevne spojené s týmto odpisom notárskej zápisnice bola fotokópia splnomocnenia (pravosť ktorej bola
osvedčená povereným zamestnancom notára JUDr. Juraja Ehna dňa 29.09.2008) podpísaného dňa
31.07.2008 žalobkyňou označenou na splnomocnení menom, priezvisko, rod. priezviskom, dátumom
narodenia, rod. číslom, trvalým bydliskom, ktorým žalobkyňa splnomocnila žalovaného II. (ako svojho

manžela označeného menom priezviskom, dátumom narodenia a rod. číslom) na všetky právne úkony
spojené s prevodom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, v k. ú. K., okres D.. Na splnomocnení sa
nachádza doložka písaná v anglickom jazyku: „Sworn To Before Me This 31st Day Of July 2008, Notary
Public“ (Predo mnou prisahal toto 31. Júla 2008, Verejný notár) s podpisom Maria Zakovic a pečiatkou
„State of New York, No. 01ZA4810604, Qualified In Queens County Commission Expires August 31,
2010“. (rovnaký osvedčený odpis notárskej zápisnice sa nachádza aj v spise Okresného úradu Bytča,

katastrálny odbor spis. zn. V1426/08, viď č. l. 117 spisu, na ktorom sa nachádza ešte doložka o povolení
vkladu vlastníckeho práva žalovaného I. do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy Správou katastra
Bytča zo dňa 28.10.2008 pod č. C. XXXX/XXXX)
13. Listom zo dňa 13.05.2016 adresovaným žalovanému II. označeným ako „Výpoveď plných mocí!
žalobkyňa vypovedala všetky plné moci, ktoré žalovanému II. boli ňou udelené písomne alebo v

akejkoľvek inej podobe na jej zastupovanie pri právnych úkonoch a v konaniach pred orgánmi štátnej
správy, samosprávy a inými právnickými a fyzickými osobami.
14. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
17. Podľa ust. § 31 ods. 4 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je potrebné,
aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí

plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
18.Podľaust.§32ods.2OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,aksplnomocnenec
koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo
splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na
právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

19. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Podľa ust. § 37 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon nie
je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
21. Podľa ust. § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na

právne úkony.
22. Podľa ust. § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
23. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom.
24. Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.
25. Podľa ust. § 40 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len
táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu

došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
26. Podľa ust. § 40a OZ v znení zákona č. 281/2001 Z. z. účinnom od 01.10.2001, ak ide o dôvod
neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a §
741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnostiprávneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak
právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v
rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom

odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
27. Podľa ust. § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
28. Podľa ust. § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému
návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy

účastníkov na tej istej listine.
29.Podľaust.§49aOZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,právnyúkonjeneplatný,
ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny
úkon neplatným.

30. Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, ak sa prevádza
nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností
podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. [2a) zákon č. 265/1992 Zb. o
zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri
nehnuteľností v Slovenskej republike]

31. Podľa ust. § 628 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, darovacou
zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
32.Podľaust.§628ods.2OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,darovaciazmluva
musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu
a prevzatiu veci pri darovaní.

33. Podľa ust. § 30 ods. 4 písm. g) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon; ďalej aj ako „KZ“) v znení zákona č.
419/2002 Z. z. účinnom od 01.09.2002 do 31.08.2009, prílohy k návrhu na vklad sú najmä: g) dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený podľa osobitných predpisov, [10a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 15/1993 Z.

z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi. Zákon Slovenskej národnej rady č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov]
34. Podľa ust. § 42 ods. 1 KZ v znení zákona č. 173/2004 Z. z. účinnom od 15.04.2004, na zápis práva
k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom
preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a

bez iných zrejmých nesprávností.
35. Podľa ust. § 42 ods. 2 písm. a) až c) KZ v znení zákona č. 173/2004 Z. z. účinnom od 15.04.2004
do 31.08.2009, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k
nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho

má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas
právneho úkonu, c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných
v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov
vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok
i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

36. Podľa ust. § 42 ods. 3 KZ v znení zákona č. 173/2004 Z. z. účinnom od 15.04.2004 do 31.08.2009,
podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku
vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy
spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; [10a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 15/1993 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na
listinách obvodnými úradmi. Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov] ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis
na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond
národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok.

