Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 5, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202976
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116202976.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: Z. E., H..
XX.XX.XXXX, C. K. XX, XXX XX K., o zaplatenie 196,66 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 37,79 Eur.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.02.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 196,66
€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 17.03.2013 až do zaplatenia.
Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že dňa 21.10.2009 bola uzatvorená zmluva o pôžičke,
evidenčné č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá celková suma pôžičky 1200
€. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný túto pôžičku splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach
v sume 25 €. Do dňa podania žaloby však žalovaný zaplatil iba 1036,75 €. Vzhľadom na neplnenie

platobných povinností zo strany žalovaného, žalobca listom zo dňa 09.03.2013 predčasne zosplatnil
predmetný spotrebiteľský úver, na základe čoho požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 196,66 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 17.03.2013 až do zaplatenia.

2. Podaním doručeným súdu dňa 03.03.2016 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 37,79 €, preto
súd postupom podľa § 145 ods.2 C.s.p. (Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.) konanie v tejto časti zastavil.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez pojednávania postupom podľa § 297 C.s.p. (Súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom
pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.).

5. Súd vychádzal z obsahu spisu a zistil nasledujúce: Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 14.10.2009
zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom „Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžička“. Z predloženej zmluvy
vyplýva, že dňa 14.10.2009 žalovaný vyplnil časť „IV. - Údaje o požadovanej pôžičke“ tak, že požadovalpôžičku vo výške 1700 € s dobou splácania 48 mesiacov. Z rovnakého tlačiva podpísaného žalobcom
dňa 21.10.2009 vyplýva, že tento vyplnil časť „V. - Schválená výška Pôžičky“, podľa ktorej schválená
výška pôžičky je 700 €, splátka 25 €, počet splátok 48 a ďalej obsahuje údaje ročnej úrokovej sadzbe,

RPMN a priemernej RPMN.
5.2. Žalobca ďalej súdu predložil predžalobnú upomienku zo dňa 09.03.2013 adresovanú žalovanému,
ktorou je tento vyzývaný k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Celkovú istinu vo výške 275,28 € mal žalovaný uhradiť obratom najneskôr
však do 3 dní od doručenia tejto upomienky.

5.3. Žalobca tiež súdu predložil prehľad splátok a úhrad, z ktorých vyplýva, že zo strany žalovaného
bola uhradená suma 1036,75 €.

6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov a úvah:
6.1. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva

z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,

ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.
6.2. Je teda zrejmé, že zo strany adresáta návrhu (Consumer Finance Holding) na uzavretie zmluvy
došlo k zmene parametrov pôžičky oproti oferte žalovanej a k uvedeniu aj ďalších parametrov. Odpoveď
adresáta návrhu je tak treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu zmluvy so

zmenenými parametrami, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh Zmluvy, ktorý musí byť opätovne
prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom (žalovanou). V uvedenom prípade k tomu
nedošlo, preto treba mať za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorého zaplatenie je predmetom
tohto konania, uzavretá nebola.

7. Vzťah medzi stranami sporu konania tak treba posúdiť ako vzťah z bezdôvodného obohatenia
vzniknutého bez právneho dôvodu. Následkom vadnosti právneho úkonu je to, že ide o právny úkon a)
zdanlivý, b) neplatný, c) odporovateľný a d) právny úkon, od ktorého možno odstúpiť.
7.1. V právnej monografii HULVA, T. Vady právních úkonu v soukromnoprávních vztazích a jejich
důsledky. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2011, s. 264 sa uvádza, že právna teória vedľa neplatnosti

právnych úkonov rozlišuje tzv. zdanlivosť právnych úkonov, resp. ich neexistenciu (non negotium). Ide o
situáciu, kedy právny úkon vôbec nevznikne. Naproti tomu u neplatného právneho úkonu, tento právny
úkonvznikne,vykazujevšetkyjehoznaky,avšaknesplňujevšetkynáležitosti,ktorébyvprípadesplnenia
viedli k vzniku platného právneho úkonu.
7.2. NS SR vo veci sp. zn. 5 Cdo/143/2000 uviedol - Výklad zákona ako myšlienkový postup,

ktorým sa objasňuje zmysel a obsah právnych noriem, musí byť v súlade so zásadami formálnej
logiky. Týmto zásadám zodpovedá taký výklad, podľa ktorého nemôže byť neplatným nejestvujúci
právny úkon. Neexistujúci právny úkon nemôže odporovať zákonu, nemôže byť vadný a teda neplatný,
i keď z praktického hľadiska by sa určovanie jeho neplatnosti mohlo javiť ako účelné. Riešenie
prípadných sporných právnych vzťahov súvisiacich s tvrdením o neexistencii právneho úkonu alebo

o jeho zdanlivosti /ničotnosti/ je dobre možné inými žalobami, a to aj určovacími, s iným predmetom
určenia, pri ktorých na žiadanom určení by bol daný naliehavý právny záujem.
7.3. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
7.4. Žalovanej bola poskytnutá suma 700 €, ktorú je ako bezdôvodné obohatenie povinná žalobcovi
vydať. Keďže žalovaná zaplatila už sumu 1036,75 €, tak svoj záväzok v celom rozsahu splnila a žaloba
ako nedôvodná bola zamietnutá.8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8.1. Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a keďže žalovanému trovy
konania nevznikli, nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.