Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411202943
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1411202943.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so
sídlomKošická56,Bratislava,IČO:35838825,zastúpeného:Jakubčák,advokátskakancelária,s.r.o.,so
sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: F. T., B. X. A. XX, B., zastúpenej: Miroslava Zaujecová,
advokátka so sídlom Planét 12, Bratislava, o zaplatenie 16.522,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 10. februára 2015, č.k. 16C/81/2012-170,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu
zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovisumu 16.379,47eurspolus 12,79%úrokom zomeškaniaročnezosumy10.559,69
eur od 22.02.2013 až do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.670,65 eur a náhradu iných trov konania
v sume 991,- eur. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s. ako veriteľ uzavrel s F. L. ako dlžníčkou, F. B. ako spoludlžníčkou a žalovanou ako ručiteľkou
dňa 31.05.2004 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej právny

predchodca žalobcu poskytol dlžníčkam mimoriadny medziúver vo výške 300.000,- Sk, po prepočte
konverzným kurzom 9.958,18 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmení na stavebný úver vo výške
195.000,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 6.742,81 eur. Dlžníčka sa podľa čl. II. zmluvy zaviazala
zaplatiť stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne v pravidelných mesačných splátkach po
3.000,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 99,58 eur, vždy do 15. dňa každého mesiaca. Žalovaná sa
podľa čl. III. zaviazala, že preberá ako ručiteľ voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.
Vzhľadom k tomu, že dlžníčky si svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy neplnili, právny

predchodca žalobcu listom zo dňa 22.02.2005 odstúpil od uvedenej zmluvy. Účinnosť odstúpenia od
zmluvynastaladňa12.04.2005.Právnypredchodcažalobcu akooprávnenýnávrhomzodňa12.11.2005
navrhol voči dlžníčkam ako povinným vykonanie exekúcie v zmysle Notárskej zápisnice č. N 655/2004,
Nz 47050/2004 zo dňa 01.06.2004, v ktorej dlžníčky ako povinné osoby vyhlásili, že
uznávajú svoj záväzok z vyššie uvedenej zmluvy v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky. Exekučné
konanie nesplnilo svoj účel, a preto žalobca pristúpil k využitiu ručiteľského vyhlásenia

žalovanej. Účastníci zmluvy si dohodli v čl. VIII., bod 4.zmluvy, že ak je záväzok zabezpečený ručiteľom,
tento berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi
a podľa § 401 Obch. zák. si predĺžili zákonnú premlčaciu dobu na 10. rokov od doby, keď začne prvýraz plynúť. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 497, § 502 ods.
1 veta prvá, § 303, § 306 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Uviedol, že mal preukázané, že
dlžníčky nezaplatili právnemu predchodcovi žalobcu ani jednu splátku z poskytnutého

úveru a ku dňu 22.02.2005 zostalo na istine úveru zaplatiť sumu 9.924,28 eur. Podľa čl. II.
zmluvy bola dohodnutá medzi účastníkmi výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru vo výške
7,79% ročne, ktorý predstavuje zo sumy 9.958,18 eur od 22.06.2004, t. j. odo dňa splácania úveru do
22.02.2005, t. j. do dňa odstúpenia od zmluvy, sumu 517,20 eur. Odo dňa 22.02.2005, t. j. odstúpenia
od zmluvy do 12.04.2005, t. j. do dňa nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmluvy, predstavoval úrok

sumu 108,25 eur. Účastníci si zároveň dohodli v čl. II. poplatky za spracovanie a vedenie účtu. Žalobca
žiadal o priznanie poplatkov v celkovej výške 152,74 eur za: spracovanie mimoriadneho medziúveru vo
výške 33,19 eur, poplatku za vedenie účtu vo výške 9,96 eur a 13,28 eur, poplatku za 2. upomienku vo
výške 16,60 eur, poplatku za predžalobnú upomienku vo výške 24,90 eur, poplatku za prechod na eurá
vo výške 0,04 eur a poplatku za čiastočné vyrovnanie medziúveru vo výške 54,77 eur. Žalobcovi priznal
len 1 x poplatok za vedenie účtu 9,96 eur, ktorý vyplýval zo zmluvy a vo zvyšku žalobu zamietol, nakoľko

