Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/237/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220130
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6713220130.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovaným I/ F. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX,
XXX XX X., občan SR, zastúpený W.. W. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., T. N., občan
SR a žalovanej II/ E. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., občan SR, o zaplatenie sumy
3.880,99 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I/
Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 2.466,-- € s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II/
Žalovaní v rade I/ a II/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.414,45 € a
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne:
-zo sumy 3.333,64 € od 19. 03. 2013 do 03. 04. 2014,
-zo sumy 947,10 € od 04. 04. 2014 do 18. 04. 2017,
-zo sumy 907,10 € od 19. 04. 2017 do 15. 05. 2017,

-zo sumy 867,10 € od 16. 05. 2017 do zaplatenia,
pričom súd p o v o ľ u j e žalovaným v rade I/ a II/ uhradiť dlh v splátkach po 40,-- € mesačne, splatné
od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci
až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej
splátky riadne a včas.

III/
Žalovaní v rade I/ a II/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v

rozsahu 100 %.

IV/
Žalobcovi sa v r a c i a krátený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 141,30 € po právoplatnosti
tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., IČO: 36 631 124
so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 25. 11. 2013 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal

žalovaných v rade I/ a II/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 3.880,99 €, úrok z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 3.333,64 € od 19. 03. 2013 do zaplatenia a nahradili mu trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v rade I/ a II/ uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a. s. Úverovú
zmluvu dňa 06. 09. 2007, na základe ktorej im bol poskytnutý úver s dojednanou výškou ročnej úrokovejsadzby 12,35 % s tým, že žalovaní sa zaviazali úver uhradiť formou pravidelných mesačných splátok
s poslednou mesačnou splátkou dňa 20. 08. 2013. Žalovaní I/ a II/ v rozpore so zmluvou svoj záväzok
uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnili, z ktorého dôvodu veriteľ listom zo dňa 20. 02. 2013

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa pohľadávka z Úverovej zmluvy v celkovej výške 4.077,34 €
stala splatnou v celom rozsahu. Žalovaní v rade I/ a II/ boli zároveň vyzvaní na úhradu dlhu do 10-tich
dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie bolo žalovaným doručené dňa 08. 03. 2013, v lehote do 18. 03.
2013 dlh neuhradili, čím sa dostali do omeškania so zaplatením pohľadávky z Úverovej zmluvy, ktorá
pozostáva z úveru 3.333,64 €, riadnych zmluvných úrokov 544,36 € a poplatkov za správu úveru 2,99

€. Zároveň patrí žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v súlade s predpismi civilného práva. Žalobca
získal pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a. s. dňa 28. 03. 2013.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 9Ro/284/2013-58 zo dňa 15. 10. 2014 tak, že
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa žalovanému I/ nepodarilo doručiť platobný rozkaz

do vlastných rúk, uznesením zo dňa 29. 05. 2015 bol vydaný platobný rozkaz zrušený.

3. K pobytu žalovaného I/ súd zistil zo správy polície (čl. 67), že tento mal dlhodobo odcestovať do
Českej republiky. Cez cudzineckú políciu ČR súd zistil poslednú známu evidovanú adresu žalovaného
I/ na území ČR, z ktorej sa však súdna zásielka vrátila s pozn. „neznámy.“ Šetrením súdu v dostupných

registroch sa nepodaril zistiť súčasný pobyt žalovaného I/, súd oslovil matku žalovaného, či nie je
ochotná v konaní žalovaného I/ zastupovať ako procesná opatrovníčka. Listom doručeným tunajšiemu
súdu dňa 29. 02. 2016 oznámil otec žalovaného I/, že je ochotný svojho syna v tomto konaní zastupovať
ako procesný opatrovník. Z toho dôvodu uznesením súdu č. k. 18C/237/2015-125 zo dňa 01. 03. 2016
bol pre žalovaného I/ ustanovený procesný opatrovník - otec žalovaného I/ W.. W. Š.. Keďže od 01. 07.

2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, ktorý v prípade, že je pobyt strany v konaní pre
súd neznámy, ustanovuje postup pri doručovaní písomnosti takejto strane civilného sporového konania,
avšak neumožňuje pre tento prípad ustanoviť strane v konaní procesného opatrovníka, uznesením zo
dňa 24. 04. 2017 súd zrušil ustanovenie procesného opatrovníka pre žalovaného v rade I/.

