Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614208418
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614208418.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Denisa Hiščáková, v právnej veci žalobcu I. N., O..

XX.X.XXXX, L. XX, M. právne zastúpený JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, Advokátska kancelária, Hlavná
19, Prešov proti žalovanému Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s., Hraničná 662/17, Poprad, IČO:
36 485 250, o zaplatenie 2.986,- Eur s prísl. a vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Štátu - Slovenskej republike priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.5.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.986 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia a vypratania
nehnuteľnosti M.-N. Č.. XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 428 m2, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX M. Ú.K. U. (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“ alebo „pozemok“), odstránením stavby - rezervoára
pitnej vody. V žalobe uviedol, že od roku 1995 je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorom
pozemku sa nachádza záchytný prameň vodného zdroja U. - B. Y.. Žalovaný pozemok po celý čas
užíva bez právneho dôvodu. Žalovanému opakovane navrhoval uzavretie nájomnej zmluvy, kde mu

navrhoval výšku nájomného 3,50 Eur/ 1 m2 ročne, čo žalovaný neakceptoval. Žalovaný prejavil záujem
pozemok majetkovo - právne vysporiadať, a to odkúpením časti pozemku o výmere 89 m2 za kúpnu
cenu 3,32 Eur/ 1 m2, respektíve uzavretím nájomnej zmluvy týkajúcej sa novovytvorenej parcely o
výmere 89 m2 na dobu neurčitú s výškou nájomného 0,2 Eur/ 1 m2 ročne. Protinávrh žalovaného
je pre neho neakceptovateľný, pretože pozemok nemieni predávať. Tvrdí, že žalovaný užíva celý
pozemok, nielen jeho časť, na ktorej sa nachádza prameň vrátane ochranného pásma o výmere 89
m2. Má za to, že obvyklé nájomné by malo zohľadňovať účel, na ktorý žalovaný pozemok užíva, a

preto by sa mal posudzovať ako zastavaný pozemok, ktorý slúži na podnikanie, pretože žalovaný
vodu predáva. Výšku nájomného tak požaduje v sume 3,50 Eur/ 1 m2 ročne za dva roky od podania
návrhu spätne. Odstránenie stavby požaduje z dôvodu, že ide o neoprávnenú stavbu. Právne žalobu
odôvodnil ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom užívaní. K žalobe pripojil
list vlastníctva ohľadne pozemku, návrhy na uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 26.6.2012, 4.9.2012
a 15.11.2012 a odpoveď žalovaného zo dňa 19.8.2013 na predžalobnú výzvu spolu s geometrickým
plánom.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.6.2014 navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Uviedol, že záchyt prameňov nachádzajúcich sa na pozemku žalobcu je súčasťou
verejnoprospešného vodohospodárskeho diela „. B. Y.- U.“ (ďalej tiež ako „vodná stavba“). Ide ovodárenský zdroj pitnej vody pre verejný vodovod slúžiaci hromadnému zásobovaniu obyvateľstva
časti obce U. pitnou vodou. Výstavba vodohospodárskeho diela bola realizovaná v rámci akcie „Z“
v rokoch 1973 - 1974 na základe Rozhodnutia Okresného národného výboru v Spišskej Novej Vsi,

odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 4100 vod. 1973 zo dňa 15.11.1973,
ktorým bolo udelené povolenie na zvláštne užívanie vody podľa projektovej dokumentácie. Správcom
a prevádzkovateľom bol ich právny predchodca, Východoslovenské vodárne a kanalizácie Košice
(Rozhodnutie na č.l. 25 - 26 spisu). Vodná stavba bola realizovaná podľa spracovanej a schválenej
projektovej dokumentácie, v súlade s vodoprávnym povolením na výstavbu a v súlade s vtedy platnými

