Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/172/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711207323
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1711207323.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci

žalobcu v 1. rade: D.. L. A., Z. XX.XX.XXXX, K. B. U. XX, XXX XX B., štátny občan SR, v 2. rade: F..
X. A., Z. XX.XX.XXXX, K. B. E. XX, XXX XX B., štátny občan SR, obaja zastúpení advokátom JUDr.
Rastislavom Bajánkom, Vajnorská 1, 831 04 Bratislava proti žalovanej v 1. rade: H. T., Z. XX.XX.XXXX,
K. B. Ú. R. XX, K. O., H. L. Q., štátny občan SR, v 2. rade: X. Q., Z. XX.XX.XXXX, K. B. V. C. X, L. Q.,
štátny občan SR, o určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním, rozhodol

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že vlastníkom pozemku parcely registra „C“ parcely č. XXXX o výmere 158 m2, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V. K., obec V., okres X., Katastrálny úrad X., Správa

katastra X., je žalobca v 1. rade v podiele 1 a žalobca v 2. rade v podiele 1.

II. Stranám sporu sa náhrada trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 06.06.2011 sa domáhali žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho
zástupcu proti žalovaným v 1. a 2. rade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku parcely
registra „C“ číslo XXXX o výmere 158 m2, zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie Veľké Tŕnie,
obec Vinosady, okres Pezinok, Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor každého v jednej polovici s
odôvodnením, že osvedčením o dedičstve získali nehnuteľnosti v k.ú. Pezinok na LV č. XXX, ktoré sú po

zmene hranice katastrálneho územia na Veľké Tŕnie zapísané na LV č. XXXX každý v 1. Pri odpredaní
parcely č. XXXX a XXXX vedených na LV č. XXXX v januári 2010 zistili, že k časti pozemku na parcele
č. XXXX vo výmere 158 m2, ktorý užívali ich rodičia, a o ktorom sú presvedčení, že je súčasťou parcely
č. XXXX a XXXX, nie je v katastri vyznačené vlastníctvo v prospech nich. Zistili, že táto časť pozemku
je stále zapísaná ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX o výmere 158 m2 na LV č. XXXX, k.ú.
V. K., obec V., okres X. a ako vlastníci sú uvedené odporkyňa v 1. a 2. rade a ich právna predchodkyňa
V. Q., ktorá je už nebohá a od ktorej to ich rodičia odkúpili. Ich právni predchodcovia uvedený pozemok

nepretržite užívajú od 19.2.1980 do dnešného dňa, t.j. viac ako 10 rokov dobromyseľne v presvedčení,
že im pozemok patrí. Na základe oprávnenej držby uvedeného pozemku sa stali navrhovatelia v 1. a 2.
rade vlastníkmi tohto pozemku. Právny záujem navrhovateľov je daný neistotou v otázke vlastníckych
vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti.

2. Žalované v 1. a 2. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 29.05.2012 so žalobným návrhom
žalobcov súhlasili, v priebehu súdneho konania však so žalobným návrhom žalobcov nesúhlasili,

žiadali návrh zamietnuť a na pojednávaní dňa 18.02.2013 obe uviedli, že by boli ochotné žalobcom
nehnuteľnosť predať, nesúhlasili s tým, že nehnuteľnosť nadobudli žalobcovia držbou a túto nepretržite
k dnešnému dňu užívajú, nakoľko ju pred rokom a pol predali.3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov D.. P. A. T.
L. Š.T., dokladmi založenými súdu u konaniu - osvedčením o dedičstve XXD/XXX/XXXX, LV č. XXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX T. XXXX, dohodami zo dňa 19.02.1980, GP z r. 1979, kópiou z

mapy z 02.09.2007, identifikáciou parciel zo dňa 06.02.2013, PK vložkou č. XXX, návrhom D. Š. zo dňa
27.03.2013 adresovaným odporkyni v 1. a 2. rade na opätovné odkúpenie pozemku zapísaného na LV
č. XXXX k.ú. V. K., dedičskými spismi XXD/XXX/XXXX, XXD/XXX/XXXX, L. XXXX/XX T. L. XXXX/XX
Okresného súdu Dunajská Streda, čestným vyhlásením žalovaných v 1. a 2. rade s overením pravosti
ich podpisov pred NÚ v Dunajskej Strede zo dňa 24.5.2017 a dospel k názoru, že žalobe žalobcov v 1.

