Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216203785
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216203785.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletú J. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: G.. V. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Eduardom Šmelkom, so sídlom
Polianky 5, Bratislava a F.. H. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Bratislava, zastúpená advokátskou
kanceláriou FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, Bratislava na návrh otca o úpravu styku s
dieťaťom takto

r o z h o d o l :

Súd upravuje styk otca V. E., nar. XX.XX.XXXX s mal. J. E., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený
sa s dcérou stretávať každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod do nedele do 18.00 hod,

v každom párnom roku: počas jarných prázdnin od prvého dňa jarných prázdnin od 9.00 hod do
posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod, počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod do 31.7.
do 18.00 hod,
v každom nepárnom roku: počas veľkonočných sviatkov v čase od Veľkonočného piatku od 9.00 hod
do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. Počas letných prázdnin od 1.8. od 9.00 hod do 31.8. do 18.00
hod a v čase zimných prázdnin v čase od 24.12. od 9.00 hod do posledného dňa zimných prázdnin do
18.00 hod.

Otec si dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.
Matka je povinná v určenom čase dcéru na styk s otcom pripraviť a pripravenú ju odovzdať otcovi. Otec
je povinný v určenom čase po ukončení styku dcéru odovzdať v mieste bydliska matke.
2
27P/29/2016

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v
časti o úpravu styku otca s maloletou J. E., nar. XX.XX.XXXX.

Súd ukladá maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na
referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na
obdobie 6 mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Otec sa návrhom podaným na súd domáhal zmeny úpravy styku s maloletou J. E., nar. XX.XX.XXXX.
V návrhu uviedol, že jeho manželstvo s matkou maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že v časti o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k mal. J. súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá zverená do

starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 300 € mesačne, styk otca s maloletou sa
neupravil. Napriek uzavretej rodičovskej dohode matka bráni otcovi stretávať sa s maloletou, odmieta
mu dať telefónne číslo dcéry, dcéra vždy ochorie vtedy, keď si má pre ňu prísť alebo majú neodkladné
aktivity. Okrem toho matka dovolila otcovi aby sa s dcérou stretával výlučne v mieste bydliska matkyza jej prítomnosti s odôvodnením, že dcéru nemôže zobrať na výlet lebo ju stratí alebo s ňou v aute
havaruje. Otec cíti, že vzťah jeho dcéry od rozvodu manželstva ochladol, matka pred dcérou otca
očierňuje, dcére rozpráva, že chce ich spoločný byt predať a urobiť z nich bezdomovcov. Otec navrhoval

upraviť styk s dcérou počas párneho týždňa od soboty od 09.00 hod do nedele do 18.00 hod, v každom
párnom roku počas jarných prázdnin od prvého dňa jarných prázdnin od 9.00 hod do posledného dňa
jarných prázdnin do 18.00 hod, počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod do 31.7. do 18.00 hod, v
každom nepárnom roku počas veľkonočných sviatkov v čase od Veľkonočného piatku od 9.00 hod do
Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. Počas letných prázdnin od 1.8. od 9.00 hod do 31.8. do 18.00

hod a v čase zimných prázdnin v čase od 24.12. od 9.00 hod do posledného dňa zimných prázdnin do
18.00 hod.
2/ Z obsahu listinných dokladov súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II, č.k. XX/P/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Rodičia uzavreli v časti o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. rodičovskú dohodu, podľa ktorej bolo dieťa zverené
do starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť na dcéru výživné vo výške 300 € mesačne, styk otca sa

neupravil. Navrhovanú rodičovskú dohodu súd schválil.
3/ Kolíznyopatrovníkvykonalsociálnešetrenievrodinematkyazistil,žematkaobývasdcéroupôvodný
4-izbový byt účastníkov konania na E. W. Č.. XX I. G., z ktorého bytu vlastní matka 1/3. V čase šetrenia
bola v domácnosti aj stará matka z matkinej strany. Byt je na požadovanej úrovni. J. sa pri šetrení
vyjadrila, že sa chce s otcom stretávať len v prítomnosti matky, pretože otec ju vodí svojej matke, ktorá

fajčí. Ďalej uviedla: „ u babky to strašne smrdí, nechcem tam chodiť. Otec na tom ale trvá a keď som mu
minule povedala, že sa mi to nepáči a chcem odísť, chytil ma za ucho a prinútil ma tam ostať.“ Tiež jej
hovorí, že keď ho nebude poslúchať vyhádže jej všetky hračky a potom vyhodí aj ju. Bývajú na ôsmom
poschodí a preto sa bojí.

