Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Cb/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214207323
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8214207323.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v spore žalobcu: Akbaries, s.r.o., so sídlom

Andrejová 22, IČO: 36 461 695, zastúpený: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, so sídlom Dlhý
rad č. 16, Bardejov, proti žalovanému: SPK Poľovnícka spoločnosť Jatník, so sídlom Andrejová 18, IČO:
42 379 822, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

V r a c i a žalobcovi časť súdneho poplatku zaplateného za žalobný návrh vo výške 219,80 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 17.10.2014 voči pôvodne žalovanému v 1.rade - SPZ
Poľovnícke združenie Jatník domáhal náhrady škody v sume 3.780 eur a voči žalovanému v 1.rade
(terajší žalovaný) náhrady škody vo výške 576 eur. Žalobu odôvodnil tým, že je poľnohospodárskym
subjektom hospodáriacim na pôde v k.ú. obce Andrejová, kde v roku 2014 zasial kukuricu na výmere
32,5 hektára v dňoch 24.-25.5.2014 a následne ošetril. V rámci prevencie pred škodami spôsobenými

lesnou zverou ohradil všetky polia elektrickým oplotením. Žalovaného v 1.rade na túto skutočnosť
upozornil a dohodli sa na tom, že v čase dozrievania kukurice žalovaný v 1.rade zabezpečí jej stráženie
a vykoná odstrel zveri. Žalovaný v 1.rade bol užívateľom poľovného revíru Jatník v čase sejby kukurice
do 8.9.2014 a žalovaný v 2.rade je užívateľom tohto revíru od 9.9.2014 po dobu nasledujúcich 15 rokov.
Dňa 26.8.2014 žalobca zistil obhliadkou kukuričných polí škody spôsobené lesnou zverou, kontaktoval
žalovaného v 1.rade a spolu sa presvedčili o vzniku škody. Dňa 31.8.2014 vystúpil aj na členskej schôdzi
žalovanéhov1.rade,naktorejžalovanéhov1.radeupozornilnato,žezaznamenávaškodynaporastoch

kukurice. V dňoch 20.9.2014 až 25.9.2014 zistil ďalšie rozsiahle škody v porastoch kukurice a žalovaný
v 2.rade vykonal obhliadku kukuričných polí. Žalovaný následne nereagoval na výzvu zo dňa 30.9.2014.
Škodu vyčíslil na základe znaleckého posudku J.. B. V..

2. Uznesením zo dňa 6.7.2015 č.k. 4Cb/51/2014-97 súd konanie voči žalovanému v 1.rade zastavil a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2015.

3. Žalovaný nárok žalobcu na náhradu škody neuznával. Uviedol, že združenie vykonalo pre
žalobcu brigádu dňa 24.5.2014 s cieľom zabezpečiť zvýšenie ochrany a minimalizovať škody
na poľnohospodárskych plodinách. Q. K. priamo na poli upozorňoval žalobcu, že kukuricanie je zapracovaná do pôdy, veľa kukurice ostalo na povrchu, keďže predtým nebola riadne
pripravená pôda. K vyčísleniu výšky škody znaleckým posudkom uviedol, že znalec objednávku na
vypracovanie znaleckého posudku prebral dňa 25.9.2014, a preto nemohol zistiť ako boli vykonávané

poľnohospodárske práce v mesiaci máj. Do 8.9.2014 ulovili 8 ks jelenej zveri, 4 ks diviačej. Na odpútanie
zveri od kukurice vyviezli obilný odpad v objeme 5 nákladných Tatra. Konateľovi žalobcu bolo umožnený
lov zveri, avšak tento spolu s poľovníkom, ktorého si vybral neulovil nič. Ďalej poukázal na nevhodne
zasiatú kukuricu bez záchytného políčka. Jeho neexistencia znemožňuje možnosť lovu a rovnako
znamená prístup priamo do poľa. Rovnako bolo zistené, že žalobca nepoužíval v ohradníkoch elektrický

prúd.

