Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508010498
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1508010498.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov

JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovanej E. F. pre zločin úverového
podvodupodľa§222ods.1,ods.3písm.a/Tr.zákona,oodvolaníobžalovanejprotirozsudkuOkresného
súdu Bratislava V sp. zn. 4T/125/2008 zo dňa 22.03.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.
mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku z dôvodu § 285 písm. b/ Tr. poriadku sa obžalovaná

E. F., W.. XX.XX.XXXX U. Y., M. F. M. XX,
F., T. L. XX, N.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 26.08.2008 sp. zn. 1Pv 9/07 pre zločin

úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom základe, že

dňa 26.05.2006 v Bratislave, na M. XX, po podaní žiadosti o úver zo dňa 25.05.2006 číslo XXXXXXXŽ
s poškodenou spoločnosťou T., L..C..I.., C. XX/A, F., uzatvorila zmluvu o úver číslo XXXXXXX, ktorej
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,-Sk, ktorý jej bol poskytnutý, ktorú sumu sa
poškodenému zaviazala splatiť spolu s poplatkom vo výške 23.400,-Sk, spolu vo výške 123.400,-Sk v
dvoch splátkach po 61.700,-Sk počnúc dňom 26.06.2006. Pri uzatváraní zmluvy v žiadosti o úver okrem
iného uviedla, že poberá čistú mesačnú mzdu vo výške 17.000,-Sk a že poberá mesačne ďalší príjem

vo výške 40.000,-Sk, pričom tieto informácie sa nezakladali na pravde a skutočnosť o takomto príjme
uviedla len preto, aby vylákala uvedenú úver, ktorý nesplácala, čím spôsobila poškodenej spoločnosti
T., L..C..I.., C. XX/A, F. doposiaľ vyčíslenú škodu vo výške 244.710,-Sk (8.122,88 €),

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného T., L..C..I.., T. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX

odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/125/2008 zo dňa 12.12.2012 bola obžalovaná E.
F. uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
na tom skutkovom základe, žedňa 26.05.2006 v F., na M. XX, po podaní žiadosti o úver zo dňa 25.05.2006 číslo XXXXXXXŽ s
poškodenou spoločnosťou T., s.r.o., C. XX/A, F., uzatvorila zmluvu o úver číslo XXXXXXX, ktorej

predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,- Sk, ktorý jej bol poskytnutý, ktorú sumu sa
poškodenému zaviazala splatiť spolu s poplatkom vo výške 23.400,- Sk, spolu vo výške 123.400,- Sk v
dvoch splátkach po 61.700,- Sk počnúc dňom 26.06.2006. Pri uzatváraní zmluvy v žiadosti o úver okrem
iného uviedla, že poberá čistú mesačnú mzdu vo výške 17.000,- Sk a že poberá mesačne ďalší príjem
vo výške 40.000,- Sk, pričom tieto informácie sa nezakladali na pravde a skutočnosť o takomto príjme

uviedla len preto, aby vylákala uvedenú úver, ktorý nesplácala, čím spôsobila poškodenej spoločnosti
T., s.r.o., C. XX/A, F. doposiaľ vyčíslenú škodu vo výške 244.710,-Sk (8.122,88€),

Za to jej bol podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, §
41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zákona súd uložil obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súčasne súd zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Bratislava
V, sp. zn. 1T/5/2014, zo dňa 01.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
3To/46/2015 zo dňa 29.09.2015, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ako aj všetky

ďalšie rozhodovanie na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zaviazal obžalovanú k náhrade škody voči spoločnosti T. s.r.o., C.
XX/A, F. vo výške 8.122,88 €.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení obžalovaná E. F. odvolanie, ktoré smeruje proti
všetkým výrokom rozsudku.

V dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom obhajcu obžalovaná vyjadrila nesúhlas s

prvostupňovým rozsudkom, ktorý označila za nedostatočne odôvodnený a tým nepreskúmateľný, so
závermi ktorého sa nestotožnila. Konštatovala, že okresný súd sa oprel iba o výpoveď poškodeného a
opomenul zaujať akékoľvek stanovisko k obrane obžalovanej. Nie je teda v rozsudku uvedené, ako sa
súd vyrovnal s obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Obžalovaná sa nestotožňuje so záverom, že