37. Podľa ust. § 42 ods. 4 KZ v znení zákona č. 255/2001 Z. z. účinnom od 01.01.2002 do 30.04.2010,
ak písomné vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby v písaní alebo počítaní
alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo neurčité, prípadne ak neobsahujenáležitosti podľa odseku 1, správa katastra ho vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na vklad,
alebo vlastníkovi, alebo inej oprávnenej osobe a určí lehotu na opravu, prípadne na doplnenie.
38. Podľa ust. § 70 ods. 2 KZ v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,

parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako

parcela registra "E".
39. Žalobkyňa sa tak proti žalovaným I. a II. žalobou domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bolo
deklarované (určené), že spolu so žalovaným II. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. A.Ý. C. evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako stavba rodinného
domu súp. č. XX postavená na pozemku parcela J.-P. Č.. XXX, a to vo vzťahu k celku, t. j. v podiele 1/1
(v ďalšom aj ako „sporná nehnuteľnosť“)

40. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je to,
že strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že majú na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho
zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu návrhu.
41. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva, o

ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka.
42. Keďže predmetom určenia súdu malo byť vlastne deklarovanie vlastníckeho práva žalobkyne a
žalovanéhoII.kspornejnehnuteľnosti,požadovanéurčeniesatakdotýkaprávnejsféryžalobkyne,akoaj
žalovaného II. Rovnako sa uvedené určenie týka aj právnej sféry žalovaného I., keďže tento je v katastri
nehnuteľností evidovaný ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti v podiele o veľkosti 1/2. Súd

tak vychádzal z toho, že všetky strany sporu sú vo veci vecne legitimované. Zároveň súd konštatuje, že
v spore boli jeho stranami všetky subjekty, na ktoré sa požadované určenie vzťahuje (§ 77 ods. 1 CSP).
43. Ako už bolo vyššie uvedené, druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137
písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento
záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty

žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu
viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto
daný súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav právnej
neistoty navrhovateľa na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať

skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať
naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže
domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené
v príslušných právnych predpisoch.
44. Súd mal za to, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže je v

stave právnej neistoty z dôvodu, že, ako tvrdila v žalobe, je spolu so žalovaným II. bezpodielovými
spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti v celku. Takýto naliehavý právny záujem žalobkyne sa však viaže
lenpokiaľideourčeniejejbezpodielovéhospoluvlastníctvasožalovanýmII.kspoluvlastníckemupodielu
k sporenej nehnuteľnosti evidovanému v katastri nehnuteľností pod B2 na žalovaného I. o veľkosti 1/2,
keďže v rozsahu ostatného spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2, ako je tento evidovaný v časti B

LV č. XXX pod B1, je vlastníctvo v katastri nehnuteľností evidované v prospech žalobkyne a žalovaného
II. ako bezpodielových spoluvlastníkov. Bez požadovaného určenia tak nie je možné odstrániť stav
právnej neistoty žalobkyne a dosiahnuť zápis jej vlastníckeho práva (spolu so žalovaným II.) do katastra
nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 evidovanému v časti B
LV č. XXX pod B2, keďže tieto údaje katastra doposiaľ zapísané na dotknutom LV č. XXX, k. ú. K. svedčia

v prospech spoluvlastníctva žalovaného v podiele o veľkosti 1/2, a to pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70
ods. 2 KZ). Vzhľadom k uvedenému súd už bez ďalšieho v dôsledku nedostatku naliehavého právneho
záujmu zamietol žalobu v časti o určenie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného II. k
spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2, ako je tento evidovaný v časti B LV č. XXX pod B1.
45. Súd sa tak meritórne zaoberal otázkou, či sporná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve

žalobkyne a žalovaného II. v celosti, inými slovami povedané, či žalobkyňa a žalovaný II. sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu o veľkosti 1/2 k spornej nehnuteľnosti, ktorý podiel je toho času
na LV č. XXX, k. ú. K. v časti B LB pod B2 evidovaný na žalovaného I. Žalobkyňu tak v spore z dôvodu
uvedeného zápisu v katastri nehnuteľností svedčiaceho spoluvlastníctvu žalovaného I. zaťažovalodôkaznébremenopreukázaťsvojeskutkovétvrdenia,resp.preúspechžalobkynevsporebolopotrebné,
aby sa súd stotožnil s jej právnou argumentáciou, a to že darovacia zmluva zo dňa 29.09.2008, ktorá
mala byť uzavretá medzi ňou a žalovaným II. ako darcami a žalovaným I. ako obdarovaným, na základe

