Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 29, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010122
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817010122.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 29. 05. 2017 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich ing. Márie Kolieskovej a Marty Gáplovskej v trestnej veci proti obžalovanému
H. Mandy N.

r o z h o d o l :

T. H. W. N., nar. XX. XX. XXXX v Q., L. republika, trvale bytom K., I. Y. č. XX, okres Prievidza

j e v i n n ý, ž e:

dňa 16. 07. 2016 v čase medzi 02:00 h až 02:44 h v Prievidzi na K. ulici, medzi posilňovňou Q. a
holičstvom Z., napadol poškodeného L. M. tak, že ho udrel päsťou pravej ruky do ľavej strany tváre, čím
muspôsobilzlomeninujarmovéhooblúkaastenyčeľustnejdutinyvľavosnarušenímobvykléhospôsobu
života v dĺžke najmenej 7 týždňov, následkom úderu poškodený spadol na zem na hlavu, pričom utrpel
zranenia - pomliaždenie mozgu, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v ľavej čelovo temennej oblasti,
opuch mozgu ťažkého stupňa, prasknutie lebkovej kosti v ľavej čelovo- spánkovej oblasti, zlomeninu
pyramídovej kosti vľavo, zlomeninu bázy lebkovej, po ktorých bol hospitalizovaný v NsP Bojnice, kde

dňa 29. 09. 2016 došlo k centrálnemu mozgovému zlyhaniu následkom kraniocerebrálneho poranenia
(poranenie lebky a mozgu) s krvácaním pod tvrdú mozgovú blanu, v dôsledku čoho dňa 29. 09. 2016 o
23:18 h poškodený L. M., nar. XX. XX. XXXX, zomrel,

t e d a:

- v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
- verejne a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 147 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona k úhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov, 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný H. W. N. je povinný uhradiť poškodenému J. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - K., B. K. č. XXX/XX škodu vo výške XXX,- euro, O. zdravotnej poisťovni,
a.s., so sídlom B. cesta 2, XXX XX Z. - W. časť B., R.: XXXXXXXX škodu vo výške 19 757,- euro.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodení J. M., nar. XX.XX.XXXX a W. M., nar. XX.X.XXXX,

obaja bytom B. - K., B. K. č. XXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, potom čo podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, vykonal dokazovanie len ohľadne výroku
o treste o náhrade škody. Vypočul poškodených J. a W. M. k náhrade škody, podľa § 269 Trestného
poriadku oboznámil listinné dôkazy číslo listu 34 - 36, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 138, 145,

register trestov číslo listu 139, 146, 153, správu o povesti číslo listu 148, listinný dôkaz číslo listu 30.
Poškodený J. M., okrem iného, v súvislosti s uplatneným nárokom na nemajetkovú ujmu uviedol, že
nebohý syn žil s nimi v spoločnej domácnosti od narodenia. Bolo tomu tak až do jeho smrti. V domácnosti
impomáhalpodľasvojichmožností.Okremnehomajúďalšietrideti,nebohýbolnajmladšiedieťa. Ďalšie
deti s nimi nebývali, býval s nimi nebohý syn. Boli dohodnutí, že sa o nich postará v starobe. Po skutku

ich obžalovaný nekontaktoval, nijakým spôsobom sa neospravedlnil.
Poškodená W. M., okrem iného, v súvislosti s uplatneným nárokom na nemajetkovú ujmu uviedla, že
nebohý syn pred smrťou žil s nimi, s rodičmi, v spoločnej domácnosti. Keď bol zamestnaný, prispieval
na spoločnú domácnosť. Bol najmladší syn, boli dohodnutí, že v starobe sa o nich postará. Obžalovaný
ich po skutku nekontaktoval, neospravedlnil sa. Na pojednávaní ho vidí prvý raz.

Na čísle listu 30 sa nachádza vyčíslenie nákladov Všeobecnej zdravotnej poisťovne v súvislosti s
poškodením zdravia nebohého poškodeného Rastislava M.. Náklady boli spolu 19 757 eura.
Na čísle listu 34 - 36 sa nachádza podrobné vyčíslenie nákladov rodiny nebohého poškodeného L. M.
v súvislosti s pohrebnými službami. Náklady pohrebného predstavujú celkove sumu 885 euro.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že

bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona, pretože v
úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a tiež naplnil všetky
zákonné znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože verejne
a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného. Okrem jeho