sa dopustila konania, ktorým naplnila všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Nikdy
nemala v úmysle poškodeného podviesť. Predpokladom naplnenia subjektívnej stránky žalovaného
trestného činu je preukázanie, že páchateľ už v čase dojednávania úveru konal v úmysle vypožičané
peniaze vôbec nevrátiť alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote, alebo konal aspoň s vedomím, že peniaze
v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť. Ak však vznikli prekážky, ktoré bránia dlžníkovi splniť svoj

záväzok, až po uzatvorení zmluvy a v dôsledku týchto prekážok nie je schopný splniť svoj záväzok,
nemožno takéto konanie považovať za trestný čin úverového podvodu. Obžalovaná trvá na tom, že v
čase uzatvárania zmluvy nemohla predpokladať, že pôžičku nebude schopná splácať.

Okremuvedenéhodávaobžalovanádopozornostiodvolaciemusúdu,žektrestnejhrozbebynemalobyť

pristupované v prípadoch, pri ktorých dostatočnú právnu ochranu možno dosiahnuť inými, predovšetkým
civilnoprávnymi prostriedkami. Spomenutý princíp ultima ratio pripustil vo svojej rozhodovacej praxi
Najvyšší súd SR a opiera sa o už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (napr.
rozhodnutie 11Tdo 112/2012).

Obžalovaná v závere svojho odvolania poukazuje aj na obdobný prípad vedený na Krajskom súde v
Košiciach pod sp. zn. 5To/22/2012, kde sa riešili úvery živnostníka poskytnuté nebankovým subjektom.
V zmysle tohto rozhodnutia je trestnoprávny prostriedok ochrany definovaný ako výnimočné opatrenie
a nie ako primárny spôsob ochrany vzťahov. Do popredia sa kladie schopnosť byť ostražitý, bdelýa nie uprednostňovanie prostriedkov trestnoprávnej ochrany ako jednoduchých a bežných postupov.
Okremtohojevcitovanomrozhodnutízdôraznenánevyhnutnosťvysporiadaniasasotázkoučiuvedenie
nepravdivého údaju bolo v objektívnej polohe spôsobilé ohroziť záujem chránený v ustanovení § 222

ods. 1 Tr. zákona a to z hľadiska reálneho vplyvu na úvahu poskytovateľa úveru o návratnosti finančných
prostriedkov.

Vzhľadom na uvedené navrhla obžalovaná, aby odvolací súd po zrušení rozsudku vrátil vec súdu prvého
stupňa na opätovné prejednanie.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo uskutočnené v neprítomnosti obžalovanej za splnenia
podmienok uvedených v § 293 ods. 5, ods. 7 Tr. poriadku. Obhajca obžalovanej predložil krajskému
súdu list obžalovanej, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu z
dôvodu pobytu v zahraničí a zároveň požiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti.

Obhajca obžalovanej v celom rozsahu odkázal na dôvody podaného odvolania. Na doplnenie uviedol,
že v posudzovanom prípade išlo o spotrebiteľský úver, pri ktorom je potrebné dbať na zvýšenú ochranu
žiadateľa o úver, a to pokiaľ ide o poplatok, resp. úrok, ktorý je povinný spotrebiteľ spolu s istinou splatiť.
Výška spôsobenej škody bola ustálená na 244.710,-Sk, pri výške poskytnutého úveru 100.000,-Sk, čo je
takmer dva a pol násobok. Znamená to, že navýšenie v podobe príslušenstva pohľadávky je extrémne

vysoké a v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na všetky prednesené argumenty navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého
stupňa.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry označila rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, tak vo výroku
o vine ako aj vo výroku o treste. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, v čom vidí okresný súd
naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Odvolanie obžalovanej preto považuje
za nedôvodné a navrhla ho zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. V rámci tohto postupu zistil odvolací
súd, že okresný súd nesprávne vyhodnotil získané dôkazy a zároveň sa nevysporiadal so všetkými

skutočnosťami nevyhnutnými pre objektívne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 26.08.2008 sp. zn. 1Pv 9/07 je proti E.

F. vedené trestné stíhanie pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona,
ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe.

Okresný súd po prvýkrát v tejto veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.12.2012 tak, že obžalovanú uznal
vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. 3 Tr. zákona a uložil jej trest

odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky a
súčasným stanovením probačného dohľadu. Obžalovanej uložil povinnosť nahradiť v rámci skúšobnej
doby spôsobenú škodu. Zároveň bola obžalovaná zaviazaná na náhradu škody. Na podklade odvolania
obžalovanej rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 30.05.2013 sp. zn.2To/46/2013 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Hlavnými dôvodmi zrušenia pôvodného prvostupňového rozsudku bolo najmä to, že súd prvého
stupňa nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo prijať spravodlivé a ničím
nespochybniteľné rozhodnutie o vine obžalovanej a pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne v
zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, keď nezohľadnil všetky skutočnosti významné pre posúdenie viny
obžalovanej.

