Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/196/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210373
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714210373.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zast. Advocate, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U.
D., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, XXX XX M., o vymoženie pohľadávky 168,28,- Eur s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 23398/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen, č. k. 8Er/421/2014-26 zo dňa 27. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č. k. 8Er/421/2014-26 zo dňa 27. novembra 2015, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 09530/08 zo dňa 10.10.2008. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
oprávnený predložil aj zmluvu o úvere, ktorú uzatvoril s povinným dňa 25.09.2007. Zo všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súd zistil, že v bode 17
je uvedená rozhodcovská doložka. Súd dospel k názoru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná,

pretože nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne dojednaná, nakoľko je súčasťou
zmluvných dojednaní spísaných na predtlačenom formulári, v dôsledku čoho nemal povinný možnosť
podstatným spôsobom ovplyvniť obsah týchto zmluvných podmienok. Vychádzajúc z takto koncipovanej
rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval riešenie sporov cestou
rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neexistujúcom

aabsolútneneplatnomprávnomúkone,pretosúddospelkzáveru,žeexekučnýtitulbolvydanývrozpore
so zákonom a na základe toho v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V
prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa normy, ktorá na daný skutkový stav

nedopadá. Právna norma síce bola určená správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Ďalej sa oprávnený odvoláva na skutočnosť, že v rámci
preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samostatné
rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení,
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať

k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V druhom rade namietalneúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na

samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného stavu. Oprávnený ďalej
namietal, že súd konal nad rámec zákonných možností, keď vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom
znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s

ustanovením § 53 ods. 4 písmeno r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukazuje na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je
cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom sa rozhodnúť, kde uplatnia svoje práva. Na základe vyššie
uvedeného skutkového stavu oprávnený navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie, ako
vecne správne potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 20.05.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh
na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 18.07.2014, a to na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 09530/08 zo dňa 10.10.2008. Zmluva o úvere

č. XXXXXXX bola medzi oprávneným - POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným uzatvorená dňa 25.09.2007.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17
obsahujú znenie rozhodcovskej doložky.

6. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky) od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia priamo nepomenoval vzťah založený zmluvou
o úvere uzatvorenou medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský, avšak z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že povinného považoval za spotrebiteľa, a teda aj vzťah založený predmetnou
zmluvou za vzťah spotrebiteľský, pričom vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách.

10. Exekučný súd správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnostipredovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

11. K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok,
krajskýsúdvzhľadomnaoprávnenýmpredloženýexekučnýtitul-rozhodcovskýrozsudokzdôrazňuje,že
súdnielenvprocesnomštádiuexekučnéhokonania,vktoromposudzujesplneniezákonomstanovených
procesnýchpredpokladov,zaktorýchsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcie,jeoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v

rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011
zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o
rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť
a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má

nútene vykonať, sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh
účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o
oprávnení súdu prvej inštancie preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu

exekučného konania, a nielen pred vydaním, poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu
vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

12. Oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.

zn.SR09530/08zodňa10.10.2008.Predpokladomprávomocirozhodcovskéhosúdukonaťarozhodnúť
je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Krajský súd preto v prvom rade
skúmal, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, buď
formouosobitnejzmluvyaleborozhodcovskejdoložky(§4ods.1zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní). Ak je teda právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy

a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor
exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je
logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská doložka bola
medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská
zmluva (doložka) môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať

a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy
uzavretý.

13. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, súd
prvej inštancie správne právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka aj absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že so spotrebiteľom
nebola individuálne dojednaná. Dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu tvorila
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola individuálne dohodnutá a nesvedčí o vôli

povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú
nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.
zmluvných ustanovení. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo
charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal

možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému
boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhurozhodcovskej doložky nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
rozhodcovskej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj
skutočnosť, že veriteľ už vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod 17) predpokladá

uzatvorenie rozhodcovskej doložky s dlžníkom. Rozhodcovská doložka navyše nebola, napriek jej
formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd
uskutočnil výber predpokladaný v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Po tomto výbere
už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa
podrobiťrozhodcovskémukonaniu,čímdošlokporušeniuÚstavouSRgarantovanéhoprávakaždéhona

spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného
zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v
predtlačenej časti rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je
oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou
rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia
či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo

slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

14. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a

nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený
nedostatok je už sám osebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

15. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky potom ďalšie vady exekučného titulu - konkrétne, že

rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, a to
pokiaľ ide o priznanú neprimerane vysokú sankciu zmenkového úroku, ako aj ďalšie - už vyznejú len ako
dôvody navyše podporujúce správnosť záveru o zákonných prekážkach brániacich vykonaniu exekúcie.

16. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté všetkými členmi senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).