Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200338
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6016200338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v
právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): pplk Mgr. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., právne zastúpený:
URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, proti žalovanému: Riaditeľ
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom Ul. 9. mája 1812/1, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-VO2-3-005/2016-PK zo dňa
07.03.2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 23S/40/2016-41 zo dňa 27. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/40/2016-41 zo
dňa 27. júla 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BB-VO2-3-005/2016-PK zo dňa
07.03.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom č.
6/2015 zo dňa 30.12.2015 (ďalej na účely rozsudku len „rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“) bolo
podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 73/1998 Z.z.“) sťažovateľovi uložené disciplinárne opatrenie
- zníženie služobného platu o 10 % na dobu 2 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1
zák. č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods.

3 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z. tak, že nesplnil ústny príkaz zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Žiari nad Hronom (ďalej na účely rozsudku len „OR PZ Žiar nad Hronom“) vydaný
15.07.2014 v kancelárii riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom približne v čase o 14.00 hod. v nadväznosti
naustanoveniečl.5anariadeniaministravnútraSlovenskejrepublikyč.118/2013otestovacejprevádzke
hodnotenia príslušníkov Policajného zboru. Pri spracovaní návrhu na udelenie odmeny sťažovateľ v
dvoch prípadoch nezohľadnil reálny výsledok služobného hodnotenia policajtov, na základe čoho boli
dotknutým policajtom udelené odmeny v nižšej výške, ako bolo stanovené pokynom nadriadeného v

nadväznosti na stupeň hodnotenia, A, B, C za obdobie 1. polroku 2014.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BB-VO2-3-005/2016-PZ zo dňa 07.03.2016 (ďalej na účely rozsudkulen „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a rozhodnutie správneho
orgánu 1. stupňa potvrdil. Žalovaný po vyjadrení sa k jednotlivým námietkam sťažovateľa dospel k
záveru, že správny orgán 1. stupňa postupoval v súlade so zákonom, všeobecne záväznými právnymi

predpismi a internými aktmi riadenia vydaných na ich základe, pričom pri ich aplikácii sa nedopustili
žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozkazu. Vykonanými dôkazmi bola jednoznačne preukázaná odôvodnenosť
disciplinárneho konania pre disciplinárne previnenie, a to že sa sťažovateľ dopustil disciplinárneho
previnenia, za ktoré mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 10 % na dobu

dvoch mesiacov.

II.
Konanie na krajskom súde

3. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Banskej Bystrici v zákonnej

lehote žalobu s nasledujúcimi žalobnými bodmi :

- žalovaný vec nesprávne právne posúdil tým že:
· nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci v zmysle § 233 a § 238 ods. 1, 2 zák. č. 73/1998 Z.z.,
· nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· jednostranne poukazoval na žalobcove účelové konanie, čo nebolo zo strany žalovaného právne
podložené,
· nedodržal zákonnú lehotu na uloženie disciplinárneho opatrenia, teda do 12.12.2015.

- doteraz zistený skutkový stav veci neobstojí,

· pretože návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania a výpovedí neboli zo strany žalovaného
akceptované,
· vyvstali také dôkazy, ktoré neboli doteraz v konaní uplatnené a mohlo byť nimi preukázané, že v
konaní došlo k vadám, majúcim za následok nesprávnosť rozhodnutí vo veci samej a zároveň sa jedná
o skutočnosti, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť
z nasledujúcich dôvodov:
- skutok je dostatočne vymedzený na to, aby nedošlo k zámene skutku s iným skutkom, aby nedošlo k
litispendencii, k dvojitému postihu pre rovnaký skutok, ako aj pre vylúčenie prekážky rozhodnutej veci,

- bolo by v rozpore s duchom zák. č. 73/1998 Z. z., aby všetky pokyny nadriadeného boli vydávané len
v písomnej forme,
- bolo povinnosťou sťažovateľa v žalobe vymedziť konkrétne dôvody nezákonnosti, nakoľko súd nie je
povinný nahrádzať žalobcu a za žalobcu zisťovať dôvody nezákonnosti,
- absencia tvrdenia sťažovateľa, aký konkrétny zákon bol vydaním napadnutého rozhodnutia porušený.

