Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239588
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114239588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcov v rade 1/ N. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom W. XXX, v rade 2/ L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr.
Martinom Bašistom, advokátom so sídlom W. X, Q. proti žalovaným v rade 1/ F. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. XXXX/X, C., v rade 2/ O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Pavlom

Dlhopolčekom, advokátom so sídlom W. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 40C/174/2014-427 zo dňa 18. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom p r i z n á v aproti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností: pozemku parc. E KN č. 1116, trvalé trávne porasty o výmere 33 m2, kat. územie W.,
zapísanej na LV č. XXXX a pozemkov - parc. C KN č. 2019/7, zastavané plochy a nádvoria, o výmere
5 m2, parc. C KN č. 2019/8, orná pôda, o výmere 29 m2, parc. C KN č. 2019/9, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 30 m2, parc. C KN č. 2019/10, orná pôda o výmere 84 m2, parc. C KN č. 2019/11,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2, kat. územie W., zapísaných na LV č. XXXX podľa
pripojeného geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou Žilina, a.s. dňa 31.01.2013, autorizačne

overeného dňa 31.01.2013 a úradne overeného Správou katastra Žilina dňa 18.02.2013 pod č. 210/2013
tvoriaceho neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku a priznal im proti žalovaným nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Mal za to, že na strane žalobcov je naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu poznámky do listu vlastníctva č. XXXX a č.
XXXX, ktorou bola spochybnená hodnovernosť údajov o vlastníckom práve žalovaných k tam uvedeným
nehnuteľnostiam z dôvodu ich duplicitného vlastníctva. Jedná sa o časť pozemku pôvodne vedeného
ako parcela EN č. 1116 lúka o výmere 992 m2 katastrálne územie W. zapísaného na LV č. XXX,

graficky identifikovaná geometrickým plánom č. 3/2013, t. j. prístupovú cestu popri múre rodinného domu
žalobcov a nasledujúceho oplotenia zasahujúcu pred ich rodinný dom. Boli preukázané všetky zákonné
podmienky vydržania vlastníckeho práva žalobcov k spornému pozemku, a to existencia právneho titulu
(hoci i domnelého), o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, nakladanie s vecou počas celej vydržacej
doby ako s vlastnou, dobrá viera držiteľa, že vec mu vzhľadom na predchádzajúce okolnosti podľa
práva patrí po zákonom stanovenú dobu (§ 130, § 134 OZ). Strany sporu svoje vlastnícke nároky k

spornému pozemku vyvodzovali z rôznych právnych titulov, a to žalobcovia z kúpnej zmluvy zo dňa
18. 06. 1984, registrovanej Štátnym notárstvom Žilina 28. 06. 1984 pod č. j. RI 346/84 od D. Z., na
základe ktorej bol v evidencii nehnuteľností založený list vlastníctva č. XXX pre žalobcov a žalovaní odsúhrnu úkonov od podania návrhu na určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku a vypracovania
geometrických plánov až po úkon vedúci k nadobudnutiu vlastníckeho práva k časti sporného pozemku
titulom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ktoré je obsahom notárskej zápisnice z 22. 04. 2009 N

348/2009, Nz 12884/2009 k pozemku parc. E KN č. 1116 trvalé trávnaté porasty o výmere 250 m2,
pozemku parc. E KN č. 1120 trvalé trávnaté porasty o výmere 350 m2, v spoluvlastníckom podiele
238/252-ín a zostávajúcu časť podielu kúpnymi zmluvami od pôvodných spoluvlastníkov označených v
pozemnostnom hárku. D. Z. nadobudla predmetný pozemok na základe rozhodnutia Štátneho notárstva
v Žiline D 1388/75 zo dňa 30. 04. 1976 právoplatným 27. 05. 1976, po poručiteľovi F. V., ktorý ako

vyplýva z uvedeného rozhodnutia, ako aj z tvrdenia obidvoch strán, ako aj menovaná, užívali sporný
pozemok, pričom D. Z. s ním aj nakladala ako s vlastným, keď ho scudzila na základe kúpnej zmluvy
z 18. 06. 1984 v prospech žalobcov. Okolnosťami, ktoré svedčia o existencii dobrej vôle držiteľa
veci, t. j. žalobcov, sú najmä okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu v posudzovanom prípade riadne
zaregistrovanej kúpnej zmluvy, na základe ktorého nadobudli žalobcovia presvedčenie, že im vec patrí
a sú oprávnenými držiteľmi. Oprávnená držba sa nevyhnutne nemusí opierať o existujúci právny dôvod,