a 2. rade je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:

4.Zožalobnéhonávrhužalobcov,akoajzichvýpovedívyplýva,že žalobcoviasúnazákladeosvedčenia
odedičstveXXD/XXX/XXXX,L.XX/XXXXzodňa22.06.2006podielovýmispoluvlastníkmikaždývjednej
polovici nehnuteľností v k.ú. V. K. evidovaných na LV č. XXX, po zmene hranice k.ú. na LV č. XXXX -
parc. č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 341 m2, parc. č. XXXX-vinice vo výmere 138 m2,

rodinný dom súpisné číslo XX na parc. č. XXXX, v k.ú. X. na LV č. XXXX po zmene hranice KU na V. K.
LV č. XXXX - parc. č. XXXX vinice vo výmere 542 m2. Pri predaji parciel číslo XXXX T. XXXX vedených
na LV č. XXXX v januári 2010 žalobcovia zistili, že k časti pozemku na parcele č. XXXX vo výmere 158
m2, ktorý ich rodičia užívali a o ktorom boli presvedčení, že je súčasťou parcely č. XXXX T. XXXX, nie
je v katastri vyznačené ich vlastníctvo v ich prospech. Zistili, že táto časť pozemku je vyznačená ako

parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX o výmere 158 m2, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. V. K., obec
V., okres X., KÚ X., Správa katastra X. a ako vlastníci sú uvedení žalovaná v 1. a 2. rade a ich právna
predchodkyňa V.É. Q., t.č. nebohá, od ktorej uvedenú nehnuteľnosť ich právni predchodcovia kúpili,
túto nepretržite od 19.02.1980 do dnešného dňa, t.j. viac ako 10 rokov dobromyseľne v presvedčení,
že im pozemok patrí, užívali, preto s poukazom na uvedené sa žalobcovia v 1. a 2. rade na základe

oprávnenejdržbystalivlastníkmitohtopozemku.Vosvojejvýpovedižalobcav1.radeuviedol,žeparcelu
č. XXXX o výmere 158 m2 užívali jeho rodičia 25 rokov a až po smrti otca v roku 2008 v rámci dedičského
konania zistil, že polovica tohto pozemku je stále evidovaná na V. Q., matku žalovanej v 1. rade, nedalo
sa s ňou mimosúdne dohodnúť pre jej vysoký vek, jeho rodičia uvedenú nehnuteľnosť 19.02.1980 od
p. Q. kúpili, túto si oplotili a užívali ju ako súčasť svojej záhrady. Dohoda o kúpe nehnuteľnosti však

štátnym notárstvom registrovaná nebola, nebol podaný ani vklad do katastra nehnuteľností. Podobným
spôsobom nadobudlo nehnuteľnosti ďalších 7 vlastníkov - susedov.

5. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že dotknutú nehnuteľnosť v rámci dedičského konania
po neb. matke V. Q., rodenej O. zdedila v roku 1996 spolu s bratom D. Q., Z.. XX.XX.XXXX, za čo notárke

zaplatili, je ochotná spolu so žalovanou v 2. rade (dcérou jej nebohého brata) žalobcom nehnuteľnosť
predať. Uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by jej matka uvedený pozemok predala, v minulosti
však takéto záležitosti matka riešila s bratom D., ktorý je už nebohý, brat Ivan mal tri deti, žalovaná v 2.
rade je jedna z jeho troch detí. Nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že pozemok nadobudli držbou.

6. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobným návrhom žalobcov nesúhlasí,
predmetný pozemok nadobudla po svojom t.č. nebohom otcovi D. Q., Z.. XX.XX.XXXX, I. XX.XX.XXXX
v rámci dedičského konania a je ochotná žalobcom tento pozemok odpredať.

7. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. XXD/XXX/XXXX, L. XX/XXXX

zo dňa 22.6.2006, právoplatného dňa 10.07.2006 súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade a ich otec P..
F. A., Z.. XX.XX.XXXX ako dedičia zo zákona po neb. matke a manželke D. A., J., G., J.: XXXXXX/
XXX na základe dohody dedičov nadobudli žalobcovia v 1. a 2. rade každý v jednej polovici k k.ú. X.
nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX (po zmene hranice KU LV č. XXXX) - parc. č. XXXX (t.č. parc.č.
XXXX) a XXXX(t.č. parc. č. XXXX) a rodinný dom súp. č. XX na parcele XXXX (t.č. parc. č. XXXX) a k.ú.