ktorej mal nadobudnúť vkladom do katastra nehnuteľností žalovaný I. vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti
v podiele o veľkosti 1/2, je absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého aj napriek
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností žalovaný I. nemohol nadobudnúť žiadne právo
(vlastníctvo) k spornej nehnuteľnosti, keďže v prospech jeho vlastníctva nesvedčí akýkoľvek nadobúdací
titul(titulusacqurendi),zčohožalobkyňazjavnevyvodzovalaneplatnosťspornejdarovacejzmluvypodľa

ust. § 37 ods. 1 OZ..
46. Možno konštatovať, že žalobkyňa I. a II. absolútnu neplatnosť spornej darovacej zmluvy vyvodzovala
z nasledovných skutkových a právnych dôvodov:
A) že ako darkyňa mala uzavrieť spornú darovaciu zmluvu v zastúpení žalovaným II., avšak jej vôľou
nebolo nikdy scudziť spornú nehnuteľnosť; teda sporná darovacia zmluva je absolútne neplatným
právnymúkonom,keďžepritomtoabsentovalavôľovázložkajednejzozmluvnýchstrán(§37ods.1OZ);

B) že ako darkyňa mala uzavrieť spornú darovaciu zmluvu v zastúpení žalovaným II., a to na základe
plnomocenstva, ktoré vykazuje nasledovné vady: a) plnomocenstvo bolo spísané v inom ako štátnom
jazyku štátu, ktorého orgán (v danom prípade notár) plnomocenstvo overil, b) osvedčovacia doložka
notára na plnomocenstve nie je úradne preložená z anglického jazyka do slovenského jazyka, c)
na plnomocenstve absentuje apostila vydaná kompetentným orgánom štátu New York s úradným

prekladom do slovenského jazyka, d) v plnomocenstve absentuje adresa bydliska a rodné priezvisko
splnomocnenca(vdanomprípadežalovanéhoII.);tedaspornádarovaciazmluvajeabsolútneneplatným
právnym úkonom, a to z dôvodu, že scudzovacia zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, musí mať
pod podmienkou jej platnosti písomnú formu (ust. § 46 ods. 1 v spojení s ust. § 628 ods. 2 a ust. § 40
ods. 1 OZ), pričom tak pri takomto právnom úkone bolo nutné udeliť plnomocenstvo písomne (§ 31 ods.

4 OZ) a udelené plnomocenstvo v danom prípade má vady v zmysle cit. ust. § 30 ods. 4 písm. g) v
spojení s cit. ust. § 42 ods. 2 písm. a) a ods. 3 KZ, z čoho zjavne vyvodzovala žalobkyňa neplatnosť
spornej darovacej zmluvy pre nedostatok formy (§ 40 ods. 1 OZ);
C) že sporná darovacia zmluva má obsahové vady, a to že dotknutá notárska zápisnica, do obsahu
ktorej bola sporná darovacia zmluva spísaná má chybne označené čísla strán a súčasne formálne vady

spočívajúce v tom, že pokiaľ ide o predmet darovacej zmluvy - pozemok parcela J.-P. Č.. XXX, k. ú.
K., tento nebol v katastri nehnuteľnosti nikdy evidovaný na LV č. XXX, ale na LV č. XXX a súčasne, že
vlastníkom tohto pozemku bol výlučne len žalovaný II. a nie ona, z čoho zjavne vyvodzovala žalobkyňa
neplatnosť spornej darovacej zmluvy podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ.
47. Pokiaľ tak ide o právne posúdenie otázky platnosti spornej darovacej zmluvy v rovine argumentácie

žalobkyne uvedenej v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. A), súd
poukazuje na to, že základným predpokladom platnosti právneho úkonu je danosť vôle a jej bezvadnosť.
Danosť vôle musí byť pri každom právnom úkone zistiteľná, a to nielen konajúcimi, ale i tretími osobami
a v prípade sporu i súdom. Ak vôľa nie je daná, nemožno vôbec hovoriť o právnom úkone. V niektorých
prípadoch je vôľa síce daná, ale v pomere s jej prejavom trpí väčšími, či menšími nedostatkami,