priznania na hlavnom pojednávaní, vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, je trestná
činnosť preukázaná aj ďalšími dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené
na hlavnom pojednávaní. Obžalovaného v prípravnom konaní z trestnej činnosti usvedčovala najmä
výpoveď svedkyne X., vykonané rekognície s osobami, ktoré sa dozvedeli o skutku od obžalovaného,
ktorého v tom čase nepoznali. Týmito osobami sú svedok N., J., O.. Dôkazy jednotlivo a aj vo

svojom súhrne obžalovaného usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti, dôkazy tvoria ucelenú sústavu
priamych a nepriamych dôkazov usvedčujúcich obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti. Zavinenie
obžalovaného v súvislosti so zranením, ktoré spôsobil úderom päsťou poškodenému je úmyselné podľa
§ 15 písm. a) Trestného zákona a vo vzťahu k úmrtiu poškodeného nedbanlivostné podľa § 16 písm. a)
Trestného zákona. Nie sú žiadne pochybnosti o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi zavineným

a protiprávnym konaním obžalovaného na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme chránenom
trestným zákonom na strane druhej. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane
života a zdravia jednotlivca, vôbec nerešpektoval záujmy spoločnosti v tomto smere. Vzhľadom na
skutočností konštatované vyššie, vzhľadom na vykonané dôkazy, súd uznal obžalovaného za vinného
z trestnej činnosti na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov, bol doteraz jedenkrát súdne trestaný za majetkovú trestnú
činnosť, hľadí sa na neho ako keby nebol súdne trestaný. Nebol postihnutý v priestupkovom konaní. Zo
správy o povesti vyplýva, že je slobodný, právne oddelenie Mestského úradu v Handlovej s menovaným
neriešilo žiadny priestupok ani sťažnosť.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Podľa názoru súdu pohnútkou, motívom konania obžalovaného, ako to vyplýva zo
spisového materiálu bol konflikt vyvolaný záujmom poškodeného o priateľku obžalovaného. Tiež treba

poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný, potom čo spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto
rozsudku fyzicky napadol poškodeného, spôsobil mu zranenie, v situácii, že mal vedomosť, že tento leží
na zemi, neposkytol mu pomoc, navyše sa ešte "chválil" pred ďalšími osobami že "vypol" poškodeného.
Z uvedeného je súdu zrejmé, že týmto svojim konaním prejavil výraznú necitlivosť, bezohľadnosť voči
záujmu chránenému trestným zákonom - zdraviu a životu poškodeného. V súvislosti zo zvažovaním

druhu trestu, ale najmä jeho výmery musel súd prihliadnuť najmä na následok spáchanej trestnej
činnosti obžalovaným, ktorý je nenapraviteľný - smrť poškodeného. Smrť poškodeného nastala potom
čo približne 2,5 mesiaca bojoval o život v nemocnici. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú
skutočnosť, že obžalovaný po celú dobu od 16. 07. 2016 až do dňa hlavného pojednávania dňa 29.
05. 2017, teda takmer celý rok, žiadnym spôsobom neprejavil ľútosť príbuzným poškodeného, urobil tak
až na záver hlavného pojednávania. Po zvážení všetkých okolností dôležitých na rozhodnutie o určení

druhuavýmerytrestu,súduložilobžalovanémuúhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní7rokov6mesiacov,
pričom pre výkon trestu tohto zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže doteraz nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Podľa názoru súdu je potrebné na
prevýchovu obžalovaného vplývať takýmto trestom. Je síce pravdou, že obžalovaný nechcel spôsobiť
poškodenému smrť, avšak v tomto konkrétnom prípade je potrebné pri ukladaní trestu, jeho výmery,

zdôrazniť neodstrániteľný následok konania obžalovaného - smrť poškodeného, ktorá bola spôsobená
konaním obžalovaného. V rámci adhézneho konania súd rozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť
poškodenému J. M. škodu vo výške 885 euro, ktorá predstavuje náklady pohrebného. Tento nárok
bol v konaní riadne uplatnený, podložený, preukázaný. Rovnakým spôsobom bol preukázaný jej nárok
všeobecnej zdravotnej poisťovne na náhradu škody vo výške 19 757 euro, čo predstavuje náklady

liečenianebohéhopoškodeného.Ajvtomtoprípadezaviazalobžalovanéhoknáhradeškodyvšeobecnej
zdravotnej poisťovne. Pokiaľ sa týka nároku poškodených J. M. a W. M. na zaplatenie nemajetkovej ujmy
obžalovaným, aj napriek ich výpovediam na hlavnom pojednávaní, by bolo potrebné na rozhodnutie o
tomto nároku vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, trestné stíhanie
by dokazovanie predĺžilo a z tohto dôvodu boli poškodení J. M. a W. M. s týmto nárokom na náhradu

škody odkázaní na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.