žalobca nepreukázal výšku poplatkov. Ďalej si účastníci dohodli v čl. VII., bod 8. zmluvy po odstúpení
od zmluvy úrok z omeškania pri medziúvere vo výške 5% nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu, čo predstavovalo 12,79% ročne. K odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 22.2.02005 a žalobca
žiadal o priznanie uvedeného úroku od 30.04.2005 do dňa 22.02.2013, t. j. do dňa poslednej platby od
dlžníčky zo sumy 10.703,17, t. j. zostatku istiny ku dňu 30.04.2005, čo predstavovalo sumu 5.819,78 eur.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže si dlžníčky svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
úvere riadne neplnili, žalovanú ako ručiteľku zaviazal na zaplatenie sumy 16.379,47 eur (9.924,28
eur + 517,20 eur + 108,25 eur + 9,96 eur + 5.819,78 eur) s tým, že vo zvyšku, t. j. 143,48 eur žalobu
zamietol. Ako nedôvodnú posúdil žalovanou vznesenú námietku premlčania s poukazom na § 401 a §
310 Obch. zák. Uviedol, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v ktorej žalovaná

vystupuje ako ručiteľ, nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zák. č. 258/2001 Zb. v znení účinného v
čase uzavretia tejto zmluvy, t. j. 31.05.2004, nakoľko podľa § 1 ods. 2 písm. a/ cit. zákona sa tento zákon
nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. V danom
prípade ide o zmluvu o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka (tzv. absolútny

obchod). Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase
uzavretia zmluvy, medzi spotrebiteľské zmluvy patria zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka ako aj iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Z tohto dôvodu posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a zistil, že zmluva obsahuje zákonom stanovené náležitosti a neodporuje a ani neobchádza
zákon. Žalovaná podpisom zmluvy prevzala ručiteľský záväzok. Jej postavenie ako ručiteľa je odlišné
od postavenia dlžníčok. Dospel k záveru, že žalovanej ako ručiteľke nie je možné poskytnúť ochranu
spotrebiteľa, pretože ako ručiteľke jej nebol poskytnutý určený úver, ona len na seba zobrala povinnosť
voči veriteľovi, že uspokojí pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, teda zodpovedá iba za plnenie, ktoré

bol dlžník povinný plniť veriteľovi. Dlžníčky si svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy
neplnili, a preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.02.2005 odstúpil od úverovej zmluvy,
pričom účinky odstúpenia od zmluvy nastali dňa 12.04.2005. Od tejto doby ustálil počítanie plynutia
premlčacej doby. Účastníci zmluvy si dohodli v čl. VIII., bod 4.zmluvy, že ak je záväzok zabezpečený
ručiteľom, tento berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči

dlžníkoviapredĺžilisizákonnúpremlčaciudobuna10.rokovoddoby,keďzačneprvýrazplynúť.Žalobca
podal žalobu na súd dňa 07.03.2011, t. j. v lehote 10. rokov od doby, kedy veriteľ mohol svoje právo
na plnenie voči žalovanej ako ručiteľke uplatniť (od 12.04.2005), a preto nárok žalobcu nepovažoval
za premlčaný. V zmysle § 369 ods. 1 veta prvá Obch. zák. priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podala v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola žaloba v
celom rozsahu zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentovala,
že postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, že súd
neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnostív zmysle predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a že jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné. Zotrvala na vznesenej námietke premlčania, mala zato, že právny vzťah je potrebné
posudzovať v rámci spotrebiteľského práva, a preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je

neplatná desaťročná premlčacia doba, nakoľko jej dojednanie je v neprospech spotrebiteľa. Poukázala
na to, že z § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Uviedla, že inštitút predĺženia premlčacej doby podľa § 401 Obchodného zákonníka
písomným vyhlásením na 10 ročnú premlčaciu dobu je výhradne inštitútom obchodno-záväzkových

vzťahov a ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka takéto predĺženie premlčacej doby na
základe jednostranného vyhlásenia účastníka zmluvného vzťahu nepripúšťajú a ani nepredpokladajú, a
preto predĺženie premlčacej doby sa považuje za neprijateľnú podmienku, čo potvrdila aj rozhodovacia
súdna prax. Zmluvné podmienky o odstúpení považovala za znevýhodňujúce spotrebiteľa, ktorému v
dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká mu len povinnosť jednorazového plnenia, vrátane
úrokov a poplatkov. Mala za to, že dojednanie o predložení zákonnej premlčacej doby spotrebiteľskej

zmluvy v neprospech spotrebiteľa je pre rozpor s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, nakoľko spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a súd je preto povinný na
neplatnosť neprijateľnej podmienky prihliadnuť, a teda vyhláseniu dlžníka o predĺžení premlčacej doby
nemožno pripisovať žiadny právny význam a pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania treba