ktoré môžu mať vplyv aj na platnosť právneho úkonu. Ide zväčša o prípady, keď sú medzi vôľou a
jej prejavom rozpory. V takomto prípade je potrebné posúdiť, či právny úkon môže vyvolať právne
následky chcené konajúcimi, alebo či nejde o neplatný právny úkon. Z hľadiska vadnosti prejavenej vôle
možno rozoznávať medzi dvoma základnými situáciami: A. vedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom,
B. nevedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom. Pre vadu právneho úkonu, ktorá sa zakladá na vedomej

nezhode medzi vôľou a prejavom, je typické, že konajúci vedome dáva niečo najavo, čo v skutočnosti
nechce. Podľa všeobecných zásad platných v súkromnom práve tu však platí, že ten, kto vedome vyvolá
nezhodu medzi vôľou a jej prejavom, nie je právom chránený a je viazaný svojim prejavom. Takýto
prejav vôle nevyvolá právne následky zásadne vtedy, ak o tejto vade prejavu vôle vedel druhý účastník
právneho úkonu. Nevedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom je výsledkom omylu konajúceho. Ide

vlastne o falošnú predstavu o existujúcej skutočnosti. Netýka sa budúcej neistej skutočnosti, o ktorej je
pochybnosť, či nastane a ani falošnej prognózy. Neprihliada sa ani na omyl v pohnútke, ktorá viedla k
vzniku právneho úkonu (napr. zámer, ktorý účastník sledoval uzavretím zmluvy). Jednostranný omyl, na
ktorom nemal druhý účastník podiel, nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Ak by potom tomu nebolo
tak, potom by mohol každý spochybniť platnosť právneho úkonu s odôvodnením, že sa „pomýlil“. Právny

význam má omyl pri dvojstranných právnych úkonoch (§ 49a OZ). Ak nejde o podstatný omyl, možno
uznaťprávnyúkonzaplatný.Akvšakideopodstatnýomyl(t.j.rozhodujúcipreurobenieprávnehoúkonu
konajúceho), je právny úkon urobený za podmienky, že tento omyl bol druhému účastníkovi právneho
úkonu známy, alebo tento zámerne vyvolal, relatívne neplatný (§ 40a OZ). Inak sa budú posudzovaťprípady, keď druhý účastník omyl rozpoznal a napriek tomu uzavrel právny úkon; na taký omyl sa
zásadneneprihliada.[JUDr.ImrichFekete,CSc.:Občianskyzákonník1zväzok(Všeobecnáčasť), Veľký
komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 292 až 294] V danom

prípade je nepochybné, že u žalobkyne nešlo o absenciu akejkoľvek vôle. To, že u žalobkyne existovala
vôľa, preukazuje práve žalobkyňou podpísané plnomocenstvo dňa 31.07.2008. V kontexte sporného
právneho úkonu - spornej darovacej zmluvy prejavila žalobkyňa svoju vôľu prostredníctvom inej osoby
- splnomocnenca žalovaného II. (§ 31 ods. 1 OZ), a to bez akýchkoľvek pochybností tak, že prevádza
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 darom bezodplatne

na žalovaného I. ako obdarovaného. Pokiaľ ide o ňou vykonaný prejav vôle ohľadom prevodu spornej
nehnuteľnosti tento bol priamo stelesnený v ňou udelenom plnomocenstve (ako jednostrannom právnom
úkone adresovanom tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu -
splnomocnenca konať v mene a na účet zastúpeného - splnomocniteľa), v ktorom bola osvedčená vôľa
žalobkyne, aby v jej mene vykonal všetky úkony spojené s prevodom spornej nehnuteľnosti žalovaný II.
Použitý pojem „prevod nehnuteľnosti“ sa bez akýchkoľvek pochybností v bežne zaužívanom ponímaní

viaže k scudzeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti akoukoľvek formou prevodu vlastníckeho práva
(napr. kúpou, darovaním, zámenou) na inú osobu. Vychádzajúc z takto formulovaného plnomocenstva
nesporne podpísaného žalobkyňou možno konštatovať, že vyjadrený prejav vôle žalobkyne v danom
prípade nemožno vykladať nijako inak, ako prejav vôle, aby v jej mene žalovaný II. uzavrel zmluvu o
prevode vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti s treťou osobou akýmkoľvek spôsobom prevodu

vlastníckeho práva a vykonal aj všetky iné právne úkony s týmto prevodom spojené (napr. podal návrh
na vklad vlastníckeho práva nadobúdateľa k spornej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podľa
ust. § 30 ods. 1 KZ). V žiadnom prípade nebolo možné vykladať tento prejav vôle (na udelenom
splnomocnení) tak, ako to tvrdila žalobkyňa, že jej skutočnou vôľou bolo splnomocniť žalovaného II. na
bližšie neuvedený právny úkon spojený s opravou strechy na spornej nehnuteľnosti a jej financovaním.

