Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/330/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913207206
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6913207206.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská

energetika-Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 proti žalovanému T.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., H., štátny občan SR, zast. právnym zástupcom JUDr. Martin Landl,
advokát so sídlom Lučenec, Rázusova 47/4825 o zaplatenie 1.468,27 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 455,67 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
03.05.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu podal dňa XX. XX. XXXX na súd
žalobu,ktorousanažalovanomdomáhalzaplateniasumy1.468,27Eurtitulomnáhradyškodyvzniknutej
v súvislosti s neoprávneným odberom elektriny.

2. Súd vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX a to
tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, s tým, že na základe vykonaného dokazovania

mal preukázané, že boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu t.j. protiprávny úkon-
neoprávnený odber, vzniknutá škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou s
poukazom na ustanovenie Zákona č. 656/2004 Z.z. a o výške škody rozhodol tak, že vzhľadom k tomu,
že skutočnú škodu nemožno určiť, pretože bolo poškodené meracie zariadenie, výšku škody vypočítal
v zmysle vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. a to vo výške 1.218,60 Eur a zároveň priznal žalobcovi aj
nákladyspojenésozisťovanímneoprávnenéhoodberuvovýške249,60Eur. Žalovaný podalvzákonom
stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením č.konania XXCo/XXX/XXXX-157 zo dňa XX.XX.XXXX zrušil vyššie uvedený rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom uviedol, že záver súdu prvej
inštancie je správny, pokiaľ súd uviedol, že ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, pričom žalovaný
zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie, pre vznik zodpovednosti za
neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii
porušil sám odberateľ. V konaní bol preukázaný neoprávnený odber elektriny a to v súlade s § 39
ods.1, písm. c/ Zákona č. 656/2004 Z.z. poškodením plomby. Pokiaľ však ide o výšku priznanej sumy

titulom náhrady škody, vzhľadom na veľký rozdiel medzi bežnou ročnou spotrebou elektriny žalovaným
a nárokom uplatneným žalobcom za jeden mesiac krajský súd tento nárok nepovažoval za súladný
s princípom spravodlivosti, poukázal na nález Ústavného súdu ČR I.ÚS668/15 zo dňa 11.08.2015.
Zároveň uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zistiť, aký je rozdiel medzi bežnouspotrebou elektriny, resp. najväčšou možnou spotrebou elektriny žalovaným, v prípade, že bude zistené,
že ide o tak vysoký rozdiel, kedy sa javí, že už je porušený princíp kompenzácie z uplatňovaného titulu
náhrady škody je na žalobcovi, aby s určitou mierou pravdepodobnosti preukázal, že také množstvo

elektriny bolo skutočne odobraté a jemu vznikla taká vysoká škoda. Pokiaľ sa to žalobcovi nepodarí,
tak o výške škody musí súd rozhodnúť podľa spravodlivého uváženia jednotlivých okolností. Pri tejto
úvahe súd zohľadní všetky okolnosti, ktoré ho môžu v maximálnej miere priblížiť k stanoveniu skutočnej
výšky spôsobenej škody, to sú napr. v tomto prípade informácia o spotrebe elektriny z predchádzajúcich
období, nasledujúcich období, prípadne informácie o spotrebičoch na odbernom mieste atď.

3. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k porušeniu kompenzačného princípu
a výške uplatňovanej náhrady škody zo dňa 03.05.2017 uviedol, že žalobca určil dennú spotrebu
elektrickej energie podľa v čase zistenia neoprávneného odberu platnej a účinnej vyhlášky č. 154/2005
Z.z., pričom táto denná spotreba bola určená podľa menovitej hodnoty hlavného ističa, teda má zato,
že ide o hodnotu, ktorá bola vypočítaná pri prípadnom najvyššom možnom odbere elektriny. Žalobca

takto určil dennú spotrebu elektrickej energie na 331,2 kWh/deň. Ako vyplýva aj z dôkazov, ktoré boli
doterazpredloženépočasjednotlivýchčasovýchobdobí,vždyideoobdobiejednéhokalendárnehoroka,
bola spotreba elektrickej energie v rodinnom dome žalovaného v období pred zistením neoprávneného
odberu, t.j. v období od 07.06.2008 do 06.06.2009 vo výške 3,513 MWh, v období od 07.06.2009 do
08.06.2010vovýške3,744MWh,vobdobíod09.06.2010do01.06.2011vovýške3,076MWhavobdobí