postupovať podľa príslušných ustanovení občianskoprávnych vzťahov. V tejto súvislosti poukázala na
to, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22. 05. 2005 odstúpil od zmluvy a požiadal dlžníka
o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, účinnosť odstúpenia nastala 12. 04. 2005,
čím bola úverová zmluva zrušená. Poukazovala na to, že vzťahy ohľadne zabezpečenia splnenia dlhu
majú k hlavnému záväzku subsidiárnu povahu a sú od hlavného záväzku závislé, keď zo zániku dlhu

zaniká aj jeho zabezpečenie, pričom sám zákon priznáva osobám zabezpečujúcim splnenie záväzku
rovnakú mieru ochrany ako priamemu dlžníkovi, a to bez ohľadu na to, či ide o úpravu
podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Nevidí preto žiaden zákonný dôvod na vylúčenie
osôb, ktoré sú subjektmi vzťahov vzniknutých zo zabezpečenia splnenia hlavného záväzku z pôsobnosti
noriem spotrebiteľského práva. Uviedla, že žiadne zákonné ustanovenie neustanovuje, že by sa zmluva

mala správať ako spotrebiteľská výlučne len voči dlžníkovi, a teda ustanovenia neplatné z titulu
neprijateľných podmienok by boli neplatné len voči dlžníkovi a nevzťahovali by sa aj na zabezpečenie
záväzku, čím by zabezpečenie stratilo povahu subsidiarity a akcesiority. Zotrvala
preto na svojom názore, že ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje aj na ručiteľa, v opačnom prípade by
vznikla situácia, kedy by zmluva alebo jej časť bola neplatná v prípade dlžníka, a platná v prípade

ručiteľa, čo považuje za absurdnú situáciu v rozpore so základnými zásadami súkromného práva,
právnej istoty a stability. Ak by aj ako ručiteľ nemala postavenie spotrebiteľa, poukazovala na to, že
ako ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a
teda pokiaľ by predĺženie premlčacej doby v dôsledku použitia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách
bolo neprijateľnou podmienkou, je takéto predĺženie neplatné a dlžník by mohol namietať premlčanie

pohľadávky, čo znamená, že túto námietku premlčania by mohla uplatniť aj ona ako ručiteľ. Nakoľko
žalobabolapodanánasúde07.03.20101,boloto takmerpopiatichrokoch,atedapouplynutítrojročnej
a dokonca aj štvorročnej premlčacej doby.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že jej námietku týkajúcu sa

dokazovaniatrebavyhodnotiťakoúčelovú.Zanedôvodnépovažovaltiežnámietkyžalovanejtýkajúcesa
nesprávnehoprávnehoposúdeniaňouvznesenejnámietkypremlčania.Napodporusvojejargumentácie
poukázalnaviacerérozhodnutiasúdov,týkajúcesaaplikácie§54Občianskehozákonníkapriúverových
zmluvách. Zdôraznil, že žalovaná ako ručiteľ v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zobrala na vedomie, že sa voči nej právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi a v

tejto súvislosti poukázal na § 310 Obchodného zákonníka. Zotrval na tom, že v čase podania žaloby ním
uplatňovaný nárok voči žalovanej premlčaný nebol. V súvislosti s aplikáciou Občianskeho zákonníka,
na ktorú sa odvolávala žalovaná, poukázal na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka. Z uvedených
dôvodov navrhol rozsudok súd prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok
(ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
(vyhovujúcej) časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojenís § 219 ods. 3 CSP), a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP)
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné v tom, že súd prvej inštancie založil svoje právne
závery na nesprávnom právnom posúdení ňou vznesenej námietky premlčania.

5. Nakoľko odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, považoval pre posúdenie žalovanou
vznesenej námietky premlčania za rozhodujúce iné ustanovenia ako boli aplikovaná súdom prvej
inštancie, postupom podľa § 382 CSP vyzval strany, aby sa vyjadrili k použitiu ustanovení, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní veci neboli použité (§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, § 48, §

451 ods. 1, ods.2, § 457, § 107 ods. 1, ods.2, § 112, § 548 Občianskeho zákonníka).

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že súhlasí s použitím ustanovení Občianskeho zákonníka,
uvedenými vo výzve odvolacieho súdu; žalobca sa k ich použitiu nevyjadril.

7. V preskúmavanej veci je zrejmé, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere uzatvorená dňa 31.05.2004 medzi právnym predchodcom žalobcu Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a F. L. T. F. B. ako dlžníčkami, ktorá je absolútnym obchodom podľa
§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení v čase uzavretia zmluvy), je zároveň; ako
typová zmluva uzatvorená podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení
v čase uzavretia zmluvy); spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je nevyhnutné prednostne aplikovať aj

kogentné ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, ako napokon správne konštatoval aj súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia.