Z vyjadrení strán sporu v ďalšom nevyšlo najavo, že by vo vôli žalobkyne a jej prejave v tomto prípade
absentovala sloboda (žalobkyňa netvrdila, že by urobila svoj právny úkon súčasne v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok, alebo pod nátlakom - fyzickým alebo psychickým donútením). Aplikujúc tak
vyššie uvedený právny výklad na prejednávanú vec možno s istotou konštatovať, že v danej veci
nešlo o prípad nedostatku vôle, ktorý nedostatok by spôsoboval absolútnu neplatnosť spornej darovacej

zmluvy v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Odhliadnuc od toho, že súd považoval tvrdenia žalobkyne
o inej vôli, ako vôli previesť spornú nehnuteľnosť, za účelové, keďže žalobkyňa nijakým spôsobom
nepreukázala žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by súd mohol vyvodzovať, že jej skutočná vôľa
smerovala k inému konaniu ako k uzavretiu zmluvy o prevode spornej nehnuteľnosti (existenciu takýchto
skutkových okolností nepotvrdil napokon ani výsluch žalovaného II. ako strany sporu, ktorý vo svojej

výpovedi na pojednávaní uviedol, že formuláciu plnomocenstva pripravila samotná žalobkyňa a že
pred uzavretím spornej darovacej zmluvy sa so žalobkyňou dohodli, že ako bezpodieloví spoluvlastníci
spornejnehnuteľnostidarujúspoluvlastníckypodieloveľkosti1/2žalovanémuI.-svojmusynovi),možno
konštatovať, že v danom prípade by bolo možné hovoriť len o nesúladu vôle žalobkyne s jej prejavom,
avšak takýto nesúlad nemá právny význam, a to z toho dôvodu, že žalovaný I. ako druhá zmluvná strana,

účastník sporného právneho úkonu, ktorému bol prejav vôle žalobkyne určený, nemohol rozpoznať (a
žalobkyňou ani nebolo tvrdené, že by žalovaný I. mal vedomosť o jej tvrdenej inej vôli v čase, kedy udelila
žalovanému II. plnomocenstvo zo dňa 31.07.2008), že skutočnou vôľou žalobkyne nebolo previesť na
neho spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti o veľkosti 1/2. Navyše, ak by aj žalovaný II. mal
vedomosť o inej vôli žalobkyne, takáto skutočnosť by v zmysle cit. ust. § 32 ods. 2 OZ nemala právnu

relevanciu vo vzťahu k žalovanému I. a k platnosti sporného právneho úkonu - darovacej zmluvy. Z
uvedeného dôvodu tak nešlo ani o právny úkon relatívne neplatný v zmysle cit. ust. § 49a v spojení s
cit. ust. § 40a OZ.
48.Vkonanínevyšlorovnakonajavo,žebyžalobkyňabolaobmedzenáalebopozbavenáspôsobilostina
právne úkony, alebo že by pri udelení plnomocenstva žalovanému II. dňa 31.07.2008 konala v duševnej

poruche, a preto súd nezistil ani dôvod neplatnosti spornej darovacej zmluvy podľa cit. ust. § 38 OZ.
49. Pokiaľ tak ide o právne posúdenie otázky platnosti spornej darovacej zmluvy v rovine argumentácie
žalobkyne uvedenej v odseku č. 46 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. B), súd dospel k záveru, že
ani tieto žalobkyňou udávané skutočnosti neboli spôsobilé viesť súd k záveru a neplatnosti sporného
právneho úkonu (spornej darovacej zmluvy). Žalobkyňou žalovanému II. dňa 31.07.2008 udelené