právnymi predpismi. Ide o vodnú stavbu podľa zákona č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve platného
v čase jej realizácie, nie o stavbu neoprávnenú, ako to tvrdí žalobca. Odstránenie vodného zdroja
nie je možné z dôvodu, že slúži na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Poukázal na
ustanovenie § 26 ods. 1 Zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, v zmysle ktorého sa na odstránenie vodnej
stavby vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy. S vyjadrením predložil aj fotokópiu rozhodnutia
Okresného národného výboru v Spišskej Novej Vsi, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného

hospodárstva č. 1309/1987-vod. zo dňa 11.11.1987 (č.l. 27 spisu), ktorým bolo pre verejný vodovod
U. B. dolina vyhlásené pásmo hygienickej ochrany, pričom ochranné pásmo vodného zdroja I. stupňa
zasahuje do pozemku žalobcu. Pre pásmo ochrany platia obmedzenia v zmysle tohto rozhodnutia.
Žalobca nadobudol pozemok viac ako 20 rokov po zriadení vodnej stavby, teda zaťažený vecným
bremenom vyplývajúcim zo zákona. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 42 ods. 6 zákona

č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.
276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, podľa ktorého oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam,
ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.
Uviedol, že na vlastné náklady zabezpečuje udržiavanie časti pozemku v bezprostrednej blízkosti
vodného zdroja, na území patriacom do I. stupňa. Ostatná časť pozemku je v zanedbanom stave, zjavne

nie je využívaná. Pozemok žalobcu využíval a využíva iba v rozsahu nevyhnutnom v zmysle zákona (§
20 zákona č. 442/2002 Z. z.) a v zmysle rozhodnutia o vyhlásení pásma hygienickej ochrany pre verejný
vodovod. Nad tento rámec žalobcu nijako neobmedzuje, preto nie je nutné uzavretie nájomnej zmluvy,
prípadne iná forma majetkovoprávneho usporiadania pozemku.

3. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril na pojednávaní súdu dňa 14.7.2014 tak, že Občiansky
zákonník platný v čase zriadenia stavby mal ustanovenie § 135c, ktorý riešil stavbu na cudzom pozemku.
Je niekoľko možností riešenia, jednou je vypratanie stavby, ďalšou je zaplatiť peniaze. Žalobca sa o
stavbedozvedelvroku2012,dovtedynemalvedomosťoťarcháchnapozemku.Jeobmedzenývužívaní
celej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti navrhol obhliadku na mieste samom. Na svojom vyjadrení žalobca

zotrval aj na pojednávaní dňa 3.3.2016.

4. Žalovaný na pojednávaní dňa 3.3.2016 uviedol, že špeciálna stavba je o rozmeroch 1 meter x 1 meter,
ide o betónovú platňu. Ide o prvé pásmo ochrany, preto objekt musí byť oplotený, čo zaberá plochu 89
m2. Ostatný pozemok žalovaný nepotrebuje. Za oplotením je druhé ochranné pásmo vodného zdroja,

ktoré už nie je oplotené. Aj tam sa vzťahujú nejaké obmedzenia, za ktoré si žalobca môže požadovať
patričnú náhradu. Predložil záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Spišskej
Novej Vsi č. 2012/01327-2 zo dňa 5.6.2012, v ktorom sú uvedené zákazy všeobecne sa vzťahujúce na
ochranné pásma I. a II. stupňa. Vzhľadom na to, že ide o trvalý trávnatý porast, je obmedzenie využitia
pozemku minimálne.

5. Dňa 29.3.2017 bola vykonaná obhliadka pozemku žalobcu na mieste samom. Kolíkmi boli vyznačené
hranicepozemkunovovytvorenéhogeometrickýmplánomč.69/2012parc.č.XXXX/X,M..Ú..U..Kolíkyv
smere príchodu na pozemok zároveň označovali začiatok pozemku žalobcu, keďže tento nie je oplotený.
Na časti pozemku sa nachádza záchyt prameňa, ktorý čiastočne zasahuje aj mimo pozemok žalobcu.

