Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202052
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616202052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Obec Važec, IČO:

00315842, so sídlom Na Harte 19, Važec, zastúpeného JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom, so sídlom
Martina Hattalu 2159/38, Dolný Kubín, proti žalovanému L. C., nar. X.X.XXXX, bytom W. Y. Č.. XXXX,
P., zastúpenému procesným opatrovníkom Obec Čachtice, so sídlom Malinovského 769, Čachtice, IČO:
00311464, o zaplatenie 810,75 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 742,75 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 21.3.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 810,75 eur.

2. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca
ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca 1.5.2015 uzavreli zmluvu o nájme bytu, a to na dobu určitú

od 1.5.2015 do 30.10.2015. Predmetom tejto zmluvy bol nájom 3-izbového bytu č. X v bytovom dome
súpisnéčísloXXXXvobciP.,ktorýbytovýdomjepostavenýnapozemkuparcelyčíslo2110/10,ovýmere
425 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, obec P.,
katastrálne územie P.. V zmysle zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi nájomné vo výške
vypočítanej v evidenčnom liste bytu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, teda vo výške 162,15 eur
mesačne. V zmysle zmluvy sa nájomný vzťah skončil 30.10.2015. Napriek tomu, že platnosť zmluvy
skončila, žalovaný stále tento byt užíva, teda užíva ho bez právneho dôvodu, čím na jeho strane vzniká

bezdôvodné obohatenie, a to vo výške nájomného, ktoré by mal za takýto byt žalobcovi platiť. Vzhľadom
na užívanie bytu bez právneho dôvodu (zmluvy) za mesiace november, december (roku 2015) a január,
február a marec (roku 2016), tak vznikol žalovanému dlh z titulu bezdôvodného obohatenia v celkovej
výške 810,75 eur (nájomné za 5 mesiacov, 5 x 162,15 eur.)

3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil: zmluvu o nájme bytu
z 1.5.2015 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, internetový výpis z listu vlastníctva č. XXXX, a

evidenčný list bytu z 1.5.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme bytu.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonával dokazovanie.

6. Zo zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1.5.2015 súd zistil, že strany sporu

sa dohodli na tom, že žalobca ako prenajímateľ prenecháva žalovanému ako nájomcovi do užívania
byt, a to na dobu určitú, od 1.5.2015 do 30.10.2015. Predmetom zmluvy bol byt č. X v bytovom dome
súpisné číslo XXXX v obci P.. Výška nájmu sa mala v zmysle zmluvy stanoviť spôsobom vypočítaným
v evidenčnom liste bytu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy.

7. Z evidenčného listu bytu z 1.5.2015 mal súd preukázané, že výška nájomného bola vypočítaná v
sume 162,15 eur mesačne.

8. Z výpisu z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že vlastníkom bytového domu
súpisné číslo XXXX na parcele 2110/10, v ktorom sa nachádza aj vyššie uvedený byt, je žalobca.

9. Vzhľadom na to, že žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, súd považoval za nesporné, že po
dobe skončenia nájmu (30.10.2015) žalovaný užíval byt bez právneho dôvodu (až do času momentu
spísania žaloby.)

10. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil právnemu posúdeniu.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný užíval predmetný byt po dobe skončenia platnosti nájomnej
zmluvy (30.10.2015) až do času spísania žaloby (18.3.2016), teda užíval byt bez právneho dôvodu,

dochádzalo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu), a preto súd podľa § 451 ods.
1 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd mu však
nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu, teda aj za celý mesiac marec,
ale iba za obdobie od 1. marca do 18. marca 2016 (momentu spísania žaloby), nakoľko skutkové

tvrdenia žalobcu o užívaní bytu žalovaným bez právneho dôvodu sa výslovne týkajú len obdobia do
tohto časového okamihu (do 18.3.2016.) Preto súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia z titulu neoprávneného užívania bytu len v pomernej výške, teda pokiaľ ide o mesiac marec,
len za obdobie do 18. marca 206, a vo zvyšnej časti, teda za obdobie 18. marca 2016 do 31. marca
2016 žalobu zamietol.

14. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

16. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku o náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového
poriadkuvspojenís§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkutak,žežalobcamánároknanáhradutrov
konania v rozsahu 83,24%. Žalobca si totiž v žalobe uplatňoval nárok na sumu 810,75 eur, avšak súd
mu priznal iba nárok na sumu 742,75 eur. Žalobca bol tak úspešný na 91,62% a žalovaný na 8,38%, súd

preto podľa § 252 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhradu trov konania pomerne rozdelil medzi
strany, a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,24%
(91,62% - 8,38%.)18. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.