od 02.06.2011 do 12.06.2012 vo výške 3,723 MWh. Po zistení neoprávneného odberu, t.j. v období od
01.07.2013 do 06.06.2014 vo výške 3,055 MWh, v období od 07.06.2014 do 13.06.2015 vo výške 3,119
MWh a v období od 14.06.2015 do 04.06.2016 vo výške 3,290 MWh. Zároveň predložil súdu aj písomné
dôkazy - vyúčtovacie faktúry za dodávku elektriny. Na základe týchto dôkazov je zistiteľné, že počas
obdobia od 07.06.2008 do 04.06.2016 bola nameraná ročná spotreba elektrickej energie vždy za 12

kalendárnychmesiacovvrozmedzíod3,055MWhdo3,744MWh,pričompriemernáspotrebaelektrickej
energiepredstavuje3,360MWhzakalendárnyrok,čonáslednepoprepočítanínajedendeňpredstavuje
bežnú spotrebu elektrickej energie vo výške 9,21 kWh/deň. Vzhľadom na takto evidentný rozdiel dennej
spotreby elektrickej energie má za to, že bol jednoznačne porušený princíp kompenzácie z titulu
uplatňovanej náhrady škody a z toho dôvodu podľa jeho názoru nie je možné aplikovať v tomto prípade

vyhlášku na výpočet škody a ako to vyplýva aj z rozhodnutia krajského súdu, že žalobca je povinný s
určitou mierou pravdepodobnosti preukázať, že k ním tvrdenej výške neoprávneného odberu aj skutočne
došlo. Čo sa týka výšky náhrady škody, k tomu uviedol, že okrem žalobcom vystavenej faktúry za
neoprávnený odber mu bola vystavená faktúra č. XXXX XXXX XXXXXXXXX vystavená dňa 15.06.2012,
splatná dňa 06.07.2012 za dodávku elektrickej energie za obdobie od 02.06.2011 do 12.06.2012 vo

výške87,97EurspoločnosťouStredoslovenskáenergetika,a.s.,sosídlomPriRajčianke8591/4B,Žilina,
čiže faktúra bola vystavená aj za obdobie, v ktorom bol zistený neoprávnený odber a táto faktúra bola zo
strany žalovaného uhradená dňa 27.06.2012, čiže za časové obdobie od 02.06.2011 do 12.06.2012 už
v súčasnosti zaplatil sumu 653,92 Eur. Napriek tvrdeniu žalobcu, že nie je možné vychádzať zo spotreby
elektrickej energie uvedenej na elektromere, na ktorom bol zistený neoprávnený odber, spoločnosť

SSE, a.s. ako to vyplýva aj z faktúry však pri určení spotreby elektrickej energie vychádzala práve
z hodnoty nameranej týmto elektromerom. Keďže Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil, že došlo k
neoprávnenému odberu, má za to, že žalobca má nárok na zaplatenie zisťovacieho poplatku vo výške
249,60 Eur, ktorý predstavuje náklady na zistenie neoprávneného odberu, avšak čo sa týka vyčíslenej
škody žalobcom, túto neuznáva. Má zato, že nie je možné prihliadnuť na vyhlášku v prípade určenia

spotreby odobratej elektrickej energie neoprávneným odberom. Aby bol naplnený princíp kompenzácie
navrhol, aby súd pri určení výšky spotrebovanej elektrickej energie neoprávneným odberom vychádzal z
priemernejdennejspotrebyelektrickejenergie,ktorájevtomtokonanínazákladepredloženýchdôkazov
preukázaná a ktorá predstavuje 9,21 kWh/deň, túto dennú spotrebu elektrickej energie následne navrhol
aplikovať na obdobie 6-ich mesiacov pred zistením neoprávneného odberu, čím bude pokryté celkové

obdobie neoprávneného odberu, ktoré pokrývala aj vyhláška. Výška škody by v takom prípade bola v
sume 206,07 Eur a výpočet je nasledovný: 1.680 kWh predstavuje spotreba elektrickej energie za 6
mesiacov pri použití bežnej dennej spotreby 9,21 kWh krát 0,12266 Eur, čo predstavuje sumu za 1 kWh,
ktorú žalovanému v roku 2012 žalobca za neoprávnený odber prostredníctvom faktúry za neoprávnený
odber účtoval.