plnomocenstvo z pohľadu určitosti a zrozumiteľnosti (podľa ust. § 37 ods. 1 OZ) nevykazuje žiadne
vady. Ako už bolo uvedené v odseku č. 47 odôvodnenia tohto rozsudku, z obsahu a znenia udeleného
plnomocenstva možno nepochybne a určite vyvodiť, že týmto jednostranným právnym úkonom bola
prejavená vôľa žalobkyne, aby z ňu v jej mene urobil žalovaný II. všetky právne úkony spojené sprevodom spornej nehnuteľnosti. Plnomocenstvo bolo zároveň udelené v písomnej forme (t. j. prejav
vôle žalobkyne bol v danom prípade zachytený písmom na hmotnom podklade - listine a pod textom
splnomocnenia sa nachádza nesporne podpis žalobkyne), čím boli v spojení so skutočnosťou písomnej

formy spornej darovacej zmluvy (ako právneho úkonu opäť zachyteného písmom na hmotnom podklade
- listine podpísaného konajúcimi osobami, t. j. žalovaným II. ako darcom a splnomocneným zástupcom
žalobkyne ako druhého darcu a žalovaným I. ako obdarovaným) naplnené podmienky písomnosti
právneho úkonu - spornej darovacej zmluvy podľa cit. ust. § 46 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 628 ods.
2, cit. ust. § 40 ods. 1 a cit. ust. § 31 ods. 4 OZ. Žalobkyňou uvádzané podmienky plnomocenstva,

ako boli zhrnuté v odseku č. 46 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. B) a pod malými písm. a) až
d) sa týkali len úradného overenia podpisu žalobkyne na spornom plnomocenstve zo dňa 31.07.2008,
avšak OZ v nijakom ustanovení nepožaduje pre platnosť právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti úradne overený podpis zmluvnej strany konajúcej prostredníctvom splnomocnenca
pri uzatváraní tohto právneho úkonu. Takúto podmienku nie je možné vyvodzovať ani so žalobkyňou
uvedených a vyššie súdom cit. ustanovení KZ. Cit. ust. § 42 ods. 1 a 2 v spojení s cit. ust. § 30

ods. 4 písm. g) KZ totižto vymedzujú len podmienky spôsobilosti zmluvy o prevode nehnuteľností byť
podkladom pre zápis vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností, ktoré však nie sú
podmienkami platnosti takéhoto právneho úkonu. Vklad vlastníckeho práva nadobúdateľa na základe
zmluvy o prevode nehnuteľností totižto nie je podmienkou platnosti takejto zmluvy, ale len podmienkou
nastania jej vecno-právnych účinkov. Inak povedané, žalobkyňou vytýkané vady uvedených podmienok

podľa cit. ust. § 42 ods. 1 a 2 v spojení s cit. ust. § 30 ods. 4 písm. g) KZ uvedené v odseku č. 46
odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. B) a pod malými písm. a) až d) nemajú vplyv na platnosť spornej
darovacej zmluvy. Preskúmanie uvedených podmienok bolo v dotknutom čase v právomoci príslušnej
správy katastra (§ 31 KZ), v danom prípade Správy katastra Bytča, pričom Správa katastra Bytča
po preskúmaní týchto podmienok rozhodla dňa 28.10.2008 pod č. C. XXXX/XXXX o povolení vkladu

vlastníckehoprávažalovanéhoI.kspornejnehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Súdvdanomkonaní
nebol oprávnený v zmysle ust. § 194 CSP preskúmavať toto rozhodnutie Správy katastra Bytča a musel
vychádzať z toho, že o vklade spoluvlastníckeho práva žalovaného v podiele o veľkosti 1/2 k spornej
nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bolo právoplatne rozhodnuté štátnym orgánom s právomocou
a príslušnosťou rozhodovať o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, z čoho vyplýva, že

žalovanému pre nadobudnutie vlastníckeho práva svedčil aj modus acquirendi podľa cit. ust. § 133 ods.
2 OZ.
50. Napokon pokiaľ ide o právne posúdenie otázky platnosti spornej darovacej zmluvy v rovine
argumentácie žalobkyne uvedenej v odseku č. 46 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. C), súd
ani túto argumentáciu žalobkyne nepovažoval za dôvodnú. Vady vyhotovenia notárskej zápisnice

zodpovedajúce chybe v číslovaní jej strán, nemajú žiaden vplyv na obsah sporného právneho úkonu
- spornej darovacej zmluvy a teda na vyjadrenie (prejav) vôle konajúcich osôb, ktoré tento sporný
právny úkon uzavreli. Súd v kontexte s týmto musí konštatovať, že sporný právny úkon spĺňa všetky
atribúty určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a podstatných (esenciálnych) náležitosti darovacej
zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľná vec. Sporná darovacia zmluva mala zrozumiteľne a určite