stačí právny dôvod domnelý (titulus putativus). Podmienkou je, aby nebol v rozpore so zákonom, pričom
súdna prax za takýto domnelý titul považuje aj registráciu zmluvy o prevode nehnuteľností štátnym
notárstvom, ktorú v tom čase vyžadoval pre účinnosť Občiansky zákonník. Následne sa žalobcovia
ujali výkonu práv k tomuto pozemku a nakladali s ním ako s vlastným, na časti pozemku postavili
rodinný dom, ostatnú časť oplotili a užívajú až dodnes, došlo len k prečíslovaniu parciel na základe

ROEP-ky. Podstata nakladania s vecou ako vlastnou pritom nespočíva len v jej faktickom ovládaní,
preto ponechanie časti pozemku popri postavenej stavbe a vybudovanom oplotení nesvedčí o tom, že
by oprávnený držiteľ nemal v úmysle ju využívať a nakladať aj s touto časťou ako vlastnou. Pozemok
nadobudli žalobcovia ako funkčný celok, tak ako bol predávajúcou užívaný, súčasne v prírode nebola
určená hranica, bol vymedzený len medzou, t. j. hranicou užívania. Prenechanie jeho časti do užívania

predávajúcej až do konca jej života nemá vplyv na oprávnenosť držby žalobcov, pretože naďalej
zostávajú aj držiteľmi tejto časti. Uvedená kúpna zmluva naopak znamenala pretrhnutie oprávnenej
držby k spornej nehnuteľnosti u D. Z., a preto ak jej žalobcovia prenechali časť pozemku do užívania,
na základe uvedenej skutočnosti už nemohlo u nej ísť o dobromyseľnú držbu s dôsledkom pre jej
právnych nástupcov, a preto nemohol byť spoluvlastnícky podiel k časti sporného pozemku, ktorý im

mala zanechať ako dedičstvo predmetom osvedčenia o vydržaní, pričom rovnako sa nedá prisvedčiť
ani skutočnosti, že zvyšné podiely sporného pozemku dobromyseľne nadobudli kúpnymi zmluvami od
spoluvlastníkov sporného pozemku zapísaných v pozemnostnom hárku. Pokiaľ ide o dĺžku oprávnenej
držby, novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinná od 01. 04. 1983 vrátila inštitút vydržania
opäť do Občianskeho zákonníka, ale až novela č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01. 01. 1992 obnovila

tradičný inštitút vydržania a súčasne pripustila započítanie oprávnenej držby za obdobie pred 01. 01.
1992 do vydržacej doby. Vzhľadom na túto zákonnú úpravu žalobcom zákonom predpísaná dĺžka doby
(10 rokov) berúc do úvahy ako začiatok registráciu kúpnej zmluvy 28. 06. 1984 uplynula dňa 28. 06.
1994, počas ktorej doby boli žalobcovia dobromyseľní vzhľadom na titul nadobudnutia pozemku, ako aj
jeho užívania a jej uplynutím sa stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, a preto sú titulom vydržania aj

vlastníkmi pozemkov novovzniknutých zo sporného pozemku, tak ako to vyplýva z vyššie označeného
geometrického plánu č. 3/2013. Pre oprávnenosť držby žalovaných svedčia aj ďalšie okolnosti, a to
tvrdenie žalovanej v rade 2/, že svokra ešte so synom v roku 1987 prišla na to, že nie je vlastníčkou
sporného pozemku, následkom čoho vážne ochorela. Tvrdenie žalovaného v rade 1/, že mladší brat si
chcel postaviť dom, ale prišiel na to, že pozemok je sporný, tak si vybavili listy vlastníctva oni (žalovaní)