4. Poverený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvajú z dôvodov
uvedených v jej písomnom vyhotovení. Výpočet škody upravili podľa uznesenia KS v B.Bystrici tak,
že tento nárok zo sumy 1.468,27 Eur upravili na sumu 736,45 Eur, čo predstavuje zisťovací poplatokvo výške 249,60 Eur, ktorý nespochybňuje protistrana a škodu vypočítanú podľa histórie spotreby,
ktorá bola získaná podľa programu vo výške 486,85 Eur. Čo sa týka samotného výpočtu škody vo
výške 486,85 Eur, bol vypočítaný podľa priemeru spotreby a podľa platných a účinných cenníkov pre

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako aj platných a účinných právnych predpisov v čase zistenia
neoprávneného odberu. Ďalej poukázal na zásah do elektromera a to na základe fotodokumentácie,
kde je odfotený elektromer, čo je založené v súdnom spise, tak jednoznačne z tohto vyplýva, že bol
elektromer účelovo pretáčaný, a to na základe rozhádzaného číselníka, resp. čísla na číselníku neboli
v jednej línii, čo preukazuje protiprávny zásah do majetku ich spoločnosti, nakoľko elektromer v zmysle

Zákona o energetike a Zákona o meteorológii je vlastníctvo žalobcu. Ďalej tu je evidentne vidno, že
zásah bol uskutočnený a to na dvoch upínacích skrutkách, kde sú strhnuté hrany, čo preukazuje, že
tento zásah bol niekoľkokrát vykonaný. Účelom neoprávneného odberu zo strany odberateľa je, aby
neplatil za spotrebovanú elektrickú energiu, alebo uhradil len časť spotreby, ktorá nebola nameraná,
ako v tomto prípade a z toho vyplýva, že celková história spotreby bola vyššia podľa skutočnosti, ale
aj napriek tomu vychádzali z tejto histórie. Ďalej poukázal na princíp spravodlivosti, objektívnosti a

zodpovednosti voči ďalším zodpovedným odberateľom, ktorí si riadne a včas platia elektrickú energiu,
nevykonávajú neoprávnený zásah do elektromera. Čo sa týka zmluvného vzťahu voči odberateľovi,
spoločnosťouSSE,a.s.aspoločnosťouSSE-Distribúciaktomuuviedol,žeodberateľuzatvárazdruženú
zmluvu o združení dodávky a distribúcii so spoločnosťou SSE, a.s. , čiže v zmysle Zákona o energetike
dodávateľom elektrickej energie a v tejto zmluve v predmete je uvedený aj prevádzkovateľ distribučnej

sústavy, čiže žalobca v tomto konaní, tá prostredníctvom tejto zmluvy zabezpečuje distribúciu el. energie
pre odberateľa. Čo sa týka ich nároku tento predstavuje distribuovanú elektrickú energiu, ktorá bola
nenameraná.

5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní sa v prvom rade vyjadril najmä k trvaniu neoprávneného

odberu. Ako vyplýva z doteraz predložených dôkazov, spotreba elektrickej energie jednak za
predchádzajúce časové obdobia, ako aj nasledujúce časové obdobia, bola v priemere rovnaká a z tohto
dôvodu má zato, že je možné z tejto spotreby vychádzať. Rovnako poukázal na to, že odpočty elektrickej
energie nevykonával žalovaný, ale vykonávali ich zamestnanci SSE, a.s. alebo SSE-Distribúcie,
kvalifikované osoby, ktoré pri predchádzajúcich odpočtoch neinformovali o tom, žeby bol číselník