X. na LV č. XXXX (t.č. LV č. XXXX) parc. č. XXXX (t.č. parc. č. XXXX), čo potvrdzujú aj listy vlastníctva
č. XXX T. XXXX k.ú. X., pozemok predchádzajúci výpis z PK vl.č. XXX pôvodné k.ú. Cajla - parc. číslo
XXXX o výmere 1360 m2 t.č. časť pôvodnej parcely parc. č. XXXX vinica o výmere 158 m2 k.ú. V. K.
predmetom dedenia nebol.

8. Z dohody zo dňa 19.02.1980 (čl.13 súd. spisu) súd zistil, že V. Q., J.. O., Z.. XX.XX.XXXX odpredala
časť svojho pozemku parc.č. XXXX/X k.ú. C. podľa GP z r. 1979 zahrnutého v novom parc.č. XXXXX/
X vo výmere 78 m2 kupujúcim G. F. a manž. P., rod. Q. za cenu 1.560,-Kčs, ktorú cenu zaplatila za
kupujúcich ich dcéra D. A., bytom B., Q. Č..XX, ktorá i dohodu na miesto kupujúcich podpisuje.9. Z dohody zo dňa 19.02.1980 (čl.14 súd. spisu) súd zistil, že V. Q., J.. O., Z.. XX.XX.XXXX odpredala
časť svojho pozemku parc. č. XXXX-X k.ú. C. podľa GP z r. 1979 zahrnutú v novom parc.č. XXXXX/X

vo výmere 82 m2 kupujúcej D. A., B. B., Q. Č.. XX za dohodnutú cenu 1.640,-Kčs, ku konaniu pripojená
kópia GP z 8.1.1979.

10. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. V. K. zo dňa 20.05.2011 súd zistil, že vlastníkmi parcely č. XXXX vo
výmere 158 m2 sú Q. V., J.. O., Z.. XX.XX.XXXX v podiele 1, T. H., J.. Q., Z.. XX.XX.XXXX v podiele

1 a X. Q., Z.. XX.XX.XXXX v podiele 1.

11. Z osvedčenia o dedičstve OS Dunajská Streda č.k. XXD/XXX/XXXX zo dňa 13.04.2005,
právoplatného dňa 29.04.2005, súd zistil, že parc. č. XXXX - vinice o výmere 158 m2 k.ú. X. ved. na
LV č. XXX po neb. poručiteľovi D. Q., Z.. XX.XX.XXXX, I. XX.XX.XXXX, nadobudla v podiele 1 X. Q.

(žalovaná v 2. rade).

12. Z rozhodnutia Okresného súdu v Dunajskej Strede č. L. XXXX/XX, L. XX/XX zo dňa 15.10.1996,
právoplatné dňa 26.11.1996 súd zistil, že v dedičskej veci po neb. V.J. Q., J.. O., Z.. XX.XX.XXXX,
zomrelej XX.XX.XXXX na základe dohody dedičov nadobudol dedičstvo k parc. č. XXXX v 1 k.ú. C.

vedenej vo vl.č. XXX v podiele 1 D. Q. a v podiele 1 H. T., rod. Q..

13. Na základe vykonaného dokazovania po hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
dospel súd k názoru, že žalobnému návrhu žalobcov v 1. a 2. rade nie je možné vyhovieť, nakoľko v

konaní bolo preukázané, že žalovaná v 1. a 2. rade nadobudla vlastníctvo k dotknutej parcele č. XXXX
- vinice o výmere 158 m2, k.ú. V. K., obec V., okres X. po svojich právnych predchodcoch v rámci
dedičských konaní uvedených vyššie. Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k dotknutej parcele
od inštitútu jej vydržania s odôvodnením, že ich právni predchodcovia - rodičia D. A. T. P.. F. A. na
základe dvoch dohôd zo dňa 19.02.1980 túto nehnuteľnosť od právnych predchodcov žalovaných kúpili,

za túto riadne zaplatili a túto užívali nepretržite od uvedeného obdobia dobromyseľne v presvedčení, že
im tento pozemok patrí, pričom až na základe odpredaja svojej parc.č. XXXX T. XXXX, ktoré nadobudli
v dedičskom konaní po svojich právnych predchodcoch zistili, že k parcele č. XXXX o výmere 158 m2
k.ú. V. K., obec V. zapísanej na LV č. XXXX, sú ako vlastníčky uvedené žalované v 1. a 2. rade a ich
právna predchodkyňa t.č. už nebohá V. Q..

