Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/365/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205191
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816205191.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne : V. H. D., bytom Q., N. 6/312, proti
žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35792752, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie
575,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
2. júna 2016, č. k. 12C/81/2016 - 46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkynisumu575,40
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 575,40 eur od 30.4. 2016 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a uložil mu povinnosť
zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 34,50
eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa návrhom podaným na súd dňa 22.4. 2016 žiadala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 575,40 eur s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia

podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadal návrh žalobkyne ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci, a to že dňa 6.5.2013
písomnou žiadosťou žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v
žiadosti sa uvádza poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 690 eur so splatnosťou úveru v
42 mesačných splátkach, mesačná splátka vrátane úrokov 36,97 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník

zaplatiť (úver + úroky) 1.552,74 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01%, ročná úroková sadzba
úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 47,29%, poskytnutá čiastka revolvingu 363,78 eur, celková
čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky) 887,28 eur, predpokladaná RPMN pri
poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Následne, v bode 6 Zmluvy -
Údaje o schválenom revolvingovom úvere je uvedené: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške
690 eur so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach, mesačná splátka vrátane úrokov 36,97 eur,
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky) 1.552,74 eur, RPMN za úver 70,21%, ročná

úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 48,52%, poskytnutá čiastka revolvingu 363,78
eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky) 887,28 eur, predpokladaná
RPMN pri poskytnutí revolvingu 60,49%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. V bode 8 bod 8.1
Zmluvy je obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby, predtlačený formulár, uzavretá podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, ktorá obsahuje záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po
splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek
splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a

dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za a/ poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 99,33 eur. Žiadosť je podpísaná žalobkyňou dňa 6.5. 2013
a zástupcom žalovaného dňa 17.5. 2013. Dňa 17.5. 2013 žalovaný písomne spracoval oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8400055025, ktoré tvorilo prílohu
Zmluvy. V tomto oznámení je uvedené meno dlžníka, veriteľa, údaje o schválenom úvere, a to č.

zmluvy, schválená výšku úveru 690 eur, splatnosť úveru na 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 36,97
eur, dátum splatnosti prvej splátky 15.6. 2013, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 15.11. 2016,
periodicita splácania úveru mesačne, dátum splatnosti v priebehu periódy 15. deň v mesiaci, celková
výška úveru 690 eur, RPMN úveru 70,21 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania
ZRU 48,52 %, schválená výška revolvingu 415,38 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní
revolvingu 415,38 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 36,97 eur, RPMN po

vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 60,49%, úverový limit 690 eur, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť (úver + úroky) 1.552,74 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1
písm. a/ Dohody o poskytnutí služby 99,33 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (revolving + úroky) 887,28 eur, ročná úroková sadzba
revolvingu 76,21 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 17.5.2013. Z prehľadu splátok

úveru na meno žalobkyne i z podacích lístkov predložených žalobkyňou mal súd zistené, že žalobkyňa
žalovanému z úveru zaplatila spolu sumu 1.166,07 eur. Z obsahu Zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa
Zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ a žalovaný, podnikajúci ako právnická osoba ako dodávateľ. Predmetný
zmluvný vzťah je teda potrebné podriadiť režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
s poukazom na § 1 ods. 1 a 2 uvedeného zákona. Zmluva, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý

úver, musí obligatórne obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj náležitosti podľa (§ 9 ods. a a 2
zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok, ktorý pozostáva z rozdielu žalobkyňou
realizovaných úhrad z úveru žalovanému vo výške 1.166,07 eur a sumy 590,67 eur, ktorú sumu žalovaný
žalobkyni z úveru skutočne poskytol (z poskytnutej sumy úveru 690 eur žalobkyňa hneď po podpise
Zmluvy vrátila žalobcovi započítaním poplatku sumu 99,33 eur), teda sumu vo výške 575,40 eur.

4. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako „Zmluvy o revolvingovom
úvere“, ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom,
bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím
na povahu účastníkov, obsah Zmluvy a vopred pripravený obsah Zmluvy na predtlačenom formulári)

a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Súd teda skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom úvere“ zo dňa 17.5.
2013, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom
a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou označenou ako „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ je potrebné posudzovať podľa ustanovení

o spotrebiteľskom práve. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy sú „Zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.“ (ďalej len ako „Zmluvné dojednania“).
Podľa bodu 2.1 Zmluvných dojednaní: „Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári
Veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1,
Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda

platnosť podpisom Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa.“ K platnému uzatvoreniu Zmluvy
malo teda dôjsť dňa 17.5.2013. Je nepochybné, že veriteľ uzatváral Zmluvu v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde
týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov“. Z toho dôvodu sa veriteľ považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných

dojednaní je zrejmé, že žalobkyňa nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené
„na predtlačenom formulári“, pretože sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.
Okrem toho žalobkyňa ako dlžník najskôr podpisovala žiadosť o poskytnutie úveru s určitými
požiadavkami a konečné podmienky úveru, jeho splácania, schvaľoval žalovaný ako veriteľ následne
až dňa 17.5.2013, pričom niektoré údaje v žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere (bod 5 Zmluvy)

sú rozdielne ako v údajoch o schválenom revolvingovom úvere (bod 6 Zmluvy). V bode 5 Zmluvy
sa uvádza predpokladaná RPMN za úver 70,01%, kým v bode 6 Zmluvy je údaj o RPMN za úver
70,21%. V bode 5 Zmluvy je uvedená priemerná RPMN za úver 47,29%, kým v bode 6 Zmluvy 48,52%.
Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je v bode 5 Zmluvy uvedená vo výške 63,32%,no v bode 6 Zmluvy vo výške 60,49%. Išlo jednoznačne o zmluvné dojednania menené žalovaným.
Z obsahu Zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov Zmluvy, mal súd za to, že úver
mal byť žalobkyni poskytnutý ako spotrebiteľovi, keď predmetom Zmluvy malo byť dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov vo výške 690 eur zo strany veriteľa a povinnosť dlžníka peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z výpovede žalobkyne, ktorú
žalovaný nenamietal, navyše vyplynulo, že žalovaný ako veriteľ v skutočnosti žalobkyni poskytol len
finančné prostriedky vo výške 590,67 eur, keďže žalovaný si okamžite započítal poplatok v sume 99,33
eur v zmysle bodu 8.8.1 Zmluvy označenej ako Dohoda o poskytnutí služby.

5. Žalovaný si zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru, predstavujúcu celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom vo výške 862,74 eur (1.552,74 eur - 690 eur) započítal s pohľadávkou žalovaného
na vyplatenie úveru, ktoré započítanie je upravené v žiadosti o poskytnutie úveru. Žalobkyňa mala
pritom splácať vyplatenú sumu úveru spolu so zmluvnou odmenou v mesačných splátkach po 36,97
eur, t.j. 36,97 eur x 42 mesiacov, t. j. 1.552,74 eur, t.j. evidentne splácala aj zmluvnú odmenu, ktorou

disponoval od začiatku žalovaný (veriteľ). V zmysle uvedeného považoval súd dojednanú zmluvnú
odmenu za poskytnutie úveru vo výške 862,74 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 590,67
eur za neplatné zmluvné dojednanie, pretože takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť
funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov - úroku je neprimerane vysoká a je v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje viac ako 100 %

z celkovo poskytnutej čiastky, ktorú odplatu si veriteľ ponecháva ihneď k dispozícii. V prepočte na
dobu s plácania 3 a pol roka ide približne o ročný úrok 70 %. Dohoda o výške úrokov alebo odmeny
za poskytnutie úveru i napriek tomu, že výška úrokov alebo odmeny nie je zákonom stanovená a tieto
sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (napr. uznesenie NS SR

1MCdo 1/2009 z 31.7. 2009). I keď bolo splácanie pôvodne poskytnutého úveru dojednané na dobu 3 a
pol roka, nie je možné akceptovať takúto výšku odmeny i s prihliadnutím na to, že v zmysle čl. 5 a čl. 10.
Zmluvných dojednaní je zmluvná odmena splatná ihneď ku dňu poskytnutia úveru, pričom v podstate
dlžník v splátkach spláca aj tú časť zmluvnej odmeny, ktorú si veriteľ „stiahol“ priamo pri poskytnutí
úveru dlžníkovi. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa na takúto neprimerane vysokú zmluvnú

odmenu, splatnosť tejto odmeny ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranne započítanie tejto odmeny s
pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považoval súd za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne
v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalobkyňa by preto mala povinnosť splácať len úver v časti
poskytnutej úverovej istiny, a to vo výške 590,67 eur.