5. K návrhu na odklad vykonateľnosti žaloby uviedol, že v predmetnom prípade sa nejednalo ani o jeden
z dôvodov, ktorý je uvedený v § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej na
účely rozsudku len „S.s.p.“), preto súd v zmysle § 188 S.s.p. žalobcovi nevyhovel a uznesením návrh
zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal zo zásady úspešnosti konania a náhradu

trov konania žalobcovi nepriznal.

III.
Konanie na kasačnom súde
A)

6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedených v
- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu.

7.Sťažovateľvnasledujúcichsťažnostnýchbodochvsúlades§445ods.1písm.c)S.s.p.najmäuviedol,
že krajský súd:- považoval postup správneho orgánu za správny, aj napriek tomu, že správne orgány nerešpektovali
právny názor krajského súdu uvedený v zrušujúcom rozhodnutí,
- uviedol, že sťažovateľ nevymedzil konkrétne dôvody nezákonnosti, napriek tomu že sťažovateľ v

žalobe vymedzil nedostatky spočívajúce v neúplnosti podkladov rozhodnutia,
- nesprávne právne posúdil lehotu na uloženie disciplinárneho opatrenia, keď nesprávne aplikoval § 250j
ods. 4 zákona č. 99//1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej na účely rozsudku len „O.s.p.“),
- sa odklonil od doterajšej súdnej praxe pri posudzovaní prekluzívnej lehoty podľa § 57 zák. č. 73/1998
Z.z., pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/29/2013.

8. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu mení tak, že rozhodnutie
žalovaného ako aj správneho orgánu 1. stupňa v celom rozsahu zrušuje a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

B)

9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa s právnym názorom krajského súdu v
plnej miere stotožňuje, považuje ho za správny a zákonný. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
zamietol.

IV.

Právny názor Najvyššieho súdu

10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení že kasačnú sťažnosť podal

sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, že
ruší preskúmavané rozhodnutie a vec žalovanému vracia na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. mája 2017 (§ 137
ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu
uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,

ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.
Podľa § 57 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne
opatrenie nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď
sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do 1 roka odo

dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie
skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrenia iného orgánu, lehota 30 dní
na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajtov
dozvedel o výsledku tohto vyšetrenia; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o
uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., iným orgánom podľa odseku 1 sa rozumie orgán činný v
trestnom konaní, správny orgán a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú
činnosť; iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným, ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení
disciplinárneho opatrenia.
Podľa § 248 zák. č. 73/1998 Z.z., policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného

rozhodnutia vydaného nadriadeným.
Podľa §250j ods.4 O.s.p. (§ 191 ods. 4 S.s.p.) druhá veta, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu,
lehota na rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom konaní začne plynúť až po doručení všetkých spisov
správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci.

11. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na
zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,
že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovanýsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na
prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)
na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny

výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.
Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť
fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu

prekážku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s
čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu
prekážku.

12. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri
rozhodovaní o merite sporu zistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci. Z uvedeného dôvodu

zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

13. Zo spisu krajského súdu a z pripojeného administratívneho spisu žalovaného kasačný súd zistil,
že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č.
KRPZ-BB-VO2-21-006/2014-PK zo dňa 11.12.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho

orgánu 1. stupňa č. 3 zo dňa 08.10.2014 o uložení disciplinárneho opatrenia sťažovateľovi. Obe
rozhodnutia správnych orgánov boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/44/2015-41 zo dňa 23.09.2015 (ďalej na účely rozsudku len „zrušujúci rozsudok krajského súdu“)
a vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že vo výroku rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa
chýbala právna kvalifikácia skutku a okrem toho z výroku rozhodnutia nebolo zrejmé pokyn z ktorého dňa

mal žalobca porušiť, pod akou spisovou značkou bol pokyn vydaný, kedy a kto pokyn vydal. Zároveň mal
dať správny orgán lehotu na opätovné vyjadrenie k veci sťažovateľovi. Krajský súd si v súvislosti s vecou
sp. zn. 23S/44/2015 vyžiadal od správneho orgánu správny spis, ktorý bol vrátený späť správnemu
orgánu dňa 01.02.2016.

