Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114210327
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114210327.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobkyne: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 proti žalovanému: JUDr. Viliam Vaňko, so sídlom
Bánovce nad Bebravou, Radlinského 578/11, správca konkurznej podstaty úpadcu BARBAKAN, s.r.o.
v konkurze, so sídlom Veľké Bielice, Mostová 232, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd u r č u j e , že pohľadávky žalobcu v celkovej výške 23 116,50 eur, ktoré vznikli z titulu
vyplatených dávok garančného poistenia, prihlásené listom zo dňa 20. mája 2011 v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 29K/8/2009 na majetok dlžníka BARBAKAN, s.r.o. v

konkurze, so sídlom Veľké Bielice, Mostová 232, IČO: 36 674 397 sú pohľadávkami proti podstate.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že jeho pohľadávky v celkovej výške 23 116,50
eur, uplatnené jeho právnym predchodcom listom zo dňa 20.5.2011 v konkurznom konaní vedenom
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 29K/8/2009 proti úpadcovi BARBAKAN, s.r.o. v konkurze, so
sídlom Mostová 232, Veľké Bielice sú pohľadávkami proti podstate. Ide konkrétne o pohľadávky, ktoré
predstavujú vyplatené dávky garančného poistenia zamestnancom úpadcu po vyhlásení konkurzu. Ide

o dávky z garančného fondu, ktoré boli vyplatené bývalým zamestnancom úpadcu, a to R. S., J. X., R.
R., H. D., W. H., S. Y., M. B., P. U., J. N., J. Y., R. T., J. R., R. E., P. T., X. T. po vyhlásení konkurzu
(výplaty realizované dňa 16.3.2010, 16.4.2010, 30.4.2010, 10.8.2010, 9.9.2010 a 21.3.2011), pričom
pracovnoprávne nároky týchto zamestnancov vznikli pred vyhlásením konkurzu, ešte v roku 2008.

2/ Žalobca v podanej žalobe poukázal na § 2 písm. d), § 12 a § 18 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a
zdôraznil, že v zmysle § 148 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej

poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Poukázal na to, že dávky garančného
poistenia v uplatňovanej výške boli vyplatené zamestnancom úpadcu v období od 16.3.2010 do
21.3.2011, tak ako to vyplýva z rekapitulácie vyplatených dávok, ktoré tvoria prílohu k písomnému
uplatneniu pohľadávky u správcu konkurznej podstaty. Uzavrel, že v zmysle ust. § 148 ods. 3 zák.č.
461/2003 Z.z. dňom vyplatenia dávky zamestnancom úpadcu vznikla aj uplatnená pohľadávka.

3/ Správca konkurznej podstaty v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že dôvodom neuznania

sporných pohľadávok bola skutočnosť, že dávky garančného poistenia priamo súvisia s mzdovými
nárokmi zamestnancov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Uviedol, že lehota na prihlásenie
pohľadávok stanovená v § 28 ods. 5 zákona o konkurze platného do 31.12.2011 platila aj pre
zamestnancov na uplatnenie ich nárokov na vyplatenie miezd. Keďže nároky žalobcu sa týkajú nárokovzamestnancovzobdobiapredvyhlásenímkonkurzu,takichbolopotrebnéuplatniťprihláškouvzákonom
stanovenej lehote. Podľa jeho názoru nerozhoduje deň výplaty dávok z garančného fondu, ale obdobie
vzniku pracovnoprávnych nárokov. Poukázal pritom na novelu zákona o konkurze platnú od 1.1.2012.

4/ Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, súd viazaný rozsahom a
dôvodmi uvedenými v žalobe (§ 216 ods. 1 CSP argumentum a contrario v nadväznosti na § 131, § 132
CSP v spojení s § 25 SSP) po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 32 ods. 9 veta prvá
zákona č. 7/2005 Z.z.), v zákonnej lehote (§ 32 ods. 9 veta druhá zákona č. 7/2005 Z.z.), po zistení,

že žaloba smeruje proti všetkým, ktorí popreli pohľadávku (§32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.), že ide o
žalobu prípustnú, vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 107 SSP). Po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. Z tohto dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

5/ Zo súdneho spisu bolo zistené, že uznesením sp. zn. 29K/8/2009 dňa 5.6.2009 vyhlásil Okresný
súd Trenčín konkurz na majetok úpadcu BARBAKAN, s.r.o. so sídlom Mostová 232, Veľké Bielice.

Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 11.6.2009. Právny predchodca žalobcu-
Sociálna poisťovňa prihlásila listom zo dňa 20.5.2011 v tomto konkurznom konaní, u správcu konkurznej
podstaty, pohľadávku proti podstate v celkovej sume 23 116,50 eur, ktorá suma predstavuje vyplatené
dávky garančného poistenia zamestnancom úpadcu po vyhlásení konkurzu, konkrétne dňa 16.3.2010,
16.4.2010, 30.4.2010, 10.8.2010, 9.9.2010 a 21.3.2011. Uvedené dávky boli vyplatené bývalým

zamestnancom úpadcu za ich nároky voči úpadcovi ako ich zamestnávateľovi za obdobie trvania ich
pracovného pomeru pred vyhlásením konkurzu. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
22.6.2011 nadobudol žalobca tieto pohľadávky a aj v konkurznom konaní bol potvrdený jeho vstup do
konkurzného konania namiesto pôvodného veriteľa - Sociálna poisťovňa.

6/ Oznámením zo dňa 22.4.2014, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 28.4.2014, správca konkurznej
podstaty veriteľovi oznámil, že uplatnenú pohľadávku neuznáva. V uvedenom oznámení citoval
ustanovenie § 87 ods. 2 písm. i) zák.č. 7/2005 Z.z. a konštatoval, že v prípade uplatnenej pohľadávky
proti podstate nie sú splnené podmienky určené týmto zákonným ustanovením. Výslovne uviedol, že
všetky pracovnoprávne nároky sú z roku 2008 a samotný konkurz bol vyhlásený uznesením okresného

súdu dňa 5.6.2009. Zastal názoru, že v danom prípade nerozhoduje deň výplaty dávok z garančného
fondu, ale obdobie vzniku pracovnoprávnych nárokov. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom neuznania
pohľadávkybolaskutočnosť,žepodľažalovanéhovzniklapohľadávkauplatnenáprávnympredchodcom
žalobcu pred vyhlásením konkurzu, nakoľko pre posúdenie tejto otázky je podstatný okamih vzniku
pracovnoprávnych nárokov bývalých zamestnancov úpadcu, ktorým boli dávky z garančného fondu

vyplatené.

7/ Podľa § 87 ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. v znení platnom do 31.12.2011 pohľadávky proti podstate
sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku
podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to

ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú
prihláškou.

8/ Podľa § 87 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli
po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne

poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných
zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik
úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.
pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej
podstate.

9/ Podľa § 206a ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa
doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.

10/ Podľa § 148 ods. 3 prvá veta zák.č. 461/2003 Z.z. po vyplatení dávky garančného poistenia sa

zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka.

11/ Podstata sporu spočíva v zodpovedaní otázky, či náhrady vyplatené Sociálnou poisťovňou ako
dávka garančného fondu, predstavujú pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 1, 2 Zákona okonkurze a reštrukturalizácii v znení platnom do 31.12.2011. Súd konštatuje, že vyplatené dávky
z garančného poistenia sú originálnymi nárokmi Sociálnej poisťovne, pretože podľa § 148 ods. 3
Zákona o sociálnom poistení, po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva

dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Zákon o sociálnom
poistení jasne definuje osobu povinnú platiť z garančného poistenia pre prípad platobnej neschopnosti
zamestnávateľa (Sociálna poisťovňa, právny predchodca žalobcu), ako aj moment vzniku pohľadávky
Sociálnej poisťovne proti zamestnávateľovi, ak Sociálna poisťovňa uspokojí nárok zamestnancov v
prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa (§ 148 ods. 3 tohto zákona). Sociálna poisťovňa

nemôže prihlásiť svoje nároky z uspokojenia nárokov zamestnancov zamestnávateľa v platobnej
neschopnosti predtým, t.j. skôr než dôjde k výplate dávky garančného poistenia. Sociálna poisťovňa
má pohľadávku voči zamestnávateľovi, v tomto prípade úpadcovi, až po vyplatení dávky garančného
poistenia, t.j. až momentom výplaty.