3
27P/29/2016
4/ V priebehu roku 2016 sa realizovali spolu 3 asistované stretnutia organizované neziskovou
organizáciou Orchidea, z toho 1 za prítomnosti maloletej v mieste bydliska matky. Uvedené stretnutia
podľa názoru súdu nesplnili svoj účel, vzhľadom na to, že len jedno stretnutie sa konala za prítomnosti

maloletej aj to v mieste jej bydliska.
5/ V nasledujúcom období sa realizovali stretnutia otca s maloletou aj mimo miesta jej bydliska, na
všetkých stretnutiach bola prítomná aj matka. Rodičia zhodne uviedli, že dcéra s otcom komunikuje
minimálne, odťahuje sa od neho. Matka poukázala na to, že počas siedmych mesiacov prišiel otec
navštíviť dcéru iba 4 x, raz navštívil jej školu - čo dopadlo katastrofálne. Matka má zo správania otca

pocit, že návrh podal iba šikanózne a viac ako o maloletú mu ide o to aby matku s dcérou vyštval zo
spoločného bytu. Otec podľa matky nevie s dcérou nadviazať normálny kontakt, snaží sa ju neustále
poučovať a presviedčať, aby s ním niekam išla na čo sa stáva maloletá až alergická a pri zmienke o
otcovi a jeho návšteve reaguje podráždene. Matka s dcérou nenavštevuje detského psychológa, ak má
problémy uzavrie sa dieťa do seba, o tom čo ju ťaží sa s matkou nerozpráva.

6/ Na pojednávaní súdu otec uviedol, že po rozvode manželstva navštevoval dcéru v domácnosti
matky 1-2x za mesiac, pretože mu to pracovné povinnosti častejšie nedovoľovali. V tom čase pracoval
ako vodič MHD a pracoval na zmeny. Od januára 2016 pracuje na L. Š. G. v Bratislave ako referent
a učiteľ telesnej výchovy, vie si pracovný čas zariadiť tak, aby sa mohol s dcérou stretávať častejšie.
Dňa 15.04.2016 uzavrel manželstvo s Ľubicou Horváthovou, s ktorou bývajú v jej rodinnom dome v L..

Jeho manželka vyživovacie povinnosti nemá, spoločné deti sa z manželstva nenarodili. Styk s dcérou
od rozvodu prebieha v obývacej izbe bytu, ktorý matka s dcérou užívajú. Dcéra sa s otcom nechce
rozprávať, schováva sa pred ním, neodpovedá mu na otázky. Pri styku dochádza často k hádkam medzi
rodičmi, čo má negatívny dopad na maloletú a nie je v záujme dieťaťa aby bolo svedkom konfliktov medzi
rodičmi. Počas manželstva bol ich vzťah dobrý, až v období rozvodu manželstva začala matka na dcéru

vplývať a pod jej vplyvom sa zmenilo správanie dcéry voči otcovi. Otec pripustil, že nie je najvzornejším
otcom, ale má záujem sa ním stať. Má záujem sa venovať dcére, podieľať sa na jej výchove.
7/ Matka pred súdom uviedla, že otcovi umožňovala aby sa s dcérou stretával v ich byte, pretože dcéra
s otcom mimo bytu ísť nechce. Ona ju k tomu nenúti. Už počas manželstva otec prejavoval o dcéru len
minimálny záujem, väčšinou bol za počítačom a keď sa dcéra s ním chcela hrať, tak ju odbil so slovami