14. Súd zastáva názor, že vlastnícke právo , ktoré si žalobca v 1. a 2. rade odvodzuje od dohody o
kúpe dotknutej nehnuteľnosti, uzavretej dňa 19.02.1980 upravoval vtedy platný Občiansky zákonník,
platný do 31.12.1992, ktorý v ust. § 47 ods. 1,2 pre platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti ustanovoval
povinnosť jej registrácie príslušným štátnym notárstvom postupom podľa §§ 61-65 Notárskeho poriadku,

nakoľko podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1992 v prípade, že nedošlo
k registrácii zmluvy o prevode nehnuteľnosti ŠN v lehote do troch rokov od jej uzavretia, nemohlo
dôjsť k jej účinnosti a tým ani k nadobudnutiu vlastníctva a predpokladalo sa, že účastníci od zmluvy
odstúpili, čím sa podľa § 48 ods. 2 OZ zmluva od samého počiatku zrušuje (ex tunc). Podľa názoru
súdu, a výpovede svedkov L. Š. T. D.. P. A. aj potvrdzujú, právni predchodcovia navrhovateľov mali

vedomosť o skutočnosti, že pre platnosť a účinnosť dohody o kúpe nehnuteľnosti tieto podliehajú
registrácii štátnym notárstvom, tieto však tak isto, ako aj ostatní susedia, ktorí mali záujem o kúpu
ostatných častí nehnuteľnosti, registrovať ŠN nedali, nakoľko chceli a mali záujem o kúpu ešte ďalších
častí pozemkov od druhej vlastníčky - švagrinej p. V. Q. - od p. Q. Q. s tým, že po uzavretí zmlúv o kúpe
s ňou dajú zmluvy registrovať na ŠN. S p. Q. Q. sa však na kúpe ostatných častí pozemkov nedohodli

a medzičasom p. V. Q. zomrela, preto k registrácii zmlúv na notárstve a ani k ich vkladu do katastra
nedošlo. Právni predchodcovia žalobcov vedeli, že z dohôd, ktoré s p. V. Q. uzavreli dňa 19.2.1980
im nevzniklo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko zmluva nenadobudla účinnosť, z
čoho plynie ďalší záver, že neboli dobromyseľní pre potreby vyvodzovania vydržania vlastníckeho práva.
Dobromyseľnosť úsudku o nadobudnutí účinnosti zmluvy a tým nadobudnutie vlastníctva nemôže byť

priznávaná tam, kde právny predpis v danom úseku právnych vzťahov priamou reguláciou podmienok
bráni vzniku vlastníctva bez naplnenia na vôli (prejavom) účastníkov závislých podmienok nadobudnutia
účinnosti zmluvy.15. Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.

16. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

17. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

19. Podľa § 135a ods. 1 zák.č. 131/1982 Zb., vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného
vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a
nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo

zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

20. Podľa R 50/1985 sú zákonom ustanovené podmienky vydržania a to existencia držby veci z toho
hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a či je na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec patrí, ďalej uplynutie stanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (desaťročná

doba pri nehnuteľných veciach) a spôsobilosť predmetu vydržania.

21. Právny inštitút vydržania je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva
zo zákona. Držiteľ je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako

s vlastnou. Zákonnými predpokladmi oprávnenej držby je faktické ovládanie veci alebo práva, vôľa
nakladať s vecou alebo právom ako svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi
vlastníckypatrilaadobráviera,ževecdržiteľovipatrí.Jenepochybné,žedobromyseľnosťakopsychický
stav nemožno dokázať, ale je možné o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav
navonok prejavuje. Oprávnená držba je faktický stav s kvalifikovanými zákonnými pojmovými znakmi, pri

ktorých právny vzťah k subjektu k veci nie je doložený a ktorý požíva ochrany podľa zákona. Zákonnými
predpokladmi oprávnenej držby sú nakladanie s vecou ako vlastnou a držiteľova dobrá viera, že mu
vec patrí. Dobrou vierou sa myslí presvedčenie nadobúdateľa - že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje
určitú vec. Ide o psychický stav a o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré však samo o sebe nemôže
byť predmetom dokazovania, avšak predmetom dokazovania musia byť skutočnosti vonkajšieho sveta,

ktorýchprostredníctvomsavnútornépresvedčenieprejavujenavonok,tedaokolnosti,zktorýchjemožné
dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí, pričom je nutné zdôrazniť,
že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa po celú dobu vydržania
bolo dôvodné. Dobrá viera však zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré

objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, na čom nemení nič skutočnosť, že
držiteľ bude i naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam,
za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať
za následok vznik práva.