Okresnému súdu bola uložená povinnosť zohľadniť pri preukazovaní zavinenia všetky okolnosti, za
ktorých došlo k poskytnutiu úveru a za týmto účelom bol okresný súd po vrátení veci povinný opätovným
výsluchom obžalovanej a svedka K.. Y. T. zistiť, aké informácie boli obžalovanej v súvislosti s údajmi o
vedľajšom príjme preukázateľne podané, ako sa ňou poskytnuté údaje preverovali a aký bol ich reálny
vplyv na posudzovanie žiadosti obžalovanej o úver. Okrem toho bolo potrebné dôslednejšie preveriť

tvrdenie, uvedené v skutkovej vete o tom, že údaje o vedľajšom príjme sa nezakladali na pravde. V tejto
súvislosti bolo dôležité, aby sa prvostupňový súd v novom konaní vysporiadal s otázkou, či uvedenie
nepravdivého údaja o príjme obžalovanej (ak sa s istotou preukáže), bolo v objektívnej polohe spôsobilé
ohroziť záujem chránený ustanovením § 222 Tr. zákona a to z hľadiska reálneho vplyvu nepravdivého
údaja na úvahu poskytovateľ úveru o návratnosti finančných prostriedkov.

Po vrátení veci prvostupňový súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov K.. Y. T. a R. S. a prijal
rozhodnutie, ktoré je definované v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

Po preskúmaní veci na podklade odvolania podaného obžalovanou, odvolací súd konštatuje, že okresný

súd nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, následne dospel k nesprávnemu záveru v otázke viny a jeho
rozhodnutím došlo k porušeniu Trestného zákona.

Okresný súd vychádzal z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, predovšetkým výpovede
obžalovanej, svedkov K.. Y. T., R. S. a zabezpečených listinných dôkazov. Na ich podklade prijal

záver, že skutok sa stal spôsobom, ktorý je opísaný v obžalobe, tento je trestným činom a dopustila
sa ho obžalovaná. Takýto záver okresného súdu však nie je možné akceptovať, nakoľko vykonané
dokazovanie neposkytuje dostatočný podklad pre prijatie záveru, že konaním obžalovanej došlo k
naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu podľa § 222
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.

Z vykonaného dokazovania vyplynul pre súd prvého stupňa, rovnako aj pre odvolací súd jednoznačný
záverotom,žemedziobžalovanouE.F.aspoločnosťouT.,s.r.o.boladňaXX.XX.XXXXuzavretázmluva
o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,-Sk. Tento sa zaviazala splatiť spolu
s poplatkom vo výške 23.400,-Sk, spolu vo výške 123.400,-Sk v dvoch splátkach po 61.700,-Sk počnúc

dňom 26.06.2006. Pri uzatváraní zmluvy v žiadosti o úver okrem iného uviedla, že poberá čistú mesačnú
mzdu vo výške 17.000,-Sk a že poberá mesačne ďalší príjem vo výške 40.000,-Sk.

Zo žiadosti o úver je možné zistiť, že obžalovaná označila za svojho zamestnávateľa L. rozhlas a
uviedla výšku svojho mesačného príjmu 17.000,-Sk. Okrem príjmu manžela bola v položke ďalší príjem

uvedená čiastka 40.000,-Sk. Podľa výpovede svedka K.. Y. T. sa v prípade obžalovanej vychádzalo z
predchádzajúcich príjmov, ktoré sa nemenili a doterajšie úvery boli riadne splatené. Pokiaľ klient nemení
zamestnanie a nie je vo výpovednej lehote, nie je podľa smernice nevyhnutné vyžadovať písomné
potvrdenie o príjme.

Zástupca poškodeného okrem toho uviedol, že obžalovaná nezaplatila ani prvú splátku dňa 26.06.2006,
ani druhú splatnú dňa 26.07.2006. Pri vzájomnej komunikácii to vysvetlila tým, že momentálne nemá
dostatok finančných prostriedkov a ak ch získa, splátky uhradí.