„za chvíľu“. Vždy to bola práve ona, ktorá organizovala pre dcéru program. Teraz, keď dcéra vidí ako
chodia na ohliadky bytu makléri je z toho nekľudná, chce si zamykať svoju izbu, nechce sa z bytu
odsťahovať. Otec sa od rozvodu stretával s dcérou vždy len vtedy, keď to jemu vyhovovalo, často krát
krátko pred stretnutím zavolal, že mu to nevyhovuje, stretnutia nemali žiaden systém. Okrem stretnutív byte sa realizovali aj stretnutia na klzisku v Avione. Otec sa však dostavil bez korčúľ, stál a pozeral
ako sa oni korčuľujú, po čase odišiel. Taktiež ho volala aby prišiel dcére zablahoželať k narodeninám.
Dohodli sa aby prišiel do 17.00 hodiny, pretože následne idú na angličtinu. Otec sa nedostavil. Po

návrate z angličtiny našla v schránke pohľadnicu pre J. s gratuláciou k jej 9. narodeninám, pričom J.
mala vtedy len 8 rokov. Otec si v súčasnosti určuje miesta stretávania s J. v O. J. I. M. I. L., aby to
on nemal ďaleko z miesta svojho terajšieho bydliska, avšak chodiť do Ružinova za svojimi športovými
aktivitami problém nemá.

4
27P/29/2016

8/ Dňa 05.06.2017 súd vykonal pohovor s maloletou J.. J. uviedla, že vie, že prišla preto lebo otec sa s
ňou chce stretávať. Teraz sa s ním stretáva tak, že otec k ním príde domov alebo sa stretnú vonku, vždy
je s nimi aj mama. Niekedy sa s otcom rozpráva, niekedy nie lebo sa jej nechce. Niekedy ho nepozdraví

lebo sa jej nechce. Sama s otcom nechce chodiť von lebo sa ho bojí. Na otázku, čoho konkrétneho sa
bojí uviedla: „bojím sa, že napríklad bude rýchlo jazdiť autom alebo ma zabudne v autobuse, ešte sa nič
také nestalo ale jemu sa to kľudne stať môže“. Je na otca aj nahnevaná , „že nás vláči po súdoch“. Ani
keď s nimi otec býval, nikdy sa s ňou nehral, „stále hovoril len potom, potom...alebo sedel na záchode
a čítal noviny“. J. uviedla, že chodí teraz do novej školy, je tretiačka, chodí na klavír, angličtinu a na

výtvarnú. Dnes pôjde ešte na skúšku lebo z hudobnej budú mať koncert. Otca nezavolala „lebo on by
aj tak neprišiel“. Keď som jej povedala, nech ho skúsi zavolať, možno príde J. uviedla: „keby tam bol,
nemohla by som sa sústrediť“.
9/ Zmenu školy matka zdôvodnila tým, že to má bližšie k pracovisku. Podotkla, že otec bol niekoľkokrát
v škole za dcérou, s čím matka nesúhlasila. Otec založil do spisu list, ktorý matka adresovala L.H.

Š. V., v ktorom vyjadrila nesúhlas aby sa otec s dcérou stretával na pôde školy. Upozornila na to,
že dcéra zle znáša rozvod svojich rodičov, s otcom sa odmieta stretávať inak ako v jej prítomnosti.
Žiadala preto školu, aby predišla neočakávaným stretnutiam J. s otcom v priestoroch školy, nakoľko
tieto „prepadové návštevy majú na dieťa negatívny dopad a nabúravajú jej pocit istoty a bezpečia v
škole“. Následne matka bez súhlasu otca J. preložila na L. Š. V.Á. O., kde podľa tvrdenia otca pracuje

ako učiteľka manželka krstného otca maloletej. Otec ďalej tvrdil, že matka vzala dcéru na pojednávania
dňa 19.05.2016 a 06.12.2016, kedy bola v budove súdu so svojou starou matkou z matkinej strany. Po
skončení pojednávania ju otec aj jeho právna zástupkyňa na chodbe stretli. Otec ju pozdravil avšak stará
matka dieťa odtiahla s tým, aby sa jej nedotýkal. Matka potvrdila, že dcéra s ňou v uvedené dni prišla
ale len preto, že predtým boli u zubára a celé pojednávanie bola s jej matkou pri Štrkoveckom jazere.

Otec poukázal na to, že v danom prípade sa u dieťaťa prejavil syndróm zavrhnutého rodiča.
10/ Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhasením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje

druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

5

27P/29/2016

11/ Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že maloletá J. bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava
II č.k. XX/P/XX/XXXX zo O. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matke. Styk otca s dcérouupravený nebol. Po čase otec zistil, že spôsob styku s dcérou, ktorý bol vždy za prítomnosti matky, mu
nevyhovuje. Rodičia sa hádajú a dcéra je vždy svedkom týchto hádok. Chcel by dcéru zobrať aj na výlet,
alebo k svojej matke, ale matka dieťaťa mu to nedovolí. Má záujem sa podieľať na výchove svojej dcéry.