PozemokvterénevymedzenýkolíkmipredstavujeochrannépásmovodárenskéhozdrojaI.stupňa,ktorý
je v zmysle vodného zákona potrebné oplotiť. Na pásmo I. stupňa sa napája pásmo II. stupňa, ktoré
zasahuje pozemok žalobcu (pravdepodobne v celej jeho zvyšnej výmere), ale aj ďalší pozemok, ktorý
je vo vlastníctve Mesta Spišská Nová Ves. Obhliadkou nebolo zistené, že by pozemok žalobcu (mimo
časti, na ktorom je záchytný prameň) bol akýmkoľvek spôsobom využívaný, rovnako nevyužívané sú aj

pozemky v okolí. Nenachádzajú sa tam žiadne stavby, ani iné objekty, či predmety. Žalovaný v priebehu
obhliadky uviedol, že v roku 2011 došlo k poškodeniu záchytného prameňa ťažkými mechanizmami
použitými pri ťažbe dreva. Žalovaný tento havarijný stav riešil rekonštrukciou v rámci investičnej akcie
na svoje náklady. Zámerom žalovaného je vodné dielo, teda 1. stupeň ochranného pásma oplotiť, čo jeaj zákonnou povinnosťou. K tomu je potrebné vyňatie pozemku z trvalých trávnatých pozemkov a jeho
zmena na ostatné pozemky, k čomu je ale potrebný súhlas vlastníka pozemku. Za týmto účelom chce
žalovaný usporiadať právne vzťahy odkúpením pozemku, v prípade akceptovateľnej ceny aj celého.

Žalobcovi ponúkol cenu 3,32 Eur za m2. Ide o cenu za pozemky v intraviláne, pričom predmetný
pozemok je v extraviláne.

6. Na pojednávaní súdu dňa 6.6.2017 žalobca zotrval na žalobe v časti zaplatenia sumy 2.986 Eur s

príslušenstvom. Po právnej stránke však nárok odôvodnil ustanoveniami o vecných bremenách, kde
žalovaná suma predstavuje opakované mesačné náhrady za zákonné vecné bremeno. V tejto súvislosti
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 42/2015 z 12. októbra 2016. V
časti o vypratanie nehnuteľnosti zobral žalobca žalobu späť.

7. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Čo sa týka žaloby o zaplatenie sumy titulom

náhrady za vecné bremeno, túto naďalej žiadal zamietnuť. Opätovne poukázal na verejnoprávny
charakter stavby, ktorá slúži na verejné zásobovanie vodou, kde tieto vzťahy sú upravené predpismi
verejného práva, ako aj rozhodnutiami, ktoré už súdu spolu s písomným vyjadrením k žalobe predložil.
Otázku prípadnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu upravuje zákon o vodách, ktorý
priznáva možnosť domáhať sa náhrady majetkovej ujmy. O túto náhradu žalovaný žalobcom nebol

požiadaný. Požiadaný bol iba o uzavretie nájomnej zmluvy a odkúpenie pozemku. V prípade žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy, tejto sa brániť nebude. Výška náhrady však musí byť preukázaná a rovnako
tak musia byť preukázané aj obmedzenia vlastníckeho práva. Ohľadne náhrady za vecné bremeno
poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 28/05 zo dňa 28.9.2005, z
ktorého vyplýva, že priznanie náhrady do minulosti nie je možné. V danom prípade ide o stavbu z rokov

1973-1974, kde žalobca vtedy nebol vlastníkom pozemku.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi a vykonaním obhliadky
na mieste samom. Vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Vec právne
posúdil v zmysle nižšie citovaných zákonných ustanovení. Medzi stranami nebola sporná otázka

vlastníctva žalobcu k pozemku od roku 1995, ani skutočnosť, že na časti tohto pozemku sa nachádza
vodohospodárske zariadenie „X. B. Y. - U. (resp. jeho časť), ktoré bolo vystavané s povolením orgánu
štátnej vodnej správy z roku 1973 (hoci zákonnosť stavby žalobca spočiatku popieral). Nesporné bolo
aj to, že rozhodnutím orgánu štátnej vodnej správy z roku 1987 bolo pre predmetný verejný vodovod
vyhlásené pásmo hygienickej ochrany I, II, III. Spornou bola otázka náhrady žalobcu ako vlastníka

pozemku v súvislosti s existenciou vodohospodárskeho zariadenia na jeho pozemku, a to prioritne
oprávnenosť náhrady a následne aj jej výška.