6. Podľa právneho názoru súdu však vôbec nedošlo k uzavretiu Zmluvy, poukazujúc na ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka a §§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Z vyššie zisteného skutkového stavu
veci jednoznačne vyplynulo, že Zmluvu ako prvá podpísala žalobkyňa, ktorá v bode 5 Zmluvy vyplnila
údaje o požadovanom revolvingovom úvere, podala teda v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka

návrh na uzatvorenie Zmluvy, ktorý však zo strany žalovaného nebol v celom rozsahu akceptovaný,
pretože v bode 6 Zmluvy - „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, uviedol žalovaný inú výšku
RPMN za úver, inú výšku priemernej RPMN za úver a takisto aj inú predpokladanú RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu, než pôvodne navrhla žalobkyňa a teda žalovaný v skutočnosti v zmysle ust. § 44
ods. 2 OZ návrh žalobkyne na uzatvorenie Zmluvy odmietol a naopak predložil žalobkyne nový návrh

na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý žalobkyňa neakceptovala, čo je zrejmé z toho, že
Zmluvu opätovne nepodpísala.

7. Aj v prípade, že by Zmluva bola uzatvorená platne a účinne, neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a síce dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z dôvodu ktorého by v zmysle ust. § 11 vyššie
citovaného zákona, bolo potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda
žalobkyňa by sa v tom prípade mohla od žalovaného domáhať zaplatenia sumy, o ktorú sa žalovaný
bezdôvodne na účet žalobkyne obohatil (§ 456 OZ). Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyni bola vyplatená
celkom čiastka 590,67 eur, pričom však žalovanému uhradila spolu sumu 1.166,07 eur, teda viac ako

jej žalovaný z neplatného právneho úkonu poskytol. Plnenie, ktoré žalobkyňa v postavení spotrebiteľky
poskytla žalovanému v postavení dodávateľa bez platného právneho titulu zakladá na strane žalobkyni
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 575,40 eur ako rozdiel žalobkyňoužalovanému bez právneho titulu zaplatenej sumy 1.166,07 eur a žalovaným žalobkyni poskytnutej sumy
vo výške 590,67 eur.

8. Žalobkyňa si podľa právneho názoru súdu dôvodne, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. uplatnila v konaní aj zákonné úroky z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 575,40 eur dňom nasledujúcim po dni doručenia návrhu na začatie konania
žalovanému (návrh bol žalovanému doručený dňa 29.4. 2016) a preto súd uložil žalovanému takisto
povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 575,40 eur od 30.4.

2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní
si náhradu trov uplatnil len žalovaný, ktorý bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa bola v konaní od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods.
2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená a preto v súlade s ust. § 2 ods. 2

vyššie citovaného zákona uložil súd povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanému, ktorý v konaní nebol
úspešný v celom rozsahu vo výške 34,50 eur (6 % zo sumy 575,40 eur podľa položky č. 1 písmena a/
sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu vyššie citovaného zákona).
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol, alternatívne vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prvom rade napáda závery súdu o tom, že nedošlo k vzniku zmluvy
o revolvingovom úvere, ktoré súd odôvodnil tým, že medzi návrhom na uzavretie a jeho prijatím sú
rozdiely v údaji o RPMN. Záver súdu, podľa ktorého nedošlo k dohode o RPMN je nedôvodným a vecne
nesprávnym, pretože údaj o RPMN sa objektívne dohodnúť nedá. Údaj RPMN sa má vypočítať, nie
dohodnúť. Zákon výslovne určuje, že RPMN sa vypočíta -§ 9 ods. 2,§ 19 zákona č. 129/2010 Z.z..

V súvislosti s údajom o RPMN tvrdí, že závery súdu nie sú v súlade ani so zákonom č. 129/2010
Z.z., a ani ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.V. EÚ L 133, 22.05.
2008). Hodnotu RPMN teda zmluvné strany nemôžu určiť na základe svojej slobodnej vôle (ako je
tomu napríklad výška úveru, výška úrokov, doba splácania, výška splátky), ale len na základe určitého

mechanizmu stanoveného zákonom. Okrem toho tento údaj sa objektívne v čase podania návrhu na
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť nedá aj preto, pretože zákonná úprava výslovne
stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje a tým je deň uzavretia zmluvy. Záver súdu
odôvodňujúci existenciu bezdôvodného obohatenia tým, že ide o plnenie z neplatného právneho úkonu,
preto nie je dôvodným a správnym. Podľa záverov súdu si mal žalovaný započítať pri poskytnutí úveru

zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 862,74 Eur. Uvedený záver súdu nemá oporu v žiadnom
dôkaze, pričom ani žalobca takéto tvrdenie neuvádzal. Tvrdenie súdu je nelogické, pretože v zmluve sa
uvádza aká je suma úveru (690 eur). Žalovaný s ohľadom na obsah rozsudku môže len predpokladať,
že súd si zamieňa uvedený pojem s pojmom celková čiastka (čo je však termín, ktorého obsah určuje
zákon a nevyjadruje sumu úveru). Súd nesprávne posúdil aj otázku odplaty (úrokov) za poskytnutý