4. Žalovanému I/ bola doručená žaloba prostredníctvom procesného opatrovníka, ustanoveného v tom
čase W.. W. Š., do vlastných rúk dňa 07. 03. 2016 spolu s výzvou, aby sa k žalobe vyjadril. Žalovaný
I/ sa k žalobe písomne nevyjadril, avšak prostredníctvom procesného opatrovníka zaslal súdu písomnú
komunikáciu so žalobcom a doklady k čiastočnej úhrade dlhu. Žalovanej II/ bola žaloba doručená do
vlastných rúk dňa 12. 05. 2015. Po zrušení platobného rozkazu bola žalovaná vyzvaná súdom, aby sa k

žalobe písomne vyjadrila, ktorú výzvu prevzala dňa 20. 10. 2015. Listom doručený tunajšiemu súdu dňa
26. 10. 2015 žalovaná uviedla, že úver si brali spoločne ešte s bývalým manželom - žalovaným I/. Po
rozvode jej manžel prestal prispievať na deti aj na úver, z ktorého dôvodu nastal problém s neplatením
úveru. Toho času ona sama je v takej situácii, že nie je schopná zaplatiť dlh naraz, preto požiadala o
poskytnutie splátok.

5. Žalobca bol súdom upozornený na povinnosť súdu preskúmať žalobou uplatnený nárok v
spotrebiteľskej veci ex offo, na základe čoho súd preskúmava aj aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom
na to, aby žalobca preukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zákona o
bankách, t. j. dodržanie povinnosti banky pri postúpení pohľadávky. Listom doručeným súdu dňa 25.

02. 2016 žalobca k veci uviedol, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20. 02. 2013
boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžných splátok formou výzvy zo dňa 27. 04. 2011 s tým, že ku dňu
31. 03. 2011 boli dlžné splátky vo výške 413,39 €. Po tomto dátume žalovaní uhradili len sumu 100,-- €
platbou zo dňa 08. 02. 2013. Iné platby neuhrádzali, z čoho jednoznačne vyplýva, že napriek písomnej
výzve banky

boli žalovaní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke dlhšie
ako 90 kalendárnych dní, z ktorého dôvodu banka postupovala v súlade so zákonom pri postúpení
pohľadávky. Zároveň žalobca doložil Zmluvu o postúpení pohľadávky spolu s prílohou vzťahujúcou sa
k vymáhanému dlhu.

6. Písomným podaním doručené súdu elektronicky dňa 29. 05. 2017 (autorizované) žalobca súdu
oznámil, že po podaní žaloby eviduje plnenie v sume 2.466,54 € a to platbou zo dňa 03. 04. 2014 vo
výške 2.386,54 €, platbou zo dňa 18. 04. 2017 vo výške 40,-- €, platbou zo dňa 15. 05. 2017 vo výške
40,-- €. Z tohto dôvodu žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 2.466,54 € s príslušenstvoma navrhol konanie v tejto časti zastaviť a zároveň požiadal vrátiť príslušnú časť zaplateného súdneho
poplatku. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaných I/ a II/ spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 1.414,45 €
spolu s príslušným úrokom z omeškania po zohľadnení dodatočných platieb.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 30. 05. 2017 a to v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu, ktorí boli predvolaní na pojednávanie včas a riadne, svoju neúčasť ospravedlnili z
dôvodu hospodárnosti konania a zároveň požiadali, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti,
čím boli splnené podmienky ustanovenia § 180 C. s. p. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom

žalovanej II/, listinnými dokladmi a zistil nasledujúci stav veci.

8. Na pojednávaní zástupca žalovaného I/ uviedol, že žalovaný I/ uhradil polovicu dlhu vo výške 2.386,54
€ dňa 02. 04. 2014. Pôžička bola vzatá a spotrebovaná za trvania manželstva žalovaných I/ a II/,
následne došlo k rozvodu tohto manželstva, po rozvode si však manželia nevysporiadali BSM. Preto on
osobne zaslal konateľovi spoločnosti žalobcu vysvetľujúci list a po vzájomnej dohode uhradil žalovaný I/

jednu polovicu dlhu. Ešte pred tým túto skutočnosť oznámil aj žalovanej II/. Žalovaná II/ na pojednávaní
uviedla, že sa v danom prípade nejednalo o dohodu medzi nimi o tom, že každý uhradí polovicu,
jednalo sa o návrh otca žalovaného I/, s ktorým však ona nesúhlasila. Bolo to z dôvodov, že po rozvode
manželstvajejžalovanýI/neuhrádzalvýživné,dostalasadonepriaznivejfinančnejsituácieadlhnarástol
práve kvôli správaniu žalovaného I/. Ona sama však nenamieta žalobu čo do dôvodu a výšky a nechce