9. V zmysle § 1 ods. 3 Zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), upravuje tento zákon práva

a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich
ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní.

10. Podľa § 7 ods. 1 vodného zákona, vodárenskými zdrojmi sú vody v útvaroch povrchových vôd a v
útvaroch podzemných vôd využívané na odbery vôd pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie

obyvateľstva pre viac ako 50 osôb, alebo umožňujúce odber vôd na takýto účel v priemere väčšom ako
10 m3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave.

11. Podľa § 32 ods. 1 vety prvej a poslednej vety vodného zákona, na ochranu výdatnosti kvality a
zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí

ochranné pásma na základe posudku orgánu na ochranu zdravia. Určené ochranné pásma sú súčasne
pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 32 ods. 2 vodného zákona, ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné
pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo

záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja
pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej
vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.13. Podľa § 32 ods. 5 vodného zákona, rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja
sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú
alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj

technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme
vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja
prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti
spojené.

14. Podľa § 32 ods. 6 vodného zákona, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a
preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť (zákonný odkaz na § 1 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 438/2005 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za
obmedzeniebežnéhoobhospodarovaniapozemkuaospôsobevýpočtunáhrady)ten,ktoodoberávodu,
alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Majetkovú ujmu možno uhradiť

na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej
náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku
podľa osobitného predpisu (zákonný odkaz na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 438/2005 Z.z.).
Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

15. Podľa § 32 ods. 8 vodného zákona, v sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov
spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.

16. Podľa § 80 ods. 3 vodného zákona, ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality
alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za

ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.

17. Vodohospodársky orgán rozhodnutím č. 4100 vod. 1973 z 15.11.1973 v súlade s vtedy účinným
zákonom č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve, rozhodol o povolení na užívanie vôd a zriadení
vodohospodárskehozariadenia„X.B.Y.-U.“. Stavbabolarealizovanávrokoch1973až1974.Povolenie

je časovo neobmedzené. Príslušný vodohospodársky orgán rozhodnutím č. 1309/1987-vod. zo dňa
11.11.1987, podľa vtedy účinného vodného zákona (zákon č. 138/1973 Zb.) určil ochranné pásma na
ochranu výdatnosti, akosti alebo zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja - verejného vodovodu U.
B. Y. a v určených ochranných pásmach stanovil režim hospodárenia, ktorého súčasťou sú zákazy
či obmedzenia činností ohrozujúcich výdatnosť, akosť alebo zdravotnú nezávadnosť vodného zdroja.

Tieto režimy stanovil osobitne pre pásmo I. a osobitne pre pásmo II. a III. V zmysle prechodných
ustanovení vodného zákona č. 364/2004 Z.z., sa tieto ochranné pásma považujú za ochranné pásma
vodárenských zdrojov podľa tohto zákona. Žalovaný v roku 2012 požiadal príslušný Regionálny úrad
verejného zdravotníctva o záväzné stanovisko s navrhovaným prehodnotením existujúcich ochranných
pásiem vodárenských zdrojov U. - B. Y. I. a II. stupňa s návrhom hospodárenia. Regionálny úrad s

návrhom žalovaného súhlasil.