a začali ich po smrti matky užívať až do začatia výstavby domu, t. j. asi 15 rokov. Z rozsudku súdu
č.k. 7C/290/01 vyplýva, že žalovaný v rade 1/ sa návrhom zo dňa 26. 07. 2001, ktorý bol zamietnutý,
domáhal, že do dedičstva po poručiteľke D. Z., rod. V. (nar. XX. XX. XXXX zomrelej XX. XX. XXXX)
patrí okrem iných aj nehnuteľnosť zapísaná v komasačnom hárku č. 464 ako parcela č. 1116 - lúky
o výmere 992 m2, parcela č. 1120 - lúky o výmere 332 m2, z ktorých bola vytvorená geometrickým

plánom (nebol zapísaný v operáte katastra, teda nemá vplyv na posúdenie vlastníckych nárokov)
novovytvorená parcela č. 2019/1 o výmere 615 m2 a až následne žalovaní odvodzovali svoje vlastnícke
právo k časti pozemku parcely č. 1116 o výmere 250 m2 a pozemku parcela č. 1120 ako dedičstvo
zanechané im svokrou, ktorá tieto nehnuteľnosti užívala až do konca svojho života a takéto tvrdenia sa
stali podkladom pre osvedčenie o vyhlásení žalovaných o vydržaní na podklade notárskej zápisnice.

Tieto právne úkony nasledovali až po vykonanej ROEP-ke pre katastrálne územie W., podkladom
ktorej sa nestala kúpna zmluva zo dňa 18. 06. 1984, tak ako to bolo konštatované vo vyhotovenom
znaleckom posudku. Tvrdenie žalovaných, že kúpna zmluva medzi žalobcami a D. Z., je neplatná pre
nenaplnenie zákonom predpísaných náležitostí, je právne neúčinné. Rovnako vytvorenie novej hranicemúrom nehnuteľnosti na základe geometrického plánu č. 244-2440-68-87 nie je nesprávne, pretože
účelom tohto geometrického plánu bolo zameranie stavby vo vlastníctve žalobcov. Námietku smerujúcu
k okruhu účastníkov konania, podľa ktorej malo sa vychádzať z pozemnostného hárku č. 464, považoval

za nedôvodnú a poukázal na spor vyvolaný medzi stranami na základe zapísanej poznámky, ktorou bola
spochybnená hodnovernosť zápisov vlastníckeho práva k pozemkom vo vlastníctve žalovaných, keď
obidve strany sporu svoje vlastnícke nároky opierali o vydržanie ako originálneho spôsobu nadobudnutia
vlastníckeho práva, teda nezávislého od vlastníckeho práva právnych predchodcov, a preto sa jedná len
o ich spor. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že návrh žalobcov je
neopodstatnený, pretože nie sú splnené zákonné podmienky pre určenie vlastníckeho práva žalobcov,

nakoľko titul pre nadobudnutie vlastníctva - kúpna zmluva RI 346/84 bola uzavretá v čase, keď
právna predchodkyňa žalobcov právne nebola jedinou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a
ako spoluvlastníci boli evidovaní aj ďalší občania, ktorú skutočnosť žalobcovia, resp. ich právni
predchodcovia pri vyhotovení predmetnej kúpnej zmluvy zamlčali, napriek tomu, že táto skutočnosť bola
známa. Predmetné nehnuteľnosti fyzicky, ani inak žalobcovia, ani ich právni predchodcovia neužívali,

a teda nie je naplnená zákonná podmienka potrebná pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním,
t. j. dobromyseľný titul nadobudnutia a pokojné a nerušené užívanie predmetnej nehnuteľnosti počas
zákonom stanovenej doby, keďže ich od nepamäti užívali právni predchodcovia žalovaných. Súd sa
nevyrovnal s vykonaným dôkazom, t. j. oboznámeným spisom 7C/290/01, keď nezaujal stanovisko k
výpovedi kompetentnej zamestnankyne Správy katastra v Žiline, ktorá potvrdila, že žalovaní v tomto

konaní sú platnými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, keď aj na základe tohto právneho
stavu vysporiadali následne spoluvlastnícke vzťahy tak, že odkúpili podiely spoluvlastníkov. Začatie
konania nezavinili, nakoľko pri nadobúdaní spornej nehnuteľnosti vychádzali z platného právneho stavu,
neporušili žiaden zákonný predpis a žalobcovia mohli predísť sporu tým, že by v minulosti sa riadne
starali o údajnú nesprávnosť vlastníckych zápisov v Správe katastra Žilina, keďže vlastnícke nároky si