14. Z § 248 zák. č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie
právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným. Sťažovateľ podal v predchádzajúcom súdnom
konaní žalobu, o ktorej rozhodol krajský súd zrušujúcim rozsudkom. Kasačný súd poukazuje na to, že
súd v súdnom konaní vždy postupuje podľa procesných právnych predpisov týkajúcich sa konania pred
súdom, a teda súd postupoval do 30.06.2016 podľa O.s.p. (v súčasnosti podľa S.s.p.). Aj z dôvodovej

správy k § 248 zák. č. 73/1998 Z.z. jednoznačne vyplýva, že právna úprava súdneho preskúmavania
sa navrhuje v súlade s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky a pri preskúmaní rozhodnutia súdom
sa postupuje podľa O.s.p.

15. Nakoľko v prechádzajúcom konaní boli pôvodné správne rozhodnutia oboch správnych orgánov

zrušené, v zmysle v tom čase účinného 250j ods. 4 O.s.p., druhá veta, ktorého znenie je totožné so
v súčasnosti platným § 191 ods. 4 S.s.p. druhá veta, po vrátení veci na ďalšie konanie v prípade
zrušenia rozhodnutia krajským súdom začne orgánu verejnej správy lehota na vydanie rozhodnutia
plynúť až vrátením všetkých administratívnych spisov zo strany správneho súdu orgánu verejnej správy.
Kasačnýsúdvtejtosúvislostipoukazujenato,žesprávnyorgán1.stupňazačalopakovanédisciplinárne

konanie dňa 11.12.2015, na základe čoho následne 30.12.2015 vydal nové rozhodnutie, teda ešte pred
doručením administratívnych spisov (pred 01.02.2015) a pred tým ako mu začala plynúť nová lehota 30
dní na rozhodnutie vo veci.

16. Mať k dispozícii administratívny spis je základným predpokladom pokračovania v ďalšom konaní.

Plynutie lehoty orgánu verejnej správy je zo zákona viazané na vrátenie všetkých administratívnych
spisov pripojených k prejednávanej veci. (Hanzelová, I., Rumana, I., Šingliarová, I. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. s. 306.). Kasačný súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že každý správny orgán je povinný viesť administratívny spis, ktorý obsahuje všetky
podstatné skutočnosti súvisiace s konkrétnym správnym konaním. Rozhodnutie a najmä jeho

odôvodnenie by malo byť zhrnutím obsahu administratívneho spisu a postupu a spôsobu, ktorý správny
orgán doviedol k vydaniu konkrétneho správneho rozhodnutia.17. Prvostupňový orgán v rozpore so zákonom vydal rozhodnutie bez toho, aby mal administratívny
spis k dispozícii, na čo žalovaný, ani krajský súd neprihliadol a to aj napriek tomu, že krajský
súd v rozsudku uviedol, že spis správneho orgánu sa od 19.03.2015 do 01.02.2016 nachádzal na

Krajskom súdu v Banskej Bystrici a nové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané
30.12.2015, čo však nevyhodnotil ako nezákonnosť pri rozhodovaní správneho orgánu. Kasačný súd
má za to, že ide o vadu, ktorá spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Napriek tomu že správny orgán
1.stupňa v ďalšom konaní doplnil dokazovanie opätovne o nové vyjadrenia, jeho rozhodnutie nemožno
považovať za zákonné, vychádzajúce z kompletného administratívneho spisu, nakoľko rozhodoval

bez podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Námietku sťažovateľa o neúplnosti podkladov
rozhodnutia vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú. V ďalšom konaní správny
orgán po vrátení administratívneho spisu v zákonnej lehote vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade
s obsahom administratívneho spisu a vykonanými dôkazmi.

18. K lehote na vydanie disciplinárneho opatrenia kasačný súd poznamenáva, že ako správne orgány,

tak aj sťažovateľ nesprávne posudzovali začatie plynutia subjektívnej lehoty na vydanie rozhodnutia
správneho orgánu 1. stupňa.