úver, kedy namiesto príslušnej právnej normy regulujúcej výšku odplaty poukazuje na ustanovenie,
ktorého použitie neprichádzalo do úvahy. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 17.05.
2013. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 17.05.2013
výslovne regulovaná, a to v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu
uzavretia zmluvy. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota

obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a
lehotu splatnosti. Súd toto vôbec nerešpektoval. Pritom porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe
nesprávne - banka si svoj ,,zisk" účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie
platieb, a pod. Čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších
položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Aj z toho dôvodu je porovnávanie súdu

a priori nesprávne a predčasné. Za obvyklú odplatu na finančnom trhu je možné považovať priemerne
hodnotu, ktorá vyjadruje rovnovážny stav všetkých poskytovaných spotrebiteľských úveroch. V období,
kedy došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, bola priemerná odplata na úrovni 46,06 %.
Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala (pozn.
RPMN úveru bola pod úrovňou 66,06 %,t.j. menej ako 46,06 % zvýšených o 20 %). Záver súdu v

tomto smere nie je preto správnym a zákonným. Ako podstatnú skutočnosť je potrebné zdôrazniť, že
zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny,
a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah
zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré v zmysle článku 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnousúčasťou zmluvy. V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje
nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1

zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných
strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Na podporu
uvádzaného poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/111/2014 - 166. Z
ustanovenia článku 4., ods. 4.5. zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný
podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej

splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti
úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 vyplýva, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Súd teda
dospel k nesprávnym záverom aj ohľadne splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z.z..
11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol správne a
preto žiadala odvolanie žalovaného zamietnuť.

12. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa nestotožňuje so záverom ku ktorému dospel súd
prvej inštancie, a to že nedošlo k uzavretiu Zmluvy, poukazujúc na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a §§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že Zmluvu ako prvá podpísala žalobkyňa,
ktorá v bode 5 Zmluvy vyplnila údaje o požadovanom revolvingovom úvere, podala teda podľa súdu
prvej inštancie v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh na uzatvorenie Zmluvy, ktorý

však podľa súdu prvej inštancie zo strany žalovaného nebol v celom rozsahu akceptovaný, pretože
v bode 6 Zmluvy - „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, uviedol žalovaný inú výšku RPMN za
úver, inú výšku priemernej RPMN za úver a takisto aj inú predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu, než pôvodne navrhla žalobkyňa a teda žalovaný podľa súdu prvej inštancie v skutočnosti
v zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ návrh žalobkyne na uzatvorenie Zmluvy odmietol a naopak predložil

žalobkyne nový návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý žalobkyňa neakceptovala,
čo je zrejmé z toho, že Zmluvu opätovne nepodpísala. Za právne irelevantnú pre otázku riadneho
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania považuje odvolací súd, na
rozdiel od súdu prvej inštancie, skutočnosť, že žalovaný pri prijatí návrhu žalobkyne na uzatvorenie
zmluvy napísal do údajov o schválenom úvere /bod 6. Žiadosti/zmluvy/ údaje o RPMN úveru a

predpokladanej RPMN revolvingového úveru líšiace sa od týchto údajov, ktoré uviedla žalobkyňa vo
svojomnávrhunauzatvoreniezmluvy.Podľanázoruodvolaciehosúduuvedenáskutočnosťneznamená,
že žalovaný prijal návrh žalobkyne na uzatvorenie zmluvy so zmenami, čo by v zmysle § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka znamenalo, že žalovaný odmietol návrh žalobkyne na uzatvorenie zmluvy,
adresoval mu nový návrh, ktorý však potom nebol žalobkyňou prijatý a preto medzi účastníkmi nedošlo

k uzatvoreniu zmluvy. Hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci
zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná
výpočtom matematického vzorca stanoveného v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Ak sa teda účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere dojednali na výške úveru, termíne jeho splatnosti,
výške,počteasplatnostisplátokúveru,úrokochzúveruaostatnýchnákladochúveru,vykonásavýpočet

RPMN úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie veriteľom
do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či
samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie.