začali robiť až po začatí výstavby rodinného domu žalovaných, ktorý je v štádiu rozostavanosti. Podaním
zo dňa 14. 12. 2016 právny zástupca žalovaných doplnil ich odvolanie poukazujúc na rozhodnutie
Štátneho notárstva Žilina vydané v dedičskej veci po neb. F. V., zomr. XX. XX. XXXX, na základe ktorého
D. Z. zdedila parcelu č. 1116 v celosti, pričom mala dediť len podiel, nakoľko už vtedy oficiálne podľa
identifikácie parciel ev. list 3 zo dňa 05. 07. 1989 k tejto nehnuteľnosti boli uvedení aj ďalší spoluvlastníci,

takže nemohla ďalej previesť uvedenú parcelu na žalobcov. Na základe D 1356/89-21 z 18. 06. 1990
zdedila neb. F. M. ako novoobjavené dedičstvo podľa pôvodného číslovania parc. č. 1085, a preto
uvedený pozemok nemal by byť vedený v súčasnosti ako vlastníctvo žalobcov. Došlo k zámene parc.
č. 2006, parc. č. 2007, pôvodne parc. č. 1093, č. 1094 s parc. č. 1085 zastavané plochy o výmere 406
m2. Tieto skutočnosti žalovaní zistili dodatočne z pripojených dokladov k tomuto doplneniu odvolania.

3. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že tvrdenia v odvolaní
predstavujú iba opakovanie vyjadrení pred súdom prvej inštancie a žiadali rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. V konaní pred ním bolo jednoznačne preukázané, že D. Z. nadobudla
vlastnícke právo k predmetnému pozemku na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline č. D

1378/75 z 30. 04. 1976, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 05. 1975 v dedičskej veci po neb. F. V.,
a to v celosti bez ďalších spoluvlastníkov a na základe registrácie vyporiadania dedičstva na štátnom
notárstve bol strediskom geodézie v Žiline dňa 03. 06. 1976 vyhotovený list vlastníctva č. XXX na jej
meno s podielom k vlastníctvu 1/1, t. z. v celku. Nehnuteľnosť vlastnila až do 28. 06. 1984, kedy bola
zaregistrovaná na Štátnom notárstve v Žiline pod č. RI 346/84 kúpna zmluva medzi predávajúcou D. Z.

a žalobcami, kde v bode I. tejto zmluvy predávajúca prehlasuje, že je výlučnou vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti, t. j. parc. č. 1116 - lúka o výmere 992 m2. Predmetný pozemok odkúpili do svojho
vlastníctva od predávajúceho v dobrej viere, pričom ich ubezpečila o tom, že predmetný pozemok
sa nachádza v jej výlučnom vlastníctve, dlhodobo ho užíva a k nadobudnutiu ich vlastníckych práv
nebráni žiadna skutočnosť. Naopak žalovaní vedome a bez akéhokoľvek ostychu uvádzajú rozporuplné

a zavádzajúce tvrdenia o tom, ako mali nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku.
Žalovaní vedome klamali pred notárkou, keď vyhlásili, že spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v notárskej zápisnici N 348/2009, Nz 12884/2009 nadobudli kúpou spoluvlastníckych
podielov od matky žalovaného D. Z. asi v roku 1995, čo preukázateľne nie je pravda, pričom v konanípred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní č. 7C/290/01 uvádzali, resp. len F. iné skutočnosti ohľadom
nadobudnutiaichvlastníctvakpredmetnémupozemku.Vovzťahukpodaniužalovaných,ktorýmdopĺňali
odvolanie, uviedli, že odkazuje iba na listinné dôkazy, ktoré však do vyhlásenia uznesenia o skončení

dokazovania podľa § 182 CSP neboli súčasťou súdneho spisu a žalovaní nepreukázali, že ich nemohli
bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. že ich zistili dodatočne, a teda na ne
súdy v ďalšom konaní nemôžu prihliadnuť, pričom navyše nemajú vzťah k prejednávanej veci a nemohli
by mať na prípadné rozhodnutie súdu prvej inštancie akýkoľvek vplyv.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia, t. j. žalovaní, konštatuje, že súd

prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť

zistený skutkový stav a prijaté závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Na doplnenie odvolacích dôvodov a dôkazov na ich preukázanie, ktoré boli doručené po uplynutí 15-
dňovej lehoty na podanie odvolania (rozsudok bol právnemu zástupcovi žalovaných doručený 18. 10.
2016) dňa 14. 12. 2016 odvolací súd neprihliadol, poukazujúc na ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového

poriadku, keď navyše tieto prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie a odvolatelia netvrdili, že ich nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej
viny (§ 366 písm. d/ CSP), pričom uvádzané nehnuteľnosti neboli vzhľadom na predložené identifikácie
ani predmetom sporu.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných krajský
súd dopĺňa, že súčasný Občiansky zákonník i zákon o katastri nehnuteľností vychádza zo zásady
intabulácie, t. j. vlastnícke (vecné) právo sa nadobúda až vkladom práva do evidencie nehnuteľností.
Táto zásada platí na Slovensku od roku 1950, kedy bol zavedený systém pozemkových kníh a zápis
vlastníckeho práva do pozemkovej knihy mal konštitutívne účinky. Občiansky zákonník č. 141/1950 však

zrušil konštitutívny charakter zápisov vlastníctva v pozemkových knihách. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam
na základe zmlúv o prevode sa nadobúdalo už samotnou zmluvou, ak nič iné nevyplývalo z osobitných
predpisov. Zápisy do pozemkovej knihy, ktoré mali len deklaratórny charakter a mohli sa vykonať na
žiadosť účastníka boli ukončené v roku 1964 a agenda prešla pod názvom evidencia nehnuteľností
na strediská Úradu geodézie. Pred prijatím Občianskeho zákonníka č. 40/1964 bol vydaný zákon č.

22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností (účinný tak ako citovaný Občiansky zákonník od 01. 01. 1964),
podľaktoréhoprávnevzťahyknehnuteľnostiamnevznikaliintabuláciou,tedazápisomdotejtoevidencie.
Konštitutívny význam mala registrácia zmlúv na štátnom notárstve, ktoré štátne notárstvo vykonávalo
v osobitnom konaní podľa Notárskeho poriadku (zákon č. 95/1963 Zb.). Ak bolo rozhodnutie štátneho
notárstva o registrácii kladné, tak ako v tomto spore, predmetná zmluva nadobudla účinnosť a v

tomto okamihu došlo i k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcami, t. j. registráciou kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcami a D. Z. dňom 28. 06. 1984. Aj keď štátne notárstvo následne takto
zaregistrovanú zmluvu zaslalo orgánu geodézie na zápis zmeny právnych vzťahov k nehnuteľnostiam,
mal zápis právnych vzťahov k nehnuteľnostiam do evidencie na LV č. XXX, iba deklaratórny význam.

7. K odvolacej námietke žalovaných, že kúpna zmluva zaregistrovaná pod č. RI 346/84 bola uzavretá v
čase, keď D. Z. nebola vlastníčkou predávanej nehnuteľnosti v celosti, ale táto bola v spoluvlastníctve
viacerých osôb, o čom žalobcovia vedeli, krajský súd dopĺňa, že toto tvrdenie nebolo preukázané, keďže
na základe dedičského rozhodnutia D 1378/75 D. Z. nadobudla parcelu č. 1116 o výmere 992 m2 po
neb. F. V. v celosti a jej vlastnícky vzťah v EN bol zapísaný na LV č. XXX, na základe čoho (ako to

vyplýva z kúpnej zmluvy) ako výlučná vlastníčka predala túto nehnuteľnosť žalobcom.
Vlastnícke právo F. V. sa podľa písomnej identifikácie k dedičskému konaniu založilo na užívacom
vzťahu uvedeného v evidenčnom liste (EL) č. 270, keďže z už uvedených dôvodov sa do roku 1975listiny, ktorými sa menili právne vzťahy k parcele č. 1116 v operátoch pozemkovej knihy a evidencii
nehnuteľností nenachádzajú.
To, že nehnuteľnosť nebola v spoluvlastníctve, vyplýva aj z tvrdení samotných žalovaných v konaní