12/ Žalobca správne poukázal na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015 ktorým bola potvrdená správnosť záverov krajského súdu, ktorý
vyslovil, že záväzok na úhradu dávok garančného poistenia má pôvod v systéme sociálneho poistenia,
pričom ide o záväzok verejnoprávny a nie záväzok súkromnoprávny. Ide o plnenie, ktoré Sociálna
poisťovňauhrádzavosvojommeneaplnítýmsvojuzákonnúpovinnosťustanovenúpredpismiverejného
práva. Vznik pohľadávky sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia

garančnej dávky. Z § 102 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že sociálna poisťovňa neuhrádza za
platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia,
ktorej výška vzhľadom na ustanovenie § 103 zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku
zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Nevyplatením mzdy
v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom pre vznik nároku na dávku

garančného poistenia. Je rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a
povinnosťou sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku
garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať. V uvedenom rozhodnutí ako aj
napr. uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/2/2010 zo dňa 27.5.2010, ktoré bolo publikované v
Zbierke rozhodnutí Najvyšší súd SR dospel k záveru, že pohľadávky predstavujúce vyplatené dávky

garančného fondu (vyplatené po vyhlásení konkurzu) predstavujú pohľadávky proti podstate, a to aj
podľa úpravy platnej k 31.12.2011. K uvedenému dospel Najvyšší súd SR gramatickým, logickým a
historickým výkladom ust. § 87 zák.č. 7/2005 Z.z. v znení platnom do 31.12.2011.

13/ Krajský súd poukazuje aj na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo

3/2010 zo dňa 31.8.2010 v ktorom je konštatované, že výpočet pohľadávok proti podstate v ods. 2 § 87
je len demonštratívny, nie taxatívny, a je potrebné zaradiť medzi pohľadávky proti podstate aj vyplatené
dávky garančného poistenia. Spojka „ako“ znamená príklady možných pohľadávok proti podstate,
medzi ktoré patrí aj pohľadávka Sociálnej poisťovne, vzniknutá z titulu vyplatenia dávok garančného
poistenia po vyhlásení konkurzu. Naviac, aj predchádzajúci Zákon o konkurze a vyrovnaní priamo v

§ 31 ods. 6 písm. i/ vymedzoval ako pohľadávku proti podstate náhrady vyplatené zamestnancom z
garančného fondu. Aj novela Zákona o konkurze a reštrukturalizácií účinného od 1.1.2012 v § 87 ods.
2 písm. l/ uvádza pohľadávky proti všeobecnej podstate, ktoré sa uspokojili zo všeobecnej podstaty v
poradí, ako aj pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku
poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, tak sú pohľadávky proti podstate. V novele

č. 348/2011 Zákona o sociálnom poistení je nesporné, že sa odstránili rozpory v tom, či tieto pohľadávky
garančného poistenia vyplatené zamestnancom úpadcu sú pohľadávkami proti podstate alebo nie.
Krajský súd upriamuje pozornosť na to, že judikované rozhodnutia Najvyššieho súdu priamo zaraďujú
dávky garančného poistenia vyplatené zamestnancom úpadcu pre jeho platobnú neschopnosť medzi
pohľadávky proti podstate.

14/ Napriek týmto názorom najvyššieho súdu bol žalovaný toho názoru, že výplata dávky garančného
poistenia nespadá pod pohľadávky proti podstate podľa § 87 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a
že ide o pohľadávky, ktoré musí veriteľ prihlásiť prihláškou. V súdenej veci žalobca domáhal podanou
žalobou určenia popretej pohľadávky a krajský súd jej žalobu a námietky v nej obsiahnuté vyhodnotil ako

dôvodné,pretoboložalobežalobcuvyhovenéakrajskýsúdurčil,ževovýrokušpecifikovanépohľadávky
žalobcu sa považujú za pohľadávky proti podstate.15/ Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má podľa cit. ustanovenia § 167 ods. 1 SSP právo

na náhradu trov konania.

16/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísanéhosúdukNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,pokiaľsatohtoprávapovyhlásenírozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje a podpis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 1, 2, 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.