Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/404/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814200839
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814200839.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska
5, proti žalovanej: E. E., bytom H. XXX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou Z. Consulting, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Zámocká 10, o zaplatenie 4.875,72 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. mája 2016, č.k. 14C/66/2014-136, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia v sume 767,80 EUR, na účet právneho
zástupcu žalovanej JUDr. Patrika Podhorského, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril so
žalovanou dňa 19.6.2009 Zmluvu o splátkovom úvere číslo 037366562, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej

splátkový úver v sume 4.685 EUR. Splátka úveru bola v sume 118,92 EUR mesačne so splatnosťou k 15.
dňu v kalendárnom mesiaci, počet splátok bol 60, splatnosť prvej splátky bola dňa 15.7.2009, konečná
splatnosť úveru bola dňa 15.6.2014. Žalovaná úver riadne nesplácala. Slovenská sporiteľňa, a.s. a
žalobca uzavreli dňa 27.9.2012 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, ktorej predmetom
malo byť aj postúpenie pohľadávky proti žalovanej. Žalobca doložil k návrhu listiny označené ako:
Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012, Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.10.2012, Pokus o zmier zo dňa 2.12.2013 a výzva zo dňa

11.11.2009. Odoslanie týchto listín, ani ich prevzatie žalovanou nebolo preukázané.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu, pričom v tomto vzťahu vystupoval právny predchodca
žalobca v postavení banky podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov.
Uvedená úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom

(právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalovaná) vzťahujú ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva.
Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podmienky postúpenia pohľadávky banky, ktorú má
voči jej klientovi, t.j. dlžníkovi, na tretiu osobu, upravuje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.o bankách. Z neho vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré
sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky adresovanej klientovi po
tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené podmienky

sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť kumulatívne splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Pre platnosť postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu
je potrebné splniť podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu

zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za
následok nepreukázanie aktívne vecnej legitimácie postupníka (žalobcu).

4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 15.10.2012 bola žalobcom vyhlásená mimoriadna
splatnosť poskytnutého úveru. Bolo to v liste z uvedeného dátumu, v ktorom bolo zároveň uvedené, že
žalovaná je povinná uhradiť dlžnú sumu 9.140,41 EUR do 30.10.2012. Žalobca doložil do spisu aj Výzvu

zo dňa 11.11.2009, vyhotovenú právnym predchodcom žalobcu. Ako adresát tejto výzvy je uvedená
žalovaná. Vo výzve je uvedené, že: „splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.10.2009
vo výške 474,19 EUR (14.285,45 SKK) s príslušenstvom“. Žalovaná bola zároveň vyzvaná, aby uhradila
dlžnú sumu do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Žalobca však v priebehu konania žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by uvedené listiny boli žalovanej doručené, nepreukázal napokon ani ich odoslanie.

Nemožno teda konštatovať, že by v prípade žalovanej bola riadne splnená požiadavka, že žalovaná bola
ako dlžník vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobcovi sa tak v nadväznosti na
to ani nepodarilo preukázať, že pohľadávka bola v čase postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle
§ 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Postúpenie teda nie je platné a žalobca preto nie
je oprávnený uplatňovať predmetnú pohľadávku pred súdom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd

konštatoval, že žalobca nepreukázal v konaní aktívnu legitimáciu a preto súd jeho návrh zamietol. O
náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná ako úspešný účastník konania
má preto proti žalobcovi nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania a preto jej priznal
náhradu trov konania vo výške 767,80 EUR.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok

preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie jeho návrhu, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. K právnemu posúdeniu súdu uviedol, že ak by aj pripustil, že ust. § 92 ods. 8 ZoB
upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, tak zo znenia ust. § 92 ods. 8
ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.
Poukázalnagramatickývýkladnielenprvej,aleajdruhejvetytohtoustanovenia.Predmetnéustanovenie

je teda potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len
časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len
časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne
uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia. Vzhľadom k

uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva.
Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením
termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil a
právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Právny
predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca

ku dňu 03.11.2012 a to podaním zo dňa 15.10.2012 označeným ako ,,výzva k úhrade a oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru". Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom
pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na
plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo
veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že spolu

s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo
strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa stáva splatný celý
dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka
sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené

zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca a to po postúpení
predmetnej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
24.04.2014, sp. zn. 19C/34/2012. V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní v prvom radepoukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má

povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn.
4 Obo 210/01, uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/l33/2013. Vzhľadom
k uvedenému je možné právne uzavrieť, že súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ak napriek
predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť zmluvy o

postúpení. Zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že
účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8
ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže

norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi
banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou
Slovenskapodľa§50ods.1ZoB.Vtejtosúvislostipoukázalnanázordoc.JUDr.KristiánaCsacha,PhD.,
LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie
písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie

pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.
S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. l k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku
dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1169 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so

splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne
viac ako rok zastával názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému
nezasielal.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že právne posúdenie súdu prvej
inštancie o aplikácii § 524 a násl. Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách ohľadom podmienok postúpenia pohľadávky z banky na tretiu osobu, je plne v súlade
s právnym poriadkom, pričom žalobca v tomto konaní nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca

nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel
so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je
skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.). Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je
potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie

je(aspoňvočidlžníkovi)platnéaúčinné.Zužuvedenéhopotomvyplýva,žeakjepreplatnosťpostúpenia
v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný
v zmysle §120 ods.1 O.s.p tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Teda okrem iného aj
splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak

v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne
vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku
aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie
postupníka. Nepredložením dôkazu o odoslaní Výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Ďalej sa vyjadrila k

platnosti postúpenia pohľadávky, rozsahu postúpenia pohľadávky a k porušeniu spotrebiteľského práva.
Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s ust. § 387
ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
s ktorým sa stotožňuje.8. Právne posúdenie, ako aj postup súdu prvej inštancie, po preskúmaní odvolací súd považoval
za správny. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie tejto žaloby.

9. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že v danej veci žalobca odvodzuje svoje právo od
zmluvy, ktorú žalovaná uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá ( ako je všeobecne známe ) je
bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Túto pohľadávku voči žalovanej mal
získať žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, zo dňa 27.9.2012.

10.Postúpeniepohľadávkyjeupravenévustanoveniach§524anasl.OZ.Postúpenímpohľadávkytreba
rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe
zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má
v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie však správne konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú osobu sa musí riadiť okrem
všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý
umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok.
Jedná sa o prípad prelomenia bankového tajomstva, ktoré je klientovi banky garantované § 91

spomínaného zákona č. 483/2001 Z. z., preto aj podľa odvolacieho súdu je pre platnosť postúpenia
pohľadávky banky potrebné splniť prísnejšie kritériá, keďže k postúpeniu pohľadávky ako takému môže
dôjsťajbezsúhlasudlžníka.Vzmyslecitovanéhoustanovenia§92ods.8 takpredpokladompostúpenia
pohľadávky banky je, aby bol klient s plnením tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň
aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka

nemôže postúpiť, a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom
v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ.

12. V danom prípade žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne
preukázať splnenie podmienok platného postúpenia (v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona o bankách ),

čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie je názoru, že len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, resp. zmluva o postúpení
pohľadávky nestačí. Žalobca síce predložil súdu prvej inštancie „Výzvu“ zo dňa 11.11.2009 adresovanú
žalovanej, v ktorej jej Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, oznamuje, že so splácaním pohľadávky je
v omeškaní ku dňu 31.10.2009 vo výške 474,19 EUR a z uvedeného dôvodu ju vyzvala na úhradu do

10 dní od doručenia výzvy, následne však žalobca nepreukázal, že uvedená výzva bola žalovanej aj
skutočne zaslaná ( keďže zákon č. 483/2001 Z. z. predpokladá aby výzva bola písomná, musí sa banka
aspoň pokúsiť o jej zaslanie žalovaným na ich poslednú známu adresu ), a to napr. poštovým podacím
lístkom, doručenkou a podobne. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že pohľadávku banky bolo
možné postúpiť na žalobcu, mal aj odvolací súd za to, že Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/

CE, zo dňa 27.9.2012, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovanej
od Slovenskej sporiteľne, a.s., treba považovať v zmysle § 39 OZ za neplatný právny úkon, nakoľko
tento právny úkon je v rozpore so zákonom.
13. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku
Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanej, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd prvej

inštancie správne žalobu zamietol v celom rozsahu, a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
zo strany žalobcu na podanie tejto žaloby.

14. Súd prvej inštancie rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací súd
stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie tak ako to predpokladá ust. § 387 ods. 2 CSP.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za
dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).