8. Treba pritom zdôrazniť, že spotrebiteľské normy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je
možné zmeniť ani dohodou zmluvných strán. Okrem toho sú normy spotrebiteľského práva špeciálnymi

ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a tu sa stále uplatní právna zásada, že sa použije
špeciálna právna úprava pred všeobecnou, t.j. lex specialis derogat lex generalis. Na spotrebiteľské
právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa vždy použijú ustanovenia o
spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez
ohľadu na to podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k

tzv. voľbe práva podľa § 262 ods. 1 Obch. zák., alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod podľa § 261
ods. 3 Obch. zák. Preto tu právne nemá význam ani skutočnosť, že zmluva je tzv. absolútnym obchodom
podliehajúcim režimu Obchodného zákonníka, alebo že došlo k tzv. voľbe Obchodného
zákonníka medzi zmluvnými stranami.

9. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že tieto nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa
spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a

nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Zmluvné podmienky dohodnuté
v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v
prospech spotrebiteľa.

10. V súvislosti s prípadmi duálnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva podľa

Obchodného a Občianskeho zákonníka, ustálená súdna prax dospela k záveru, že právna
úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre
spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie; aplikáciu občianskoprávnej úpravy, týkajúcej sa
právnych účinkov odstúpenia od zmluvy a premlčania v absolútnych obchodnoprávnych
zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter akceptoval aj Ústavný súd SR (uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. I. ÚS 402/2013, zo dňa 19.6.2013), ktorý takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný.

11. Nakoľko rozhodovacia prax súdov nebola jednotná v tom, akým právnym režimom sa má riadiť
spotrebiteľská zmluva, bola napokon zákonom č. 102/2014 Z.z. prijatá nová právna úprava, podľa ktorej
bolo výslovne stanovené, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, je potrebné

prednostne použiťustanoveniaObčianskehozákonníkaajvprípade,akbyišlooprávnyvzťahspadajúci
pod režim Obchodného zákonníka (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené ustanovenie, ktoré
bolo prijaté s účinnosťou od 13. 06. 2014, bolo možné aplikovať aj na záväzkovoprávnyvzťah v danej veci, hoci aj k jeho vzniku a uplatňovanému nároku z neho vyplývajúcemu, došlo pred
nadobudnutím jeho účinnosti.

12. Odvolací súd v tomto smere vychádzal z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. rozhodnutia sp.zn. 3 M Cdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, sp.zn. 8 M Cdo 3/2015 zo
dňa 28.05.2015), ktorý vo svojich rozhodnutiach o mimoriadnom dovolaní v súvislosti s aplikáciou
uvedenej právnej úpravy vyslovil, že aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie

Občianskeho) zákonníka - je zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté
rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako "orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy" bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých
mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa (opäť) posudzoval plynutie premlčacej doby podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktoré generálny
prokurátor navrhuje zrušiť (žaloba by bola zamietnutá pre premlčanie nároku žalobcu - poznámka
odvolacieho súdu).

13. Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR mal za to, že citované zákonné ustanovenia o ochrane

spotrebiteľa je potrebné aplikovať bez ohľadu na to, kedy záväzkovoprávny vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy vznikol, keďže citované právne predpisy neobsahujú prechodné ustanovenia k aplikácii týchto
nových spotrebiteľských právnych noriem, a tým sa aplikujú vo všetkých konaniach, ktoré nie sú
skončené bez ohľadu na to, v akom štádiu konania sa vec nachádza (prvostupňové, odvolacie
či dovolacie konanie).

14. Vzhľadom na to, že hlavný záväzkovoprávny vzťah založený zmluvou o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou, má aj k nemu akcesiorický právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou jej vyhlásením o ručení v zmluve o úvere povahu spotrebiteľského záväzkovoprávneho
vzťahu, na ktorý je rovnako potrebné prednostne aplikovať normy spotrebiteľského práva a aj

ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce ručenie, vrátane premlčania záväzku ručiteľa. Podľa
názoru odvolacieho súdu práva a povinnosti zo spotrebiteľskej (hlavnej) zmluvy nie je
možné posudzovať oddelene od prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej
zmluvy, a preto aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy podlieha režimu ochrany spotrebiteľa. Žalovaná
sa preto v danej veci dôvodne dovoláva prednostného použitia Občianskeho zákonníka na jej ručiteľský

záväzok a na posúdenie ňou vznesenej námietky premlčania.