Obžalovaná E. F. spáchanie žalovaného skutku poprela, počas celého konania zotrvala na stanovisku,

že je nevinná. Príjem riadne deklarovala svojmu obchodnému zástupcovi. Nakoľko je opakovaným
klientom spoločnosti T., automaticky požiadala o opätovný úver, pričom ako opakovaný klient tak mohla
urobiť bez deklarovania svojich príjmov a z tohto dôvodu nebolo žiadúce, aby predkladala ďalšie doklady
k uzavretiu zmluvy. Podľa jej názoru všetky podmienky spĺňala. Nespochybnila povinnosť splatiť svojdlh voči spoločnosti, pričom táto otázka je riešená rozhodcovským súdom. Na nehnuteľný majetok bol
vydaný exekučný titul a celá vec je v štádiu riešenia.

Z vyjadrení obžalovanej ďalej vyplýva, že všetky predchádzajúce úvery, ktoré jej poskytla spoločnosť
T., boli riadne splatené. Pri uzatváraní poslednej zmluvy sa obchodný zástupca spýtal na jej príjem,
ale nezapisoval ďalšie vedľajšie príjmy. Na požiadanie predložila potvrdenie o mesačnom príjme zo
L. rozhlasu, ale doklad o vedľajších príjmoch nebol požadovaný. Boli to iba ústne podané informácie.
Dôvodom nesplácania úveru bolo to, že sa dostala do zlej situácie, požiadala, aby ju v spoločnosti prijali

a žiadala o splátky. V čase, keď žiadala o posledný úver v poradí, mala uhradené všetky predchádzajúce
úvery, inak by jej tento úver nebol poskytnutý.

K okolnostiam uzatvárania zmluvy o úvere bol tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní
vypočutý poverený zástupca spoločnosti T. s.r.o. K.. Y. T.. Z jeho výsluchu je možné zistiť, že obžalovaná
E. F. bola dlhodobým klientom poškodeného, pričom mala predtým uzavretých celkovo deväť zmlúv a

úvery boli riadne a včas splatené. V hodnotení klientov, ktoré je identické ako hodnotenie v škole, mala
známku jedna alebo dva. Pravidlá určené spoločnosťou pri uzatváraní zmlúv s opakovanými klientami
hovoria,žeakklientnezmenízamestnanie,nemáspoločnosťdôvodoverovaťpravdivosťúdajovohľadne
výšky príjmu. Údaje ohľadom príjmu vypísal za klientku svedok podľa údajov, ktoré mu poskytla. Peniaze
boli riadne vyplatené a až s odstupom času ho klientka upozornila, že má nejaké rodinné problémy a

nie sú dodržané lehoty splácania úveru.

Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj za predpokladu, že by obžalovaná nemala iný vedľajší
príjem okrem príjmu od svojho zamestnávateľa, úver by jej zrejme bol poskytnutý, nakoľko bola
opakovaným klientom a všetky predchádzajúce úvery splatila. Je však možné pripustiť, že by bola

zmenená koncepcia uzatvárania zmluvy a boli by jej splátky rozložené na dlhšiu dobu a boli by nižšie.
Obžalovaná mu uviedla všetky skutočnosti ohľadom príjmu pri spisovaní žiadosti o poskytnutie úveru.
Podľa výšky príjmov obžalovanej a jej manžela by bola podľa svedka aj v súčasnosti uzavretá tá istá
zmluva,nakoľkotietopríjmybypostačovalinaposkytnutieúveruzúdajov,ktorémuposkytlaobžalovaná.
Aj v súčasnosti by postupoval rovnako, teda úver by poskytol v rovnakej výške, ale zrejme by zmenil,

resp. predlžil dobu splácania a tým znížil mesačné splátky.

Dokazovanie pred prvostupňovým súdom bolo doplnené výsluchom svedka R. S. a z jeho výpovede je
zrejmé, že základným atribútom pri poskytovaní úveru sú údaje v žiadosti o úver, ako aj výška úveru
a doba splácania. Je to však iné v prípade, ak došlo ku zmene výšky úveru alebo doby splácania,

vtedy poskytnutie úveru závisí od histórie klienta, či táto osoba už bola ich klientom a preverujú sa aj
ďalšie skutočnosti. Doplňujúcim kritériom je tiež skutočnosť, že klient už mal poskytnutý úver a riadne ho
splácal. Ak by v žiadosti boli uvedené iné údaje, ako to bolo v tomto prípade, mohlo by dôjsť s najväčšou
pravdepodobnosťou ku zmene výšky úveru a doby splácania. V spoločnosti platí pravidlo, že rozdiel
medzi príjmami a výdavkami u klienta musí byt taký, aby ostali finančné prostriedky na splatenie splátky,