označené zmluvné strany (žalobkyňa a žalovaný II. ako darcovia a žalovaný I. ako obdarovaný), v
zmluve bol určite a nezameniteľne vymedzený predmet daru - dom súp. č. XX stojaci na parcele J.
Č.. XXX, k. ú. K. evidovaný na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 (čo vyplýva aj z
doložky o žiadosti zmluvných strán, aby vykonala vklad vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľnosti na LV č. XXX v časti B v prospech žalovaného I. v 1/2-vici; bod 6 notárskej

zápisnice), ako aj záväzok darcov darovať bezodplatne (keďže odplata nebola dojednaná) do vlastníctva
obdarovaného spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti a vyjadrenie obdarovaného o prijatí daru
do svojho vlastníctva (§ 628 ods. 1 OZ). Pokiaľ ide o ďalší predmet daru, a to spoluvlastnícky podiel
na pozemku parcela J.-P. Č.. XXX, súd aj v prípade neplatnosti darovacej zmluvy v tejto jej časti,
môže konštatovať, že túto časť zmluvy, resp. právneho úkonu, bolo možné oddeliť od jeho ostatného

obsahu, a preto by bola darovacia zmluva neplatná len v časti prevodu dotknutého pozemku. Súd
však ani v tejto časti spornú darovaciu zmluvu nepovažoval za neplatnú, keďže z jej obsahu (bod 1
druhá odrážka, bod 2 a 6 notárskej zápisnice) nepochybne vyplýva, že predmet daru bol jednoznačne
určite a nezameniteľne vymedzený ako pozemok parcela J. Č.. XXX, ktorý je zastavaný domom súp.
č. XX, k. ú. K. a rovnako zo znenia darovacej zmluvy nepochybne vyplýva, že darcom bol v tejto časti

zmluvy len žalovaný II. a na záväzok darovať túto nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1/2 sa
zaviazal len žalovaný II. (ako vlastník, ktorého vlastníctvo bolo deklarované v bode 1 druhá odrážka
notárskej zápisnice. Nesprávnosť údaja o č. listu vlastníctva, na ktorom bol darovaný pozemok v katastri
nehnuteľností evidovaný, je len zjavnou chybou v písaní, ktorá nespôsobuje neplatnosť dotknutéhoprávneho úkonu, keďže jeho obsah bol aj napriek tejto chybe nepochybný. (§ 37 ods. 3 OZ) Navyše
súd poukazuje na znenie cit. ust. § 42 ods. 2 písm. c) KZ, ktoré ani nevyžaduje, aby bol pozemok ako
predmet daru identifikovaný aj listom vlastníctva, na ktorom je tento pozemok v katastri nehnuteľností

evidovaný. V kontexte uvedeného súd poukazuje na vymedzenie pojmov pozemok a parcela v ust.
§ 3 ods. 1 a 3 KZ, v zmysle ktorého pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od
susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce,
hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo
rozhraním spôsobu využívania pozemku a parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie

a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s
vyznačením jej parcelného čísla.
51. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom sa tak súd zásadne stotožnil s argumentáciou žalovaného
I. v spore a nepovažoval v čase rozhodnutia vo veci za preukázané vlastnícke právo žalobkyne I. a II. k
spornej nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, ako je spoluvlastnícky podiel v ich prospech evidovaný toho
času v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, t. j. podiel o veľkosti 1/2, ako je tento evidovaný v časti B

LV č. XXX pod B1, a preto žalobu zamietol aj v zostávajúcej časti, ktorou sa meritórne zaoberal. Súd
z vyššie uvedených dôvodov tak už nepovažoval za potrebné zaoberať sa pre nadbytočnosť ďalšími
skutkovými argumentmi obrany žalovaných I. a II. týkajúcimi sa rodinných vzťahov strán sporu a možnej
motivácie žalobkyne podať žalobu v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o pôvodný návrh žalobkyne na
vykonanie dokazovania jej výsluchom, súd jej výsluch nevykonal, keďže prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne výslovne uviedla, že na tomto dôkaze netrvá. Rovnako ani žalovaný I. už netrval v ďalšom
na dokazovaním výsluchom svedkyne D. Z..
52. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
53. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
55. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovaných I. a II. na náhradu

trov konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na ich plný úspech vo veci, týmto priznal proti
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdnym úradníkom v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).