18. Záchytné zariadenie, ktoré je súčasťou vodohospodárskeho diela - verejného vodovodu, sa
nachádza na pozemku žalobcu. Na vodohospodársky zdroj sú určené ochranné pásma, ktoré zasahujú
pozemok žalobcu. Režim hospodárenia v ochranných pásmach vodárenského zdroja vyplýva z

rozhodnutia o ich určení. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem
vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú
tieto práva a povinnosti spojené. Otázku finančnej náhrady vlastníka pozemku v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov za preukázateľné obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku upravuje
ustanovenie § 36 ods. 6 vodného zákona č. 364/2004 Z.z., ktoré vlastníkovi pozemku priznáva právo

na náhradu nemajetkovej ujmy. Uvedené ustanovenie zároveň upravuje aj podmienky vzniku náhrady,
postup v súvislosti s jej uplatnením, formu náhrady, spôsob náhrady, ako aj podmienky určenia náhrady
súdom. Ide o špeciálnu zákonnú úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou vecných bremien
v Občianskom zákonníku.

19. Nárok na náhradu si vlastník pozemku uplatňuje kvalifikovanou žiadosťou, ktorej povinné obsahové
náležitosti, ako aj povinné prílohy ustanovuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 438/2005 Z. z..
Žiadosť je potrebné uplatniť v danom prípade u toho, kto odoberá vodu, teda u žalovaného. Zákon
preferuje dohodu subjektov o úhrade majetkovej ujmy, pričom pripúšťa úhradu jednorazovú, aleboúhradu za konkrétne obdobie (rok, prípadne dlhšie obdobie). Až v prípade, že sa dohoda nedosiahne,
určí sa výška úhrady znaleckým posudkom podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 438/2005
Z.z.. V zmysle zákonnej úpravy náhrady nemajetkovej ujmy vlastníka pozemku, mu táto patrí iba za

preukázateľné obmedzenie vlastníckeho práva, a to v primeranom a preukázateľnom rozsahu. Možnosť
súdu rozhodovať o náhrade majetkovej ujmy vlastníka pozemku je daná až v prípade existencie sporu
medzinímasubjektompovinnýmnavyplatenienáhrady,tedaažpotom,čonedošlomedzinimikdohode
resp.ostalaspornouajnáhradaurčenáznaleckýmposudkom.Uvedenélogicky,aleajvzmyslezákonnej
úpravy, predpokladá uplatnenie si náhrady kvalifikovanou žiadosťou. Žalovaný uviedol, že doposiaľ o

náhradu majetkovej ujmy žalobcom nebol požiadaný. Potvrdil to aj žalobca, keď uviedol, že iné žiadosti,
ako tie, ktoré predložil súdu spolu so žalobou, žalovanému nezasielal. Vyhlásenie žalobcu na poslednom
pojednávaní súdu, že si náhradu uplatňuje, nie je možné považovať za jej riadne uplatnenie. Súd tak
nebol oprávnený o náhrade žalobcu voči žalovanému rozhodnúť, preto mu neostávalo iné, než žalobu
zamietnuť.

20. Súd z dôvodov, pre ktoré žalobu zamietol, zamietol aj návrhy žalobcu na znalecké dokazovanie
znalcom na ustálenie rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva a následne na určenie hodnoty vecného
bremena. Spôsob určenia výšky náhrady žalobcu vyplýva priamo z vodného zákona, z ktorého vyplýva
aj forma tejto náhrady (predmetnej veci sa preto netýka ani nález ústavného súdu, na ktorý poukazoval
žalovaný). Vykonanie navrhnutých dôkazov by v zmysle uvedeného bolo neefektívne a nehospodárne.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

23. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

24. Žalobca vzal žalobný návrh na vypratanie nehnuteľnosti späť, čím procesne zavinil zastavenie
konania v tejto časti (o čiastočnom zastavení konania bolo súdom rozhodnuté dopĺňacím rozsudkom).
Žalobný návrh na zaplatenie požadovanej sumy s príslušenstvom súd zamietol. V súlade so zásadou

úspechu vo veci doplnenou zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie, bola žalovanému priznaná
náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Podľa zásady úspechu vo veci rozhodol súd aj o náhrade trov konania štátu, ktoré mu vznikli v

súvislosti s vykonaním obhliadky na mieste samom. O ich výške bude rovnako rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.