15. V danom prípade súd prvej inštancie ustálil, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k
odstúpeniu od zmluvy o úvere právne účinným spôsobom dňa 12.04.2005. Vzhľadom na uplatnenie
Občianskeho zákonníka aj na právne účinky odstúpenia od zmluvy, je potrebné vychádzať z ust. § 48

Obč.zák., v zmysle ktorého došlo odstúpením od zmluvy k jej zrušeniu s právnymi účinkami ex tunc
(spätne od začiatku); neuplatnia sa tak zmluvné dojednania odstúpenia od zmluvy podľa jej čl. VII; a
preto vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 457 Obč. zák. Právny predchodcu žalobcu vyzval obligačných dlžníkov na vydanie bezdôvodného
obohatenia v liste zo dňa 22.02.2005, ktorým od zmluvy odstúpil, a to v lehote 7 dní od jej doručenia,

a márnym uplynutím tejto lehoty začala dlžníkom plynúť premlčacia doba v zmysle §
107 Občianskeho zákonníka na vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň týmto márnym uplynutím
lehoty na plnenie vznikla žalovanej ako ručiteľovi povinnosť veriteľovi splniť dlh dlžníkov, ktorí ho na jeho
písomnú výzvu nesplnili (§ 548 Obč. zák.).

16. Vzhľadom na to, že premlčacia doba plynie u hlavného dlžníka a u ručiteľa samostatne, teda
nezávislenasebe,nemohlovdanomprípadedôjsťpodanímnávrhunazačatieexekučnéhokonaniavoči
obligačným dlžníkom k spočívaniu premlčacej doby (§ 112 Obč. zák.) na uplatnenie práv proti žalovanej
ako ručiteľke z jej ručiteľského záväzku, pretože tejto plynutie má svoj vlastný/samostatný právny režim.Nie je totiž povinnosťou veriteľa najprv pohľadávku uplatniť na súde proti dlžníkovi alebo ju exekučne
vymáhať od dlžníka a povinnosť ručiteľa plniť tak nie je závislá od toho, či je dlžník sám schopný dlh
splniť alebo od neúspešného vymáhania pohľadávky veriteľom od dlžníka.

17. Pre plynutie premlčacej doby voči žalovanej ručiteľke by nebolo možné aplikovať ani nevýhodnejšiu
osobitnú právnu úpravu premlčania v ust. § 310 Obch. zák., podľa ktorého sa právo veriteľa voči
ručiteľovinepremlčípredpremlčanímprávavočidlžníkovi,atoanivnadväznostinaprávnyúkonuznania
záväzku obligačnými dlžníčkami v notárskej zápisnici, nakoľko toto uznanie nemohlo byť voči

žalovanej ručiteľke, ktorá s ním nevyslovila súhlas, účinným v zmysle § 548 ods. 3 Obč. zák.

18. Napokon právne účinky nemožno priznať ani vyhláseniu obligačných dlžníkov v úverovej zmluve o
predĺžení premlčacej doby na 10 rokov v zmysle ustanovenia § 401 Obch. zák., ktorého použitie nie je
v danom prípade v prospech žalovanej ako spotrebiteľa a takého zmluvné dojednanie je v
rozpore s kogentnými ustanoveniami Obč. zák. o premlčaní (§ 100 a nasl.).

19. S poukazom na to, že dlžníci nesplnili na výzvu právneho predchodcu žalobcu svoj záväzok v lehote
7 dní vydať mu bezdôvodné obohatenie získané zo zrušenej zmluvy, vznikla žalovanej ako ručiteľke
povinnosť splniť právnemu predchodcovi žalobcu záväzok, na splnenie ktorého ním bola vyzvaná listom
zo dňa 22.02.2005, a preto dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie, t.j. 20.04.2005

začala plynúť subjektívna dvojročná ako aj objektívna trojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1,
2 Obč. zák. Vzhľadom na to, že žaloba bola na súde podaná dňa 07.03.2011, žalovaná sa dôvodne
dovoláva premlčania žalobcom uplatňovaného práva.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietol.

21. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v konaní úspech v celom rozsahu, priznal proti
žalobcovi v celom rozsahu nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, ktoré jej

vznikli v súvislosti s bránením sa proti uplatňovanému nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom

rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421

ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu
o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobokminimálnejmzdy;napríslušenstvosaneprihliada,c)jepredmetomdovolaciehokonanialen
príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu

podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených vodseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len
proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP).
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( §
430 CSP).