sa vyhýbať svojej povinnosti vo vzťahu k veriteľovi. Pri výsluchu uviedla, že nie je schopná zaplatiť dlh
naraz, tento začala splácať po 40,-- € mesačne, avšak táto čiastka je pre ňu toho času privysoká. Je
rozvedená, zamestnaná v spoločnosti NABIMEX, s. r. o., má v starostlivosti dve maloleté deti, na ktoré
poberá prídavky na deti a výživné od otca 200,-- € mesačne. S deťmi bývajú v prenajatom 2-izbovom
byte, kde uhrádzajú platby 230,-- € mesačne za bývanie, TV a internet 20,-- € mesačne, telefón 20,--

€ mesačne. Deti sú vo veku 12 a 13 rokov, navštevujú druhý stupeň základnej školy, synovi žalovaná
uhrádza futbalový krúžok po 10,-- € mesačne a platí im poistku po 25,-- € mesačne. Žiadala, aby jej súd
povolil zaplatiť dlh v splátkach po 40,-- € mesačne.

9. Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaní I/ a II/ uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere dňa 06. 09. 2007.

Na základe zmluvy bol žalovaným I/ a II/ poskytnutý úver vo výške 150.000,-- Sk (4.979,08 €). Bola
dojednaná úroková sadzba premenlivá 12,35 % ročne a spracovateľský poplatok pri uzavretí zmluvy
3.000,-- Sk. Ďalej bol dojednaný poplatok za správu úveru 60,-- Sk mesačne (1,99 €). Bolo dojednané
uhradiť úver v splátkach a to 71x po 3.051,-- Sk (101,27 €) so splatnosťou prvej splátky istiny 20. 10.
2007, ďalej vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci s konečnou splatnosťou dňa 20. 08. 2013.

Splatnosť úrokov bola mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca. RPMN bola 15,01 %. Podľa
článku 2, bod 2 zmluvy, dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP,
Úverové podmienky, Sadzobník a Podmienky určené zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať.

10. Podľa Všeobecných obchodných podmienok (čl. 47 až 52) bod 7.6.1 písm. a), ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, alebo ak je klient v
omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, b) ak je klient v
omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úver, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere a klient

je povinný splatiť pohľadávku zo Zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti.

11. Žalobca predložil súdu výpis obratov na Úverovej zmluve ako aj spôsob započítania platieb na
internomzúčtovaní,vyčíslenieúrokov,poplatkov,rozpisplatieb(čl.32až38),nazákladektoréhožalobca

špecifikoval uplatnený nárok listom zo dňa 12. 08. 2014 adresovaný súdu tak, že po započítaní
jednotlivých platieb na strane žalovaných eviduje neuhradenú časť úveru vo výške 3.333,64 €, ktorá
pozostáva z nesplatenej istiny a riadnych úrokov vyčíslených od uzavretia Úverovej zmluvy od 06. 09.
2007 do 31. 10. 2011, ktoré neboli uhradené a z poplatkov do 31. 10. 2011, ktoré neboli uhradené. Čo
sa týka nesplatených riadnych úrokov vyčíslených vo výške 544,36 €, jedná sa o úroky za obdobie od

01. 11. 2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. 19. 02. 2013. Poplatok za správu úveru vo
výške 2,99 € je poplatok vyčíslený taktiež do 19. 02. 2013 s poukazom na Úverovú zmluvu, Všeobecné
obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov, podľa ktorého od 01. 10. 2010 bol určený poplatok za
správu úveru vo výške 2,99 €.12. Listom zo dňa 27. 04. 2011 (čl. 117) bol žalovaný I/ upozornený na omeškanie splácania úveru ku
dňu 31. 03. 2011 vo výške 413,39 € s príslušenstvom a bol vyzvaný na úhradu dlhu do 10-tich dní od

doručenia výzvy, inak banka pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky tretej osobe. Listom zo dňa 20.
02. 2013 oznámila Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovanému I/ a žalovanej II/, že v súlade s bodom 7.6.1
písm. a) VOP vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19. 02. 2013, čím sa pohľadávka zo Zmluvy
o úvere stala splatnou v celom rozsahu a úverová pohľadávka činí 4.077,34 €. Dlžníci boli vyzvaní k jej
splateniu do 10-tich dní od prevzatia oznámenia. Podľa dokladu o doručení žalovaný I/ výzvu prevzal