22. V danom konkrétnom prípade si navrhovatelia odvodzujú svoj nárok na vydržanie nehnuteľnosti o
predpoklad riadneho vzniku kúpnej zmluvy, na základe ktorej ich právnym predchodcom malo vzniknúť
vlastníckeprávokspornejnehnuteľnosti,pričomexistenciasamotnéhonadobúdaciehotitulumávýznam
pre posúdenie dobromyseľnosti v oprávnenú držbu, pričom je potrebné skúmať podmienky možného
nadobudnutia vlastníckeho práva podľa nadobúdacieho titulu (dohoda zo dňa 19.02.1980) v kontexte

s právnymi predpismi - Občianskym zákonníkom a Notárskym poriadkom - platnými do 31.12.1992.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k registrácii dohôd zo dňa 19.2.1980 na ŠN a ani ich
zavkladovaniu do katastra nehnuteľností nedošlo, z uvedeného dôvodu sa ako právni predchodcovianavrhovateľov a ani navrhovatelia nemohli stať vlastníkmi k spornej nehnuteľnosti, a pokiaľ sa týka
vydržania, navrhovatelia neuniesli v konaní dôkazné bremeno a nepreukázali dobromyseľnosť držby.
Neznalosť právnych predpisov neospravedlňuje.

24. Okrem vyššie uvedeného je nesporné, že dohodu o kúpe časti pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. C.
(GP z r. 1979 zahrnutú v novom parc. č. XXXXX/X vo výmere 78 m2) uzatvorenú medzi predávajúcou
V.É. Q., J.. O., Z.. XX.XX.XXXX a kupujúcimi F. G. a manž. P., J.. Q., podpisovala a kúpnu cenu za nich
zaplatila ich dcéra D. A., v konaní však nebolo preukázané, že bola na tento právny úkon kupujúcimi

splnomocnená, v tomto smere navrhovatelia žiadny dôkaz i napriek poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. nezaložili, preto aj platnosť tohto právneho úkonu je spochybnená.

25. Štátne notárstvo by takúto vadnú zmluvu neregistrovalo, čo môže byť jedným z dôvodov, pre ktoré
právni predchodovia žalobcov zmluvu nedali registrovať, a teda ich prípadná pozitívna vedomosť o

nemožnostiregistráciezmluvyresp.odmietnutiejejregistrácieneumožňujevyvodzovaťdobromyseľnosť
predstáv žalobcov o nadobudnutí vlastníckeho práva.

26.Zvyššieuvedenýchdôvodovžalobcovianemôžubyťanilensubjektívnedobromyseľní,ženadobudli
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu. Nesvedčí im ani len objektívna

dobromyseľnosť v nimi deklarovanom úsudku, že sa stali vlastníkmi. Dobromyseľnosť v následok nie
je možné nachádzať tam, kde právny predpis kogentne bráni vzniku následku pre pasivitu v prejavoch
vôle najmä toho účastníka (kupujúceho), ktorého dobromyseľnosť sa má posudzovať.

27. Súd bol toho názoru, že žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že s vecou, s ktorou údajne nakladali
ako s vlastnou - pozemkom parc. č. XXXX k.ú. V. K. o výmere 158 m2 - boli na všetky okolnosti
dobromyseľní, že im vec patrí. Svedčí o tom, jednak výpoveď žalobcu v 1. rade, výpovede svedkov,
dohody zo dňa 19.2.1980, ktoré zakladali súdu ku konaniu a ktoré neboli registrované, a napokon aj
dedičské konania a rozhodnutia po ich právnych predchodcoch, v ktorých predmetný pozemok nebol

prejednávaný a prededený na žalobcov, ktorá skutočnosť je v rozpore s ich tvrdeniami v žalobnom
návrhu, že sa cítia byť dobromyseľní vlastníci pozemku, ktorá skutočnosť je v rozpore aj s ich tvrdením,
že nehnuteľnosť užívali ako svoju vlastnú po dobu od r. 1980 doteraz a plynutie 10 ročnej vydržacej
doby im plynulo od roku 1990 doposiaľ aj s poukazom na právny inštitút vydržania, ktorý zaviedla
novela z.č. 131/1982 Zb. S poukazom na vyššie uvedené zastával súd názor, že žalobcom nemohla