4. Súd vec prejednal na viacerých pojednávaniach s tým, že na pojednávaní dňa 14.6.2017 uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom výzvy na náhradu škody zo dňa 30.9.2014,

znaleckým posudkom č. 6/2014, fotografickou dokumentáciou, výsluchom strán a svedkov a s obsahom
ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca je poľnohospodárskym subjektom hospodáriacim na pôde v k.ú. P., ktorý v roku 2014 zasial v
dňoch 24.-25.5.2014 kukuricu na výmere 32,5 hektára. Žalovaný je užívateľom poľovného revíru Jatník
uznaného rozhodnutím Okresného úradu Bardejov, pozemkový a lesný odbor pod č. 123/94-poľ. zo dňa

28.3.1994 od 9.9.2014 do dobu nasledujúcich 15 rokov. Žalobca dňa 26.8.2014 obhliadkou kukuričných
polí zistil škody spôsobené lesnou zverou a kontaktoval Poľovnícke združenie Jatník. Následne v dňoch
20.9-25.9.2014 zistil ďalšie rozsiahle škody v porastoch kukurice a telefonicky vyzval žalovaného, ktorý
dňa 24.9.2014 vykonal obhliadku týchto kukuričných polí.

7. Z výzvy na náhradu škody zo dňa 30.9.2014 vyplýva, že kontrolou poľnohospodárskych porastov
a zberu plodín kukurice v čase od 20.9 do 25.9.2014, ktoré sú súčasťou poľovného revíru PZ Jatník
bolo zistené, že v dôsledku nekontrolovateľného pôsobenia diviačej a jelenej zveri došlo k silnému
poškodeniu alebo zničeniu porastov kukurice cca 6-8 ha. Predpoklad úrody je najmenej 600q silážnej
hmoty. Preto si s poukazom na § 70 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve uplatnil u užívateľa poľovného

revíru nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru s tým, že presnú
špecifikáciu a rozsah výšky škôd je predmetom znaleckého posúdenia. V tejto výzve poukázal aj na
nesprávne poľovnícke hospodárenie užívateľa.

8. Z predloženého znaleckého posudku č. 6/2014 vypracovaného J.. B. V. vyplýva, že znalec stanovil

výšku škody tak, že vyčíslil náklady pozostávajúce z ceny práce vo výške 1148,23 eur a náklady na
nákup hnojív, osív a herbicídov vo výške 3270,70 eur, spolu 4418,93 eur.

9. Žalobca na pojednávaní dňa 24.1.2017 uviedol, že za škodu považuje stratu úrody, ktorá mu vznikla v
roku 2014 v dôsledku toho, že zver zničila a spotrebovala časť úrody. V máji urobili opatrenia, ktoré mali

minimalizovať a zamedziť strate úrody a ohradili pozemky elektrickým oplotením, ktoré bolo udržiavané
pod stálym zdrojom napätia. V auguste aj septembri strážili aj fyzicky. Zriadili aj dve odpútavacie
políčka o rozlohe 2x30 árov a navozili 30 metrákov obilia na prikrmovanie. Po vzniku škody kontaktoval
žalovaných, ktorí prišli na miesto samé, a on im špecifikoval výšku škody približne na sumu 5.000 eur.

10. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.1.2017 tvrdil, že namietal u žalobcu to, že kukurica je zasiata
na povrchu pôdy a je vysoký predpoklad, že nevzklíči. Snažili sa minimalizovať problémy, ktoré boli
signalizované zo strany žalobcu a prednostne lovili zver v revíri. Konateľovi žalobcu navrhol, aby si
robil ochranu sám, že mu vyčlení povolenie na odstrel zveri, avšak konateľ žalobcu mal v tom čase
odobratý zbrojný preukaz. V blízkosti pozemkov žalobcu zastrelili 3 jelene, 1 jelenicu, 1 jelenča, 2 líšky

a 1 psíka medvedikovitého. Potvrdil, že ho žalobca kontaktoval dňa 23.9.2014, že kosí úrodu, avšak už
bolo pokosené, a podľa legislatívy mal 3 dni vopred im túto skutočnosť oznámiť, aby urobili opatrenie
na ochranu zveri. K znaleckému posudku viedol, že tam obsiahnuté fotografie sú z miest, kde vzklíčila
kukurica. Žalovaný k opatreniam na zabránenie vzniku škody, ktoré mal realizovať uviedol, že išlo hlavne
o lov zveri, pričom všetky iné opatrenia boli realizované skôr.