ako aj ešte nejaká rezerva na iné prípadné výdavky. Toto bolo dôležité aj pre svedka T., teda ak bola v
minulosti obžalovaná už ich klientom a nemala by ďalší príjem 40 000,-Sk, je možné že by táto dostala
od nich úver, ale s inými podmienkami splácania, teda v inej výške a v inej dobe splácania tak, aby boli
vzaté do úvahy finančné ukazovatele zo žiadosti o úver.

Z vyjadrenia poskytnutého spoločnosťou T. zo dňa 19.05.2008 je možné zistiť, že obžalovaná mala s
uvedenou spoločnosťou uzavretých spolu desať zmlúv o úvere, pričom prvých deväť úver v poradí bolo
riadne a včas splatených a iba v prípade posledného úveru obžalovaná nedodržala zmluvu a úver v
stanovenej lehote a výške nezaplatila.

Výška príjmu obžalovanej za obdobie rokov 2004 až 2006 je deklarovaná potvrdeniami zamestnávateľa
obžalovanej s uvedením mesačného príjmu počínajúc mesiacom január 2004 končiac mesiacom
december 2006.

Vo vzťahu k údajom o vedľajšom príjme obžalovanej bolo zistené iba to, že malo ísť o príjem za

služby v bankovníctve a poisťovníctve a obžalovanou bolo v tejto súvislosti predložené ročné zúčtovanie
preddavkov na daň vystavené spoločnosťou C. s.r.o. za rok XXXX, z ktorého vyplýva, že obžalovaná
dosiahla v tomto roku zdaniteľnú mzdu vo výške 4.033.963,-Sk. Okrem toho Daňový úrad F. oznámil
súdu, že obžalovaná za rok 2005 daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb nepodala.Vychádzajúc z vymenovaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k jednoznačnému záveru, že
obžalovaná E. F. naplnila svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu

podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do
omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobila väčšiu
škodu.

S vyššie uvedeným záverom okresného súdu sa odvolací súd nestotožňuje, pretože záver o vine

obžalovanej nemožno na podklade vykonaných dôkazov jednoznačne ustáliť.

Vychádzajúc z ustanovenia § 222 ods. 1 Tr. zákona k spáchaniu trestného činu úverového podvodu
dochádza vtedy, ak niekto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu
v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo splácanie úveru a tak mu spôsobí malú škodu.

Na trestnosť páchateľa sa vyžaduje, aby iného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru, ktoré však nie sú v súlade so skutočnosťou, a tak vylákal od neho úver alebo záruku
na úver. Môže ísť o konanie, opomenutie, ale aj o konkludentné konanie páchateľa. Vylákaním úveru od
iného tým, že ho páchateľ uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, možno
rozumieť uvedenie nepravdivých alebo hrubo skreslených údajov v žiadosti o úver, prípadne zamlčanie

podstatných údajov.

Súčasne sa z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v čase
dojednávania úveru konal v úmysle vypožičané peniaze vôbec nevrátiť alebo konal aspoň s vedomím,
že peniaze nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť. Ak až po uzatvorení zmluvy o úvere vznikli prekážky,

ktoré bránili dlžníkovi splniť tento záväzok a ktoré nemohol v čase uzatvárania zmluvy ani predvídať,
ak inak bol v tom čase schopný záväzok plniť, spravidla nie je naplnená skutková podstata citovaného
trestného činu.

Uvedenie do omylu ako znak objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu

vo všeobecnosti znamená aj uvedenie nepravdivých skutočností týkajúcich sa zamestnania žiadateľa o
úver, ktoré nezodpovedajú objektívnej realite. V súvislosti s vymedzením objektívnej stránky trestného
činu úverového podvodu odvolací súd uvádza, že páchateľ musí vylákať úver tým, že uvedie iného do
omylu v otázke splnenia podmienok na jeho riadne splácanie. Páchateľ buď vie, že úver nebude môcť
riadneavčassplácať,prípadnekonásvedomím,ževzhľadomnasvojeosobnéamajetkovépomerysvoj

záväzok z úverového vzťahu nebude vedieť riadne a včas splniť. Zároveň však je potrebné zdôrazniť,
že dodatočná neschopnosť úverového dlžníka plniť svoje záväzky, vyplývajúce z úverového vzťahu,
nemôže zakladať jeho trestnoprávnu zodpovednosť.