plynúť vydržacia doba od uvedeného obdobia, nakoľko nebola splnená podmienka dobromyseľnosti
vydržania a v príčinnej súvislosti s tým, im teda ani nemohla začať plynúť vydržacia doba. Či držiteľ
veci je v zmysle § 132a OZ (teraz § 130) dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho
subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti,
ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne požadovať od každého subjektu,

mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Právni
predchodcovia navrhovateľov, čo je dôvodné i vzhľadom na výpovede svedkov predpokladať, museli
vedieť,žebezprepisunaichosobuvkatastribezpredchádzajúcejregistráciizmlúvnaštátnomnotárstve
na nich ako nových prípadných vlastníkov ako keby sa vlastníkmi nehnuteľnosti ani nestali a následne v
budúcnosti mohli mať o tejto skutočnosti prinajmenej pochybnosti, čo následne vzbudzuje pochybnosti

o dobromyseľnosti držby.

28. V tejto súvislosti súd poukázal na princíp ochrany žalovaných, ktoré svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nadobudli dedičskými konaniami po svojich právnych predchodcoch, ktoré už súd
vyhodnotil vyššie a sú súčasťou súdneho spisu.

29. Záverom bolo potrebné dať do pozornosti vyjadrenia žalovaných na pojednávaní, že žalobcovia v
1. a 2. rade svoje nehnuteľnosti (parc. č. XXXX T. XXXX, súčasťou ktorých je podľa nich údajne aj
nehnuteľnosť parc. č. XXXX) predali novým vlastníkom, čo potvrdzuje aj súdu založený LV č. XXXX

k.ú. V. K., obec V., okres X., na základe čoho nie je jednoznačná ani aktívna legitimácia žalobcov v
súdnom konaní.

30. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol.31. Proti prvostupňovému rozsudku podali v zákonnej lehote žalobcovia v 1. a 2. rade, namietali,

že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam., nakoľko sa domáhali určenia vlastníctva k
dotknutej nehnuteľnosti na základe oprávnenej držby nepretržite po dobu 10 rokov.

32. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd vec preskúmal v rozsahu a v medziach podaného

odvolania a skonštatoval, že podľa § 80 písm. c) O.s.p. sa súd musí pri posudzovaní určovacieho návrhu
ako prvoradou otázkou zaoberať tým, či je procesne prípustný (tzn. či je na strane žalobcov právny
záujem na požadovanom určení) a až po splnení tejto procesnej podmienky pristúpi súd k vecnému
posúdeniu opodstatnenosti žaloby. S poukazom na to rozhodnutie súdu prvej inštancie Krajský súd
v Bratislave zrušil a vec vrátil na nové konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude jasne a
stručne vyložiť hodnotenie prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. a v prípade, ak súd pristúpi k

hmotnoprávnemu nároku uviesť, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil
pri hodnotení dôkazov.

33. Súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 25.5.2017, právny zástupca žalobcov svoju neúčasť

ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti, žalované v 1. a 2. rade mali doručenie
predvolania vykázané dňa 20.4.2017 osobným prevzatím, svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd vo
veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s ust. § 157 Civilného sporového poriadku.
34. Žalobca v prvom rade uviedol, že medzi stranami došlo dňa 24.5.2017 k dohode a založil súdu
ku konaniu čestné vyhlásenia žalovanej v 1. a 2. rade, na ktorých pravosť podpisov bola osvedčená

poverenou pracovníčkou notárskeho úradu v Dunajskej Strede dňa 24.5.2017, z ktorých mal súd
preukázané, že obe žalované súhlasia s tým, aby sa žalobcovia v 1. a 2. rade stali vlastníkmi každý v
podiele 1 pozemku parcely registra „C“ č. XXXX o výmere 158 m2 k.ú. V. K., obec V., okres X., súd na
základe uvedeného žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 257 Civilného sporového
poriadku, žalobcovia si trovy konania neuplatnili, žalovaným trovy konania nevznikli a tieto si neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne, v piatich vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať náležitosti všeobecné každého podania podľa § 127 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude
rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), § 363 Civilného sporového poriadku (proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.