19. Nie je správne tvrdenie sťažovateľa, že ustanovenie § 250j ods. 4 O.s.p. je v tomto prípade lex
generalis a § 57 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. lex specialis pokiaľ ide o lehotu pre rozhodnutie a preto

neprichádza do úvahy uplatnenie O.s.p. V predmetnej veci nemožno uplatniť zásadu „lex specialis
derogat legi generalis“ nakoľko zák. č. 73/1998 Z. z. osobitne nerieši začatie plynutia lehoty na uloženie
disciplinárneho opatrenia po zrušení rozhodnutia správneho orgánu súdom a vrátení veci na ďalšie
konanie. Príslušný špeciálny zákon deroguje postavenie všeobecného právneho predpisu len v takom
rozsahu, v ktorom sám problematiku upravuje. Vzhľadom na uvedené kasačný súd poznamenáva, že

začatie plynutia lehoty je potrebné posudzovať od preukázateľného prevzatia administratívneho spisu
správnym orgánom po jeho vrátení zo súdu. Samotná dĺžka lehoty je expressis verbis v osobitnom
predpise upravená a preto sa posudzuje podľa zák. č. 73/1998 Z.z.

20. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo 29/2013, na ktoré sťažovateľ

poukázal, kasačný súd uvádza, že nejde o rovnaký prípad ako v predmetnej veci sťažovateľa, nakoľko
v rozhodnutí sp. zn. 5Sžo/29/2013 išlo o posúdenie plynutia lehoty v prípade zrušenia prvostupňového
rozhodnutia odvolacím správnym orgánom, kedy sa lehota posudzuje podľa § 57 ods. 1 zák. č 73/1998
Z.z. a začína plynúť dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajtov dozvedel o výsledku tohto
šetrenia. V predmetnej veci bolo zrušené prvostupňové ako aj druhostupňové správne rozhodnutie

krajským súdom, a preto sa na plynutie lehoty po zrušení správneho rozhodnutia súdom vzťahujú
ustanovenia § 250j ods. 4 O.s.p.

21. Námietku sťažovateľa, že krajský súd považoval postup správneho orgánu za správny napriek tomu,
že nerešpektoval právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku krajského súdu, vyhodnotil kasačný

súd za čiastočne dôvodnú. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že nariadenia,
príkazy, pokyny či rozkazy musí príslušník Policajného zboru plniť bez ohľadu na ich formu, či už ústnu
alebo písomnú, nakoľko vyžadovanie písomnej formy príkazu či pokynu v každom prípade by bolo v
rozpore s účelom predmetného zákona. V zák. č. 73/1998 Z.z. je jednoznačne ustanovené, v ktorých
prípadoch sa obligatórne vyžaduje písomná forma ( napr. § 48 ods. 4, § 48a ods. 10-11 atď.) Za pomoci

výkladovéhopravidla„argumentumocontrario“možnodospieťkzáveru,ževostatnýchprípadochzákon
písomnú formu nevyžaduje.

22. Vo vzťahu ku konaniu, ktorého sa mal dopustiť sťažovateľ a za ktoré mu bolo uložené disciplinárne
opatrenie, však kasačný súd poznamenáva, že ako správne orgány tak aj krajský súd vo svojich

rozhodnutiach v súvislosti s porušením povinnosti sťažovateľom uvádzajú termín pokyn ako aj príkaz,
pričom podľa názoru kasačného súdu nejde o synonymá.

23. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zák. č. 73/1998 Z.z. zákonodarca vo viacerých
ustanoveniach rozlišuje medzi príkazom a pokynom, nakoľko aj v § 48 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z.,

ktoré mal sťažovateľ svojim konaním porušiť, je ustanovené, že policajt je povinný plniť svedomite
úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených,
ak bol s nimi riadne oboznámený. Je preto potrebné, aby v ďalšom konaní došlo k ustáleniu toho,či zo strany sťažovateľa bol porušený príkaz, alebo či išlo o porušenie pokynu nadriadeného a jeho
bližšia špecifikácia, nakoľko disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil sťažovateľ musí byť vo výroku
rozhodnutia, ako aj v jeho odôvodnení vymedzené dostatočne na to, aby nebolo zameniteľné s iným

skutkom a výrok rozhodnutia musí spĺňať požiadavky určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti.

24. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, že krajský súd dospel k nesprávnemu
záveru, keď žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami,
ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale z vyššie uvedených dôvodov

pristúpil k zmene rozsudku krajského súdu a v súlade s ustanovením § 462 ods. 2 S.s.p. pristúpil k
zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je
žalovaný právnym názorom kasačného súdu viazaný ( 469 S.s.p.).

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.
1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,

trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p.
(teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského
súdu.

26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.