11. Predseda žalovaného Q. K. na tomto pojednávaní doplnil, že predložená fotodokumentácia zo strany
žalobcu sa týka kukurice, ktorá je v oblasti 100 metrov od hraníc poľovných pozemkov jednotlivých
poľovných združení, kde bola spôsobená najväčšia škoda. Inde škoda nebola, pretože kukurica tamvzklíčila a bolo jej málo. Prikrmovanie zabezpečili asi 500 metrov od jeho pozemkov, avšak pastier, ktorý
pásol hovädzí dobytok žalobcovi naň nedohliadol a krmivo zožrali kravy žalobcu. Rovnako kukurica bola
zasiata až po hranicu lesa.

12. Žalobca poprel, že škoda vznikla na pozemkoch, ktoré sú 100 metrov od hranice poľovných revírov.

13. Svedok J.. R. N. na pojednávaní dňa 18.4.2017 uviedol, že bol prítomný pri kosení kukurice s tým, že
v čase, kedy tam bol už kukurica bola dokosená. Mala byť zhodnotená škoda, ale to už nebolo možné,

lebo kukurica bola dokosená. Kukurica bola ale aj zle zasiata, bolo tam viac buriny ako kukurice.

14. Svedok J.. T. R. na tomto pojednávaní uviedol, že zabezpečoval krmivo za účelom odpudenia zveri.
Je členom výboru žalovaného a bol členom aj SPZ Poľovnícke združenie Jatník. Ohradzovali sa aj lány,
ktoré žalobca užíva. Dali sa drevené kolíky a zvolala sa brigáda za týmto účelom. Pletivo malo byť pod
prúdom, však nebolo, takže to nemalo funkčnosť. Celá ich činnosť bola zbytočná, pretože jeden deň

vysypali krmivo na odpudenie a druhý deň to krmivo spotrebovalo stádo kráv. Na splnenie účelu je preto
potrebná nielen ich aktivita, ale aj súčinnosť zo strany žalobcu. Pána P. od začiatku upozorňovali, že
pole nie je dostatočne obrobené a poorané, a že zrná neboli zasiate hlboko v zemi. Preto nemohlo
dôjsť k takej úrode, akú žalobca očakával. Uviedol, že k odpudzovaniu zveri nemôže dôjsť veľmi blízko
vysadených plodín, pretože to by zver iba prilákalo, a preto realizovali odpudenie vo vzdialenosti 500

metrov.

15. Svedok J.. V. A. na tomto pojednávaní uviedol, že dňa 20.9.2014 sa zúčastnil obhliadky bývalého
kukuričniska a tým, že lokalita bola čerstvo po zbere. Samotný porast sa už na mieste nenachádzal. K
opatreniam na zabránenie vzniku škôd poukázal na brigádu za účelom výstavby oplotenia. Podľa neho

nebolo oplotenie pod elektrinou, pretože videl ľudí ako sa oplotenia dotýkali. Nevedel uviesť, či bolo
oplotené všetko, ale časť hraničiaca so štátnou cestou oplotená bola.

16. Svedok Y. N. na pojednávaní dňa 14.6.2017 uviedol, že od roku 2013 doposiaľ pásol kravy žalobcu,
ohradili miesta, kde bola kukurica dookola, ale elektrinu nepripájal, realizoval len oplotenie s tým, že

diery na kolíky a kolíky osádzali poľovníci. Nemal vedomosť o tom, žeby niekedy niekomu kravy ušli.

17. Svedok V. S., zootechnik, ktorý pracuje u žalobcu, na tomto pojednávaní uviedol, že aj on sa podieľal
na oplotení, ktoré bolo následne pod elektrickým prúdom 4000 voltov s tým, že nepotvrdil, že elektrický
prúd bol zapnutý neustále. Nevedel o tom, žeby kravy vnikali do kukurice.

18. Svedok V. K., člen žalovaného na tomto pojednávaní potvrdil, že rovnako i on realizoval opatrenia
v mene žalovaného na minimalizáciu škôd. Navyše oproti výpovediam ostatných, svedok uviedol, že
chodili plašiť zver aj autami. Bezodkladne po tom, čo bolo možné loviť zver boli združením vydané
povolenky a členovia realizovali svoje právo. Nielen lovili zver, ale zver aj plašili, aby nechodila do

poľnohospodárskych plodín. Potvrdil, že oplotenie nebolo pod elektrickým prúdom, pretože na určitých
miestach bolo pretrhnuté. Po kukurici chodila zver, ale aj kravy patriace žalobcovi.

19. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že si uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej lesnou zverou
za obdobie od 20.9-25.9.2014, kedy bol užívateľom revíru žalovaný. Znalcom bola škoda vyčíslená

na sumu 4.418,93 eur. Mal za preukázané, že žalovaný v období kedy vznikla škoda vykonával len
plašeniezverianepredložildôkazotom,čiavakomrozsahudochádzaloklovuzveri.Fotodokumentáciu
žalovaného, na ktorej je zobrazené oplotenie nepovažoval za hodnoverný dôkaz, pretože nie je zrejmé,
z akého miesta sa daná fotografia uskutočnila. Poukazovanie na opatrenia, ktoré vykonával iný subjekt
nezbavujú žalovaného zodpovednosti. K nárokom na náhradu škody uviedol, že tieto rozdelil časovo,

pravdepodobne podľa dní.

20. Žalovaný v záverečnej reči poukázal na všetko, čo v konaní uviedol.

21. Podľa ustanovenia § 69 odsek 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a

doplnení niektorých zákonov vznp. (ďalej len „zákon o poľovníctve“), Užívateľ poľovného revíru
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie
poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v
rozpore s § 26 ods. 1 písm. a) ,c) , d) , f) , , i)

, l) a m) .

22. Podľa ustanovenia § 69 odsek 2 zákona o poľovníctve, Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť

škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných
plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch.

23. Podľa ustanovenia § 69 odsek 5 zákona o poľovníctve, Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov
je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však
nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba

ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša
škodu podľa miery jeho zavinenia.43)

24. Podľa ustanovenia § 70 odsek 1 a 2 zákona o poľovníctve, Nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách

na
a)poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo
dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla,
b)lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna
nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia. Súčasne s

uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku
škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1
vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré
vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda
spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť

len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

25. Predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v
dňoch od 20.9.-25.9.2014 v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru žalovaným, a to
na poľnohospodárskych plodinách vysadených na poľovnom pozemku. Ide o prípad osobitnej

zodpovednosti za škodu, pričom zákon o poľovníctve je v danej veci lex specialis vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku. V zmysle citovaných ustanovení zákona o poľovníctve je zodpovednosť
užívateľa poľovného revíru postavená na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že užívateľ
zodpovedá bez ohľadu na jeho zavinenie.

26. Zároveň zákon o poľovníctve upravuje osobitné podmienky pre uplatnenie tohto nároku, a to v
citovanom ustanovení § 70. V tomto ustanovení sú uvedené podmienky, ktoré musia byť kumulatívne
splnené pri uplatnení nároku na náhradu škody pod následkom zániku tohto nároku, a to: 1. Uplatnenie
nároku na náhradu škody u užívateľa poľovného revíru, 2. Lehota pre uplatnenie tohto nároku
subjektívna - do 15 dní od zistenia škody a objektívna - do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla,

3. Uvedenie výšky škody, 4. Uvedenie opatrení, ktoré vykonal na zabránenie škôd.

27. Po vykonanom dokazovaní nemal súd za preukázané, že žalobca dodržal zákonom upravený
postup pre riadne uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému ako užívateľovi poľovného
revíru tak ako to vyžaduje ustanovenie § 70 zákona o poľovníctve z nasledovných dôvodov: Žalobca

uviedol, že žalovaného kontaktoval telefonicky dňa 24.9.2014. Žalovaný sa dňa 25.9.2014 dostavil na
obhliadku kukuričných polí, avšak žalobca na tejto obhliadke prítomný nebol, preto na tejto obhliadke
nedošlo k riadnemu uplatneniu nároku na náhradu škody. Následne písomne si žalobca uplatnil nárok
na náhradu škody výzvou zo dňa 30.9.2014. Táto výzva je však adresovaná nesprávnemu subjektu,
a to Poľovníckemu združeniu Jatník, pričom náhradu škody si žalobca uplatňuje voči Poľovníckej