14. Na druhej strane súd prvej inštancie správne považoval dojednanú zmluvnú odmenu za poskytnutie

úveru vo výške 862,74 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 590,67 eur za neplatné zmluvné
dojednanie, pretože takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za
poskytnutie peňažných prostriedkov - úroku je aj podľa odvolacieho súdu neprimerane vysoká a je
v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje viac
ako 100 % z celkovo poskytnutej čiastky, ktorú odplatu si veriteľ ponecháva ihneď k dispozícii. V

prepočte na dobu s plácania 3 a pol roka ide približne o ročný úrok 70 %. Dohoda o výške úrokov
alebo odmeny za poskytnutie úveru i napriek tomu, že výška úrokov alebo odmeny nie je zákonom
stanovená a tieto sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu,
nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (napr.uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7. 2009). Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje legálnu
definíciu pojmu dobré mravy, právne teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie
pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje

a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako
súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný
záujem na ich rešpektovaní. Dobré mravy netvoria pevný a uzatvorený normatívny systém ale sú skôr
merítkom etického hodnotenia konkrétnej situácie a jej súladu so všeobecne uznávanými pravidlami
slušnosti a poctivého konania /rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 32 Odo 1022/2004 zo dňa 15.

novembra 2005/. Dojednanie úrokov z úveru pre občana - fyzickú osobu v miere viac ako 70 % ročne,
ktorá miera významne prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných v danom období
obchodnýmibankamispotrebiteľom.Vdôsledkutohojedojednanieozmluvnejodmenezaúvervzmluve
účastníkov neplatné. I keď bolo splácanie pôvodne poskytnutého úveru dojednané na dobu 3 a pol
roka, nie je možné ani podľa odvolacieho súdu akceptovať takúto výšku odmeny i s prihliadnutím
na to, že v zmysle čl. 5 a čl. 10. Zmluvných dojednaní je zmluvná odmena splatná ihneď ku dňu

poskytnutia úveru, pričom v podstate dlžník v splátkach spláca aj tú časť zmluvnej odmeny, ktorú si
veriteľ „stiahol“ priamo pri poskytnutí úveru dlžníkovi. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa
na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, splatnosť tejto odmeny ihneď pri poskytnutí úveru a
jednostranne započítanie tejto odmeny s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových
prostriedkov považoval aj odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle

§ 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.
Žalobkyňa preto mala povinnosť splácať len úver v časti poskytnutej úverovej istiny, a to vo výške
590,67 eur. Čo sa týka ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, na ktoré poukazoval žalovaný, odvolací súd
dodáva, že podľa ust. § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsobu a mieru zabezpečenia jeho záväzku objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty
obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali
i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie

takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty
sa musí vychádzať z údajov finančných inštitútov poskytujúce spotrebiteľské úvery za primerané odplaty
riadiace sa zásadou dobrých mravov upravenou v ust. § 3 ods. 1 OZ.

15. Rovnako správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva neobsahuje podstatné náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a síce dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z dôvodu ktorého je v zmysle ust. § 11
potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyňa sa v tom prípade
mohla od žalovaného domáhať zaplatenia sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne na účet žalobkyne
obohatil (§ 456 OZ). Údaj o konečnej splatnosti úveru má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej

splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník-spotrebiteľ dokáže
uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov, všeobecných podmienok, ktoré sú
rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca
určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti obsahovať
isté náležitosti /medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru/ je úlohou dodávateľa tieto údaje vo

svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu
dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadnej
zmäti zmluvných podmienok. Odvolací súd je potom toho názoru, že ani údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená stranami sporu neobsahuje. Ako bolo
uvedené vyššie, žalobkyni bola vyplatená celkom čiastka 590,67 eur, pričom však žalovanému uhradila

spolu sumu 1.166,07 eur, teda viac ako jej žalovaný poskytol. Plnenie, ktoré žalobkyňa v postavení
spotrebiteľky poskytla žalovanému v postavení dodávateľa teda zakladá na strane žalobkyni nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie v konečnom
dôsledku správne uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v celkovej
výške 575,40 eur ako rozdiel žalobkyňou žalovanému zaplatenej sumy 1.166,07 eur a žalovaným

žalobkyni poskytnutej sumy vo výške 590,67 eur.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku ako vecne
správny potvrdil.17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyne odvolací súd priznal na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).