Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/341/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213218703
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7213218703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanej G.. U. L., A.. X.X.XXXX, bytom O.,
U. X, o zaplatenie 398,13 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 29C/17/2014-120 z
21.3.2016 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 398,13 € s 9,5% ročným

úrokom z omeškania od 10.10.2011 do zaplatenia , ako aj nahradiť jej trovy konania vo výške 23,50 €,
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 398,13 € s
príslušenstvom titulom dlžného poistného za obdobie od 10.6.2011 do 9.10.2011. Vzal do úvahy obranu
žalovanej, ktorá namietala, že poistná zmluva v danom prípade zanikla skôr, ako uvádza žalobkyňa
a to dňom 26.9.2011 z titulu neplatenia poistného. Zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania

vznikol na základe písomného návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy zo dňa 10.6.2009, pričom výzvou
z 26.8.2011 vyzvala žalobkyňa žalovanú na úhradu dlžného poistného 597,20 € do 1 mesiaca odo dňa
doručenia výzvy a ďalším listom zo 14.11.2011 jej oznámila, že poistná zmluva zanikla k 9.10.2011
a vyzvala ju na zaplatenie dlžného poistného k tomuto dňu vo výške 398,13 €. Prihliadol na vyjadrenie
žalovanej, podľa ktorej z dôvodu neplatenia poistného zmluva zanikla už 26.9.2011 a citoval vybrané
časti výpovede svedkyne G.. T. P., na korešpodenciu s ktorou žalobkyňa poukazovala. Citoval § 788
ods. 1, § 795 ods. 1, § 796 ods. 1,2, § 801 ods. 1,2, ako aj § 803 ods. 1 Obč.zákonníka a dospel k

záveru, že po neuhradení poistného zo strany žalovanej poistná zmluva zanikla dňom 9.10.2011 a do tej
doby žalobkyňa má nárok na poistné. Komunikáciu žalobkyne so svedkyňou P. pôsobiacou v spoločnosti
Maxima Broker pokladal za nie zodpovedajúcu situácii, keď svedkyňa P. spornú poistnú zmluvu nemala
v správe a nedisponovala o nej dostatočnými informáciami. O uplatnených úrokoch rozhodol v súlade s
§ 517 ods. 1,2 Obč.zákonníka a o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná a navrhla ho zrušiť. Súd prvého stupňa podľa

nej nesprávne zistil skutkový stav veci a túto aj nesprávne právne posúdil. Poukazovala na svoju
komunikáciu s pani Y., zastupujúcou lízingovú spoločnosť a s pani P. z Maxima Broker, ktorá bola
odborným garantom pre poistenie a mala preto kompetencie a právomoci jednať aj za žalobkyňu.Zdôraznila, že dňa 26.9.2011 podpísala novú zmluvu ohľadom havarijného poistenia s Komunálnou
poisťovňou a to po dohode aj so žalobkyňou.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne
správny. Mala za to, že zástupkyňa spoločnosti Maxima Broker, hoci nemala v správe predmetnú poistnú
zmluvu nad rámec kompetencií poskytovala o nej nesprávne informácie, čo vyplynulo aj z jej výpovede.
Malazato,žežalovanúriadneavčasvyzvalanaúhradupoisteniaavzmysle§801ods.2Obč.zákonníka
odôvodnila následky nezaplatenia poistného. Žalovanej nič nebránilo informovať sa písomne alebo

osobne v jej sídle o podmienkach zániku poistenia, resp. skoršieho ukončenia poistnej zmluvy.

5.Žalovaná podávalaodvolanievčaseúčinnosti zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

6. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.
7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách
účastníkov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov

je vecne správny .

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

11. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná podané odvolanie odôvodnila tým, že súd na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného v čase
podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365
ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci

12. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného

do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení

dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd
vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.§ 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

14. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený ,
keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po

preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

15.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.h/CSP(ust.§205ods.2písm.f/O.s.p.účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán (teda aj námietok žalovanej, na

ktoré žalovaná opakovane poukazovala aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.

17. Podľa zistení súdu prvej inštancie (zhodných s tvrdeniami žalobkyne) k zániku poistnej zmluvy
žalovanej došlo 9.10.2011. Žalovaná bola toho názoru, že jej poistný vzťah ku žalobkyni zanikol

26.9.2011, avšak toto tvrdenie nepreukázala a neprodukovala dôkazy o tom, že poistná zmluva
zanikla iný deň, ako 9.10.2011, od čoho sa odvíjala aj výška priznaného plnenia. Stanovisko žalovanej
argumentačne nepodporila ani svedkyňa G.. T. P., pracujúca pre spoločnosť Maxima Broker, ktorá
spornú zmluvu do detailov nepoznala, nemala ju v databáze a na jej doporučenia sa žalobkyňa spoliehať
bez ďalšieho nemohla.

18. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou účastníkov
konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v
sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán

musívzávislostinahypotézeprávnejnormytvrdiťskutočnostiaoznačiťdôkazy,nazákladektorýchbude
môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Strana, ktorá neoznačila
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti

svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie
nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tejto strany. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné bremeno (§ 120
ods. 1 O.s.p.) ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, keďže je určované výsledkom
vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej
situácii, keď aktívne strany bezozbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho

pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore
podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok
hodnoteniadôkazovneumožňujesúduprijaťanizáveropravdivostitejtoskutočnosti,aleanizáverotom,
že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech
tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

19. Nakoľko súd prvej inštancie správne ustálil dobu trvania zmluvného vzťahu sporových strán, správne
priznal žalobkyni aj nárok na poistné za dobu do zániku poistenia a jeho rozhodnutie je vecne správne.20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, keďže žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná a žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).