08. 03. 2013, zásielka pre žalovanú II/ bola vrátená s pozn. „adresát neznámy.“

13. Žalobca doložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú so Slovenskou sporiteľňou, a. s.
dňa 28. 03. 2013, ktorej prílohou bola špecifikácia žalovanej pohľadávky. Listom zo dňa 05. 04. 2013
oznámila banka žalovaným I/ a II/ postúpenie pohľadávky na žalobcu, žalovaní I/ a II/ boli vyzvaní
na úhradu dlhu výlučne plnením postupníkovi, t. j. súčasnému žalobcovi. K tomu bola pripojená kópia

doručenky pre žalovaného I/, oznámenie prevzaté dňa 24. 04. 2013.

14.PodľadokladovpredloženýchžalovanýmI/-Listzodňa02.04.2014adresovanýžalobcovi,žalovaný
I/ oznámil, že úver si bral spolu s manželkou, s ktorou sa však rozviedli a majetkové vysporiadanie po
rozvode neprebehlo. Z toho dôvodu on uhradí polovicu dlhu, t. j. 2.386,54 € s tým, aby druhú polovicu

vymáhal veriteľ od spoludlžníka. Žalovaný tiež doložil fotokópiu výpisu vkladového príkazu zo dňa 08.
02. 2013, kedy v prospech žalobcu uhradil sumu 100,-- €, fotokópiu vkladového lístka zo dňa 03. 04.
2014, kedy uhradil sumu 2.386,54 €.

15. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.12.2007), spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 Spotrebiteľom

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.1. Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných
ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali

podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúva zmluvu
o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR
bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi
dodávateľom na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. Na základe
citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti, že spor, ktorý je predmetom tohto
konania vznikol medzi veriteľom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie
bankových služieb, o.i. aj úverov) a žalovanými ako spotrebiteľmi jeho úverovej služby, t. j., že ide o
zmluvuspotrebiteľskú.Hocijepravdou,žezmluvaoúverejevsúladespredpismiObchodnéhoprávatzv.

absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 OBZ sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení
III. časti OBZ o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného
práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú
predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v

rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR
( uznesenie sp.zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný.
Je pravdou, že v niektorých rozhodnutiach a to i Najvyššieho súdu SR, sa vyskytuje iný právny názor,
súd však poukazuje, že pod vplyvom nejednotnosti bol prijatý zák.č. 102/2014 Z.z. úč. od 01.05.2014,
ktorým došlo k novele ust. § 52 ods. 2 OZ, na základe ktorého „ Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak
mali použiť normy obchodného práva.“ . Súd konštatuje, že týmto možno prisvedčiť právnemu názoru
použitia prednostne občianskeho práva v spotrebiteľských vzťahoch, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodnéhozákonníka (ďalej len OBZ), ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie
práv spotrebiteľa.

15.2 Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15.3. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do

31.12.2007 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

15.4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto

zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

15.5. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ods. 3 zmluva ďalej obsahuje:
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

15.6. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

15.7. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný od 01. 01. 2009 do 31.1.2013,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.15.8. ÚrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyod11.07.2012do07.05.2013bolavovýške0,75%.

16. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu. Žalobca preukázal, že uplatnenú

pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa Slovenská
sporiteľňa, a. s. Žalobca zdokladoval, že pôvodný veriteľ oznámil žalovaným I/ a II/ postúpenie
pohľadávky, na základe čoho boli povinní dlh plniť v prospech žalobcu. Žalobca taktiež zdokladoval, že
boli splnené všetky podmienky postupiteľnosti pohľadávky v zmysle Zákona o bankách, na základe čoho
súd mal aktívnu legitimáciu žalobcu za preukázanú.

17. Súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby, rozhodol o zastavení
konania v časti o zaplatenie sumy 2.466,-- € s príslušenstvom, nakoľko žalobca poukázal na to, že
po podaní žaloby žalovaní I/ a II/ uvedenú čiastku uhradili na účet žalobcu. Keďže k čiastočnému
späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, súd nezisťoval postoj žalovaných I/ a II/, pretože
ich prípadný nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby by bol pre rozhodnutie súdu irelevantný. Súd

tak rozhodol podľa § 145 ods.1, 2 C. s. p. (výrok č. I/ rozsudku). Pri čiastočnom zastavení konania súd
zároveň rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku, žalobca pri podaní žaloby uhradil súdny
poplatok vo výške 232,50 €. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostala istina 1.414,45
€, ktorej zodpovedá súdny poplatok 84,50 €. Rozdiel vo výške 148-- € súd krátil o sumu 6,70 €, ktorú pri
čiastočnom zastavení konania nemožno vrátiť. Súd tak rozhodol, že sa žalobcovi vráti súdny poplatok

vo výške 141,30 € a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa systému
(§ 11 ods.3, 4, 11, 12 Zákona č. 71/1992 Zb.).