spoločnosti Jatník. Zároveň v tejto výzve vo vzťahu k výške škody žalobca túto nevyčíslil s tým, že
presnú špecifikáciu a jej rozsah je predmetom znaleckého posúdenia, ktorého výsledky budú PZ Jatník
oznámené v najbližšom čase. Žalobca však súdu nepreukázal, že po tom, čo mu bol zo strany znalca
doručenýznaleckýposudokzodňa13.10.2014,tentoznaleckýposudokboldoručenýžalovanému,čobyznamenalo riadne vyčíslenie škody z jeho strany a uplatnenie si jej náhrady voči žalovanému. Namiesto
toho žalobca podal žalobu na súde už dňa 17.10.2014. Samotný žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa
11.12.2014 uviedol, že sa až prostredníctvom súdu dozvedel, že žalobca sa voči nemu domáha náhrady

škody spôsobenej lesnou zverou.

28. Vzhľadom k tomu, že žalobca nesplnil predpoklady pre riadne uplatnenie nároku na náhradu škody
voči žalovanému, jeho nárok na náhradu škody zanikol v prekluzívnej dobe, pričom súd na uplynutie
prekluzívnej doby je povinný prihliadať ex offo v zmysle § 583 Občianskeho zákonníka.

29. Zároveň súd uvádza, že i v prípade, ak by zo strany žalobcu bol dodržaný postup pre uplatnenie
náhrady škody v zmysle ustanovenia § 70 zákona o poľovníctve, žalobe by nebolo možné vyhovieť, a
to pre nesplnenie predpokladov pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie troch predpokladov, ktorými sú: spôsobenie
škody, nesprávne užívanie poľovného revíru a príčinná súvislosť medzi nimi. V tomto smere bol

žalobca povinný tieto predpoklady preukázať. Súd však poukazuje už na nesplnenie prvého predpokladu
pre úspešné uplatnenie tohto nároku, a to vznik škody v žalobcom žiadanej výške. Žalobca si voči
žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 576 eur. Žalobca však súdu nepreukázal, že voči
žalovanému mu vznikol nárok na náhradu škody práve v tejto výške. Odvolával sa síce na vyčíslenie
škody v znaleckom posudku, avšak v tomto znalec určil výšku škody v sume 4.418,93 eur s tým,

že sám žalobca nevedel presne uviesť, prečo si voči žalovanému uplatnil škodu vo výške 576 eur
a voči pôvodne žalovanému v 1.rade vo výške 3780 eur, poukázal iba na to, že tento nárok rozdelil
časovo, pravdepodobne podľa dní. Zároveň žalobca si škodu vyčíslil ako náklady na uvedenie do
pôvodného produkčného stavu, a to ako náklady spočívajúce v cene práce a náklady na nákup hnojív,
osív, herbicídov. Súd k tomu uvádza, že škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného

a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu do predošlého stavu. Žalobca však v tomto smere nepreukázal, žeby vynaložil náklady
na uvedenie vecí do predošlého stavu, v tomto smere žiadne náklady nevynaložil. Preto sa tak mohol
domáhať náhrady škody spočívajúcej len v ušlom zisku, ktorý spočíva v zničenej úrode kukurice. V tomto

rozsahu sa nezvýšili majetkové hodnoty na jeho strane, ktoré by bol dosiahol, kedy ku škode nedošlo.
Žalobca si však nárok na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku neuplatnil.

30. Po vykonanom dokazovaní súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 odsek 1 v spojení
s § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto súd vyslovil, že
nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Žalovaný si však neuplatnil nárok na
náhradu trov, preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

32. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa ustanovenia § 11 odsek 3,4 a 6 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vznp. Žalobca zobral pred prvým
pojednávaním späť žalobu voči žalovanému v 1.rade. Vzhľadom k tomu, že zaplatil súdny poplatok vo
výške 226,50 eur zo žaloby proti žalovanému v 1.rade, súd mu vrátil súdny poplatok po jeho krátení o 1

%, najmenej o 6,70 eur, t.j. vo výške 219,80 eur. Súdny poplatok bude žalobcovi vrátený prostredníctvom
príslušného prevádzkovateľa systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s., keďže súdy sú zapojené do
centrálneho systému evidencie poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove

cestou tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.