Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200966
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: Y..
O. R., bytom H. č. 3, X., zastúpeného: JUDr. Marián Ďurina, advokát so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č.8, Bratislava, o starobný dôchodok, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 01.10.2014, č.k. 10Sd/75/2014-37,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 01.10.2014, č.k.
10Sd/75/2014-37, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 01.10.2014, č.k. 10Sd/75/2014-37, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX
XXX XXXX X zo dňa 24.04.2014 a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd zistil, že odporkyňa podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) priznala navrhovateľovi starobný
dôchodok vo výške 167,30 € mesačne od 20.01.2012. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že navrhovateľovi

bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 01.01.2011 (podľa § 38, § 39, § 58 a §
60 v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 328/2002“) priznaný výsluhový dôchodok; na
určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 33 rokov a 222 dní.
Podľa krajského súdu odporkyňa správne postupovala, keď brala do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ
je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov a to v sume
primeranej dobe trvania služobného pomeru (zohľadnené osobné vymeriavacie základy z osobitného

systému) a preto bolo potrebné sumu starobného dôchodku znížiť podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.
416/1991 Zb. („Dohovor“) o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba
služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Záverom krajský súd uviedol,
že nebol dôvod pri realizácii samotného výpočtu nezapočítať všetky roky služby zhodnotené na určenie
sumy výsluhového dôchodku. Z toho dôvodu rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. V zásade sa domáhal aby
pre výšku dôchodku mu odporkyňa započítala z výsluhového dôchodku len doby vykazované v I. a II.
kategórii funkcií v počte 21 rokov a 188 dní (pri zohľadnení dvoch ročníkov strednej vojenskej školy)
spolu23preferovanýchrokovanie33rokova222dnídoktorýchbolazahrnutáajIII.pracovnákategória.Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil
na ďalšie konanie a priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 349,45 €.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojom stanovisku a žiadala napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých
krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa v nadväznosti na navrhovateľove
námietky ďalšie dôvody.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Z ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právna úprava mala zabezpečiť,
aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
(poistení) výsluhový dôchodok plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho
poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho

zabezpečenia existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok
dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Súčasne bolo
cieľom zákona č. 328/2002 Z. z. dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového
dôchodku bola vyššia, ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo
všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo

vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca,
ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia).

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by
mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú
dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na
starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia)
jevzmysleDohovorumožnéstarobnýdôchodokzovšeobecnéhosystémuibakrátiť,atonajviacosumu,
ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (výsluhového príspevku považovaného za výsluhový

dôchodok).

Výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia(zabezpečenia)vovýškeprimeranejdobetrvaniaslužobnéhopomeru.Odvolacísúdvzhľadomnavyššie
uvedené dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Samozrejme iba

za predpokladu, že navrhovateľovi nebola na účely výpočtu výšky výsluhového dôchodku započítaná
všetka doba dôchodkového poistenia. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu
starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.

Navrhovateľovi bol výsluhový dôchodok priznaný za 33 rokov a 222 dní za službu v ozbrojených

zložkách. Pre výšku výsluhového dôchodku v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. nebolo rozhodujúce v
ktorej kategórii funkcií túto službu vykonával. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ nemôže úspešne
domáhať toho, aby mu výkon služby v III. pracovnej kategórii bol hodnotený ako doba tzv. civilného
zamestnania. Pre zistenie teoretickej výšky starobného dôchodku bola navrhovateľovi započítaná doba
služby v plnom rozsahu. Odporkyňa postupovala správne, keď túto výšku krátila koeficientom použijúc
celkovú dobu trvania 33 skončených rokov. Navrhovateľom požadovaný postup by viedol k tomu, že

doba služby v III. pracovnej kategórii by mu bola hodnotená pre výšku tak výsluhového ako aj starobného
dôchodku teda duplicitne, čo je vylúčené článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery, najvyšší súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave

potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1, § 246c
ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ, v tomto konaní
úspešný nebol a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.