12/ Aj keď je dieťa zverené jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, zachovávajú sa všetky
rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
zverenénebolo. Jednýmzprostriedkomnazabezpečeniečiastočnejspoluúčastirodiča,ktorémunebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa a na udržiavanie rodičovského
vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča,

ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa
vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k
druhému rodičovi.
13/ Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru zabezpečia, aby
dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho
rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné

v záujme dieťaťa.

Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia
zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o
všetkýchzáležitostiach,ktorésahodotýkajú,pričomsanázoromdetímusívenovaťprimeranápozornosť

zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť,
aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to
buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v
súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. (Dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho
požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti alebo postupne, ktoré sa ho týkajú.)

14/ V súvislosti so syndróm zavrhnutého rodiča, ako ho spomínal otec, súd poukazuje na to, že dňa
8. júna 2016 sa na Ministerstve spravodlivosti SR uskutočnilo odborné stretnutie na tému „Syndróm
zavrhnutého rodiča a rozhodovanie o maloletých.“ Cieľom uvedeného stretnutia bolo upozornenie na
to, že koncept „syndróm zavrhnutého rodiča“ prenikol do slovenskej klinickej, sociálnej a súdnej praxe a
negatívne ovplyvňuje rozhodovanie orgánov verejnej moci a súdov vo veciach týkajúcich sa maloletých.

Syndróm zavrhnutého rodiča (ďalej len „ SZR“) nie je oficiálnym psychopatologickým syndrómom,
nevyskytuje sa v medicínskej - psychiatrickej syndromológii a nie je stanovený ani ako nozologická
jednotka, resp. diagnóza v oficiálnych medzinárodných systémoch klasifikácie chorôb. V Slovenskej
republike je záväzne platná Medzinárodná klasifikácia chorôb MKCH 10 (ICD-10), v tejto klasifikácii
spomenutý SZR (PAS) nie je uvedený, preto nie je možné stanovovať ho ako diagnózu, ale ani popisne

ako syndróm. SZR nie je prítomný ako diagnostická jednotka ani v klasifikačnom systéme používanom
na americkom kontinente DSM 5. Negatívne stanoviská ku konceptu PAS/PAD vyjadrili významné
zahraničné profesijné organizácie a inštitúcie. V tomto ohľade napríklad Národná rada sudcov rodinných
súdov a súdov pre maloletých (NCJFCJ) uviedla, že akýkoľvek dôkaz, že účastník konania o zverenie
dieťaťa trpí SZR by mal byť vyhlásený za neprípustný. Ďalej uvádzajú: „Zdiskreditovaná

6
27P/29/2016
„diagnóza” SZR (alebo tvrdenia o SZR), okrem vedeckej neplatnosti, nevhodne vyžaduje od súdu, aby
rozhodol, že správanie dieťaťa a jeho postoj k rodičovi, ktorý o sebe tvrdí, že je „odcudzený” (zavrhnutý),
nie je v skutočnosti opodstatnené.

15/ Úlohou súdu je rozlíšiť medzi situáciami, v ktorých je dieťa kritické voči jednému z rodičov, pretože
bolo nevhodne manipulované tým druhým a situáciami, v ktorých má dieťa svoje vlastné legitímne
dôvody pre kritiku alebo strach z rodiča, čo je najmä v prípadoch ak je rodič páchateľom domáceho
násilia. Súd z výsluchu maloletej J. zistil, že táto otca odmieta, avšak dôvody, ktoré uvádzala sú
iracionálne. J. tvrdila, že sa bojí, že otec bude jazdiť rýchlo autom alebo ju zabudne v autobuse, pričom

nikdy v minulosti sa niečo podobné nestalo, odmietala otca zavolať na svoj koncert s odôvodnením, že
sa nebude vedieť sústrediť na hru, pričom prítomnosť rodičov iných detí jej nevadí. Matka od rozvodu
manželstva neumožnila otcovi styk s dcérou osamote, vždy pri stretnutiach bola prítomná aj ona. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na to, že otec žil s dcérou v spoločnej domácnosti do 7 roku veku dieťaťa.
J. bola teda na svojho otca zvyknutá, bol členom ich domácnosti. Kontakt s dcérou bol prerušený až po