18. O zvyšnom nároku súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že tento je dôvodný a
preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. II tohto rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že žalovaná pohľadávka vznikla zo Zmluvy o úvere, na základe ktorej bol žalovaným
poskytnutý úver v celkovej výške 4.979,08 €. Súd podrobil Zmluvu o úvere kontrole dodržiavania práv
spotrebiteľa ex offo a konštatuje, že zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Obchodného
zákonníka Zmluvy o úvere a príslušnými ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
do 31. 12. 2007. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že táto obsahuje všetky zákonom predpísané

náležitosti, žalovaní pri uzavretí spotrebiteľského úveru mali všetky potrebné a predpísané informácie
o podmienkach čerpania, splácania spotrebiteľského úveru, ako aj o následkoch v prípade neplnenia
povinností. Medzi zmluvnými stranami boli dojednané poplatky spojené s úverom. Súd považoval za
nesporné, že sa žalovaní I/ a II/ zaviazali uhradiť úver v dojednaných splátkach, pričom splátky riadne a
včas neuhrádzali, preto v súlade s dojednaním v zmluve a VOP bol veriteľ oprávnený vyhlásiť predčasnú

splatnosť úveru, na čo boli predtým žalovaní vopred upozornení. Úver sa tak stal splatným dňa 19. 02.
2013 a žalovaní I/ a II/ ho boli povinní uhradiť do 10-tich dní od prevzatia oznámenia (žalovaný I/ prevzal
oznámenie 08. 03. 2013) t. j. do 18. 03. 2013. Keďže žalovaní I/ a II/ úver v určenej lehote neuhradili,
nasledujúcim dňom, t. j. od 19. 03. 2013 sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže po
zosplatnení úveru, ako aj v priebehu tohto konania žalovaní I/ a II/ čiastočne dlh uhradili, súd priznal

žalobcovi oprávnený nárok vo výške 1.414,45 € a príslušný úrok z omeškania, ktorý bol priznaný v
súlade s predpismi občianskeho práva po zohľadnení jednotlivých platieb žalovaných I/ a II/.

19. Súd sa ďalej zaoberal žiadosťou žalovanej II/ - umožniť jej uhradiť dlh v splátkach. Žalovaná II/
preukázala, že sa ocitla v náročnej finančnej situácii, hoci je zamestnaná, preukázala, že jej príjem

zo zamestnania nie je vysoký (predložila výplatný lístok za 2/2017, kde na výplatu jej bola vyplatená
čiastka 382,17 €), žalovaná II/ sa stará o dve maloleté deti, na ktoré poberá prídavky a výživné od otca
detí po 200,-- € mesačne. Uhrádza platby za bývanie 270,-- € mesačne a poplatky deťom na školu
a krúžky. Na základe bežných mesačných výdavkov jej zostáva len veľmi malý priestor na zaplatenie
celého dlhu. Preto súd vyhovel žalovanej II/ a povolil žalovaným v rade I/ a II/ uhradiť dlh v splátkach

po 40,-- € mesačne. Súd zároveň určil podmienky splácania splátok tak, že tieto sú splatné od mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci až do úplného
zaplatenia dlhu. Zároveň však súd rozhodol o tom, že ak žalovaní I/ a II/ čo len jednu splátku neuhradia
včas alebo riadne, celý dlh sa stane zročným a žalovaní I/ a II/ stratia výhodu splátok. Súd tak rozhodol
v súlade s ustanovením § 232 ods.3, 4 C. s. p..

20. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a to vo veci samej, kedy bol žalobca
plne úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov konania. V zastavenej časti konania súd rozhodoval
o trovách podľa § 256 ods.1 C. s. p., t. j. podľa procesného zavinenia zastavenia konania. V konaníbolo preukázané, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo potom, čo žalovaní I/, II/ po podaní žaloby
čiastočne dlh uhradili, preto nesú procesné zavinenie na zastavení konania a právo na náhradu trov
zastavenej časti konania patrí žalobcovi. Preto súd zaviazal žalovaných v rade I/ a II/ povinnosťou

spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy spojené s týmto konaním v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.