7C/290/01, kde uvádzali, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla D. Z. (matka žalovaného a svokra
žalovanej) zámennými zmluvami v roku 1948 (ktoré taktiež neboli zapísané do pozemkovej knihy), ako aj
zichtvrdenívtomtokonaní,žeimspornénehnuteľnostiakovýlučnávlastníčkazanechalaakodedičstvo,
pričom však v osvedčení vyhlásenia o vydržaní tvrdili, že zámennými zmluvami v päťdesiatych rokoch
získala len spoluvlastnícky podiel, ktorý od nej v roku 1995 odkúpili. Vzhľadom na uvedené je zrejmé,

že jedine D. Z. vedela, kto je výlučným vlastníkom nehnuteľností (na rozdiel od žalovaných vzhľadom
na ich rozporné tvrdenia), čo prejavila tým, že dedičstvo po F. V. neodmietla, keďže ak by už bola
vlastníčkou nehnuteľnosti, nebola by spôsobilým predmetom dedenia. V konaní 7C/290/01 vypočutí
údajní spoluvlastníci, resp. ich právni zástupcovia nemali o svojom spoluvlastníctve vedomosť (nevedeli
ani, kde sa nehnuteľnosť nachádza), toto nebolo predmetom dedičských konaní, pričom ak vedomosť
o zámenách mali, nevedeli sa vyjadriť, o aké zámeny išlo, t. j. či s D. Z.. Navyše žalovaní nadobudnutie

nehnuteľnosti žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami potvrdili, keďže od nich jej časť kúpnou
zmluvou z 24. 06. 2005, ktorej vklad bol povolený 23. 08. 2005 pod č. V 4696/05, odkúpili.

8. K notárskym zápisniciam, osvedčeniam vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a § 34 OZ, na základe ktorých by mali byť

žalovaní vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu v predmetných nehnuteľnostiach krajský súd dopĺňa, že
podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia na rozdiel od spisovania právnych úkonov je len
zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva, pričom nezasahuje do tohto deja, účastníkov nepoučuje,
ani nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom, resp. sa mu prieči. Význam
osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol

urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje
platí dovtedy, kým nie je ako v tomto spore preukázaný opak. Takisto správa katastra má právomoc
skúmať predložené verejné listiny, ako v tomto prípade uvádzanú notársku zápisnicu, na základe ktorých
vzniklo právo k nehnuteľnosti len z formálneho hľadiska (§ 42 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Zb.).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo potom bez akéhokoľvek právneho významu aj uzavretie kúpnych

zmlúv žalovanými s ďalšími údajnými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.

9. Krajský súd ďalej dopĺňa, že súd prvej inštancie neopomenul zaujať stanovisko k výpovedi
kompetentnej zamestnankyne Správy katastra v Žiline, ktorá mala v konaní 7C/290/01 potvrdiť, že
žalovaní v uvedenom konaní sú platnými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, na základe čoho

následne riešili vysporiadanie vlastníckych vzťahov dobromyseľným odkúpením podielov ostatných
spoluvlastníkov, keďže v uvedenom konaní žiadna takáto svedkyňa vypočutá nebola, a preto takéto
skutočnosti nemohla ani uviesť.

10. Vychádzajúc z týchto skutočností vysporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní

krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane trov prvoinštančného
konania, majúc za to, že žalobcovia mali plný úspech vo veci, keď nebola zistená existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov žalobcom (§ 257 CSP), keďže žalovaný ešte
v roku 1987 s matkou D. Z. prišli na to, že táto nie je vlastníčkou predmetnej parcely (keďže ju predala),
napriek čomu podal žalobu o určenie, že patrí do dedičstva po nej a následne po zamietnutí návrhu si

so žalovanou dal osvedčiť vyhlásenie o vydržaní spoluvlastníckeho podielu k jej časti a odkúpili zvyšné
spoluvlastnícke podiely, čím zapríčinili podanie žaloby v tomto spore.

11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a žalobcom priznal ich náhradu v celom rozsahu, keďže mali v odvolacom konaní plný úspech vo veci.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).