odchode otca zo spoločnej domácnosti v roku 2015 a následne tým, že otec si nemohol s dcérou robiť
vlastný program, pretože matka vyžadovala pri stretnutiach svoju prítomnosť. Tým, že medzi rodičmi
dochádzalo pri stretnutiach k hádkam, nemožno takýto spôsob styku otca s dieťaťom považovať za
optimálny, ktorý by bol v záujme dieťaťa.16/ Maloletá J. svojho otca odmieta, určitým spôsobom ho očierňuje, pričom jej odcudzenie vo vzťahu
k otcovi nie je relevantnou odpoveďou na jeho správanie. Situácia sa súdu javí skôr tak, že rodičia sa
nevedia dohodnúť na vyporiadaní bytu, ktorý nadobudli počas manželstva a matka cez dieťa snaží na

otca v tomto smere vyplývať. Aj na pojednávaniach súdu sa matka dostávala k vyjadreniam ohľadne
spoločného bytu. Ak rodičia počas stretnutí s dcérou riešia otázky spojené s nadobudnutým majetkom
a dochádza medzi nimi k rozporom, nie je v žiadnom prípade v záujme J. aby bola takýchto stretnutí
účastná. Samotný rozvod má pre maloleté deti vždy nepriaznivý vplyv, preto by si mali rodičia uvedomiť,
že ľahšiemu spracovaniu rozvodu zo strany dieťaťa napomáha vrúcny vzťah ako zo strany matky,

tak aj otca. Štúdia, týkajúca sa týchto dvoch premenných na 182 deťoch, ukazuje negatívnu koreláciu
s problémovým správaním u dieťaťa (Sandler et al., 2008). Aj toto je jeden z dôvodov, prečo by sa
na porozvodovej starostlivosti o dieťa mali rovnakou mierou podieľať obaja rodičia. Deti potrebujú
oboch rodičov v ich živote, ako pred rozvodom, tak aj po ňom, aby boli nielen fyzicky, ale aj emočne
naplnené, pretože odchod rodiča ohrozuje fyzickú aj emocionálnu bezpečnosť dieťaťa. Pre stabilitu
dieťaťa je potrebné zabezpečiť takúto prítomnosť jedného aj druhého rodiča v čo najväčšej možnej

miere. Tento jav je však ojedinelý. V poslednej dobe je čoraz pozorovateľnejší v takejto porozvodovej
situáciífenomén,kedydieťapodvplyvomjednéhorodiča,sktorýmječastejšie,začnezavrhovaťdruhého
rodiča. Zavrhovanie môže mať rôznu intenzitu a nie je ovplyvnené vekom dieťaťa. Je prirodzené, že
dieťa verí rodičovi, ktorý s ním žije, na ktorom je závislé, jeho neustále opakované názory sa stanú
pre dieťa pravdou. Keďže na strane otca sú vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú J. a neboli

zistené žiadne objektívne dôvody, pre ktoré by sa J. mala s otcom stretávať výlučne za prítomnosti
matky, dospel súd k záveru, že je v záujme dieťaťa upraviť styk s otcom navrhovaným spôsobom tak,
aby opätovne nadobudla s ním blízky a vrúcny vzťah, keď otec má napokon rovnaké práva a povinnosti
voči svojmu dieťaťu ako matka.

7
27P/29/2016
17/ Súd vychádzajúc zo správania rodičov, ktorí nevedia spolu ohľadne maloletej komunikovať,
vzhľadom na negatívne a konfliktné vzájomné reakcie a vzhľadom na potrebu aby sa naučili

spoločne komunikovať, začal podľa § 111 CMP ex officio konanie o nariadenie výchovného
opatrenia tak maloletej J. ako aj jej rodičom vo forme odborného poradenstva na Referáte
poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v trvaní 6
mesiacov, čo by malo napomôcť tomu, aby sa rodičia naučili spolu komunikovať v oblasti realizácie
svojich rodičovských práv k maloletej J. a aby dieťa odbúralo svoj negatívny postoj k svojmu otcovi.

18/ Podľa ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v šiestich vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8
27P/29/2016

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.