Vychádzajúc z výpovedi obžalovanej a najmä svedka K.. Y. T., nemožno podľa názoru odvolacieho

súdu prijať záver, že došlo zo strany obžalovanej k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty
trestného činu úverového podvodu. Uvedenie ďalšieho príjmu vo výške 40.000,-Sk mesačne, ktorého
existencia je sporná, nebolo okolnosťou, od ktorej záviselo poskytnutie úveru obžalovanej. Zodpovední
zástupcovia poškodeného, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, zhodne potvrdili, že aj bez uvedenia tohto
ďalšieho príjmu do žiadosti o poskytnutie úveru, by vzhľadom na doterajšie skúsenosti s obžalovanou

ako úverovou dlžníčkou a tiež vzhľadom na interné predpisy spoločnosti, k poskytnutiu úveru došlo.
To, že by splátky úveru boli pravdepodobne rozvrhnuté na dlhšie obdobie, nie je natoľko významným
zistením, od ktorého by záviselo posúdenie, či ide o trestný čin alebo nie.

Zo skutkovej vety vyplýva, že údaj o vedľajšom príjme vo výške 40.000,-Sk mesačne sa ukázal ako

nepravdivý a obžalovaná mala tento údaj poskytnúť s cieľom vylákať úver, ktorý nesplácala. Oproti
tomuto konštatovaniu, ako už bolo uvedené, stoja vyjadrenia svedkov K.. T. a R. S. o tom, že aj pri
neuvedení spomenutého príjmu by bol obžalovanej, ako opakovanej klientke úver poskytnutý.

Z vykonaných dôkazov je teda možné podľa názoru odvolacieho súdu prijať záver, že obžalovanou

poskytnutý údaj o vedľajšom príjme, ktorý sa ukázal ako jediný sporný a problematický, nebol
okolnosťou, od ktorej záviselo, či bude úver schválený alebo nie. Nemal teda reálny vplyv na úvahu
poskytovateľa úveru o návratnosti finančných prostriedkov.Prirodzene sa potom vynára otázka, aký je zmysel uvádzania údajov o vedľajších príjmoch, keď ich
poskytovateľ úveru nepreveruje a naviac podľa vyjadrenia zodpovednej osoby, v tomto prípade nemal
údaj o vedľajšom príjme zásadný dopad na úvahy o tom, či bude úver poskytnutý alebo nie. Pri skúmaní

naplnenia skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je však potrebné zdôrazniť, že samotné
uvedenie nepravdivej okolnosti nezakladá automaticky trestnú zodpovednosť žiadateľa o úver, ale je
potrebné súčasne skúmať, aký bola reálny vplyv takejto okolnosti na posúdenie podmienok poskytnutia
úveru.

Opierajúc sa o vyššie uvedené úvahy dospel odvolací súd k záveru, že nie je možné v prípade
obžalovanej E. F. konštatovať naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona. V posudzovanom prípade nemožno hovoriť
o vylákaní úveru v dôsledku uvedenia do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a
spôsobení väčšej škody. Táto podmienka by bola splnená v prípade uvedenia nepravdivých alebo hrubo
skreslených údajov v žiadosti o úver, prípadne zamlčania podstatných údajov, od poskytnutia ktorých by

záviselo poskytnutie úveru. Zároveň by musel od počiatku existovať preukázateľný úmysel obžalovanej
poskytnutý úver nesplácať. Pre prijatie takýchto záverov však neboli k dispozícii potrebné dôkazy.

V konkrétnej posudzovanej trestnej veci odvolací súd konštatuje, že na základe výsledkov dokazovania,
ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní okresného súdu, možno ustáliť jednoznačný záver, že

žalovaný skutok nie je trestným činom.

Rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny, ktorá je upravená v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. poriadku a ktorá
vychádza z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je nutné záverom zdôrazniť, že nedokázaná vina
má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade

nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol v súlade s § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku
o zrušení napadnutého rozsudku, pretože uznaním viny obžalovaného došlo k porušeniu Trestného
zákona a na podklade správne zisteného skutkového stavu rozhodol sám o oslobodení obžalovanej

Aleny Beránkovej spod obžaloby z dôvodu uvedeného v § 285 písm. b/ Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.