Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Andrea Gazdagová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/336/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516216732
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7516216732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci navrhovateľky: F. I.,

rodenej Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, M. a manžela navrhovateľky: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. 1, M., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletému S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné nám. č. 9, Košice

r o z h o d o l :

Manželstvo manželov F. I., rodenej Q. a C. I., uzavreté v Rímskokatolíckom kostole v M. dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M., vo zväzku 8, ročník XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom XX súd r o z v á d z a .

Z v e r u j emaloletého S. I., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá
bude oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého S. mesačne sumou rovnajúcou sa 30% životného
minima, určeného Zákonom o životnom minime v platnom znení, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,
do rúk matky mal. dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.10.2016 bol doručený na tunajší súd návrh na začatie konania o rozvod manželstva a
úprava práv a povinností rodičov k maloletému S. I., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode. Svoj návrh
navrhovateľka odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámili v roku 1997. Postupom času sa ich vzťah
prehĺbil a po trojročnej známosti uzatvorili manželstvo. Spočiatku v ich vzťahu neboli vážnejšie nezhody

a konflikty. V roku 2011 začali podnikať, otvorili si mäsiareň, všetko bolo v poriadku, až kým v roku 2013
nevzali za spoločníkov manželovho brata s manželkou. Prestávali si rozumieť a manžel sa čím ďalej tým
menej zdržiaval doma a to aj v noci. V októbri 2014 skončili s podnikaním, manžel nikde nepracoval,
lebo si nevedel nájsť prácu. Chodil domov dva až tri krát do týždňa. Začali mať finančné problémy, až
prišli o byt, nakoľko neplatili nájomné. Nevedela uviesť kde sa jej manžel zdržiava, a na výživu syna
jej ničím neprispieva.

2. Manžel navrhovateľky vo svojim vyjadrení, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu 19.05.2017 s
podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasil a zároveň vyslovil súhlas, aby súd konal v jeho
neprítomnosti, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Prešove. V prípade rozvodumanželstva súhlasil s tým, aby súd zveril maloletého S. do starostlivosti matky a ponechal určiť výživné
z jeho strany na rozhodnutie súdu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s
obsahom spisového materiálu a zistil tento stav:

4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30.12.2000. Obaja majú slovenskú národnosť a sú
štátnymi občanmi SR, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov pochádza maloletý

S. I., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v M..

5. Navrhovateľka uviedla, že trvá na podanom návrhu, je to jej trvalé, nezvratné rozhodnutie, nemá
záujem obnoviť manželské spolužitie s manželom za žiadnych okolností. Pokiaľ ide o úpravu práv a
povinností navrhla, aby súd zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti matky a vzhľadom k tomu,
že otec maloletého je vo výkone trestu, netrvala na určení vyživovacej povinnosti v sume 100,- eur a

ponechala rozhodnutie o výživnom na úvahe súdu. Pokiaľ ide o úpravu stretávania sa, s poukazom na
to, že ide o maloletého S., ktorý má 15 rokov, otec je vo výkone trestu, navrhla, aby súd tento styk otca
s maloletým neupravoval.

6. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletého S. do osobnej

starostlivosti matky, určiť primerané výživné zo strany otca podľa jeho možností a schopností a podľa
potriebdieťaťa.Pokiaľideoúpravustretávaniasa,navrholneupravovaťstykspoukazomnaskutočnosti,
že otec je dlhodobo vo výkone trestu, respektíve bude dlhodobo vo výkone trestu a maloletý má 15 rokov.

7. Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákona o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov

medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

9. Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zák. o rodine.

10. V danom prípade súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené v dôsledku dlhodobého odlúčenia manželov a ich manželské spolužitie už neplní svoj účel
a účastníci konania už za žiadnych okolností nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie. Preto súd
dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené a preto ho rozviedol.

11. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

13. Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.14. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

15. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

18. Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20.ÚčastnícikonaniasavdanomprípadedohodliozverenímaloletéhoS.načasporozvodedovýchovy
a starostlivosti matky, nakoľko je otec vo výkone trestu odňatia slobody. Súd zároveň určil manželovi

povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% životného minima, určeného Zákonom
o životnom minime v platnom znení, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

21. Súd o povinnosti nahradiť trovy konania nerozhodoval v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.