rozhádzaný, pričom posledný takýto odpočet pred neoprávneným odberom bol v zmysle predložených
dôkazov uskutočnený dňa 02.06.2011. Má zato, keďže príslušný zamestnanec neinformoval o tom, žeby
číselník bol v čase odpočtu rozhádzaný, pred týmto dňom nemohlo k neoprávnenému odberu dôjsť.
neoprávnený odber bol následne zistený až 04.04.2012, teda k neoprávnenému odberu mohlo dôjsť len
v tomto období, teda od 02.06.2011 do 04.04.2012. Má zato, že potom je potrebné zohľadniť aj možnú

dĺžku tohto neoprávneného odberu, s tým, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že ním požadované
zaplatenie elektrickej energie bolo aj v takej výške dodané. Preto teda má zato, že je potrebné aplikovať
vyhlášku len v časti. Čo sa týka žalobcom navrhovanej výške škody, poukázal, že vychádza z ročnej
spotreby, a uplatňuje si túto spotrebu za celý rok, k neoprávnenému odberu nemohlo dôjsť za celý
jeden kalendárny rok. Zároveň apeluje aj na to, že už súčasný nový zákon o energetike, ktorý platí, v

zmysle dôvodovej správy k tomuto zákonu, zákonodarca stanovuje už iný spôsob výpočtu výšky škody
pri prvom neoprávnenom odbere. S tým, že dôvodová správa vyslovene hovorí, že to bolo zakotvené
kvôli nepreukázanosti výšky týchto odberov, aby sa škoda priblížila k reálnej škode. Zároveň žiadal, aby
bola aj započítaná úhrada, ktorú vykonal žalovaný spoločnosti SSE, a.s., nakoľko, aj keď sú tam rôzne
zmluvné vzťahy, stále ide o dodávku elektrickej energie, ktorá bola fakturovaná podľa nášho názoru

dvakrát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadaml, aby súd aplikoval výpočet výšky škody uvedený v ich
písomnom vyjadrení. Čo sa týka zisťovacieho poplatku tento nerozporujú.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom povereného pracovníka žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisu XC/XXX/XXXX tunajšieho súdu, žalobou,
faktúrou za neoprávnený odber elektriny z čl.3 spisu, protokolom o zistení neoprávneného odberu z čl.4
spisu, výzvou na zaplatenie z čl.5 spisu, PR z čl. 12 spisu, odporom proti PR z čl.14-16 spisu spolu
s prílohami, vyjadrením k podanému odporu z čl.41 spisu, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu z

čl.44-45 spisu, obchodnými podmienkami dodávky elektriny z čl.47-50 spisu, certifikátom o kalibrácii
z čl. 51-52 spisu, konzultáciou k odbernému miestu z čl. 53 spisu, faktúrou za dodávku a distribúciu
elektriny z čl. 54 spisu, odpoveďou na výzvu súdu z čl.69-70 spisu, vyjadrením žalobcu z čl.92-102
spisu, rozsudkom OS Rimavská Sobota z čl.109-118 spisu, odvolaním z čl.122-124 spisu, vyjadrenímk odvolaniu z čl.130-132 spisu, vyjadrením žalovaného k odvolaniu z čl.136-137 spisu, vyjadrením
žalobcu z čl.140/142 spisu, replikou z čl.145-156 spisu, uznesením KS z čl. 157-162 spisu, vyjadrením
žalovaného zo dňa 03.05.2017 a históriou odberu elektrickej energie na odbernom mieste žalovaného

pred zistením neoprávneného odberu a výpočtom škody zo dňa 13.03.2017.

7. Z faktúry za neoprávnený odber elektriny zo dňa 16.04.2012 bolo zistené, že touto faktúrou žalobca
vyfakturoval žalovanému sumu 1.468,27 Eur, ktorá pozostáva zo škody v sume 1.218,67 Eur, ktorú
žalobca vypočítal v zmysle vyhlášky č. 154/2005 Z.z. tak, že určil dennú spotrebu podľa § 1 ods.4, písm.

b/ vyhlášky a to podľa menovitej hodnoty hlavného ističa 3 krát 40A, výpočet príkonu 3 krát 230V krát
40,0A sa rovná 27,6 kW krát denná spotreba 27,6 kW krát 12 hodín, čo sa rovná 331,2 kWh/deň.
Doba trvania neoprávneného odberu bola stanovená od 04.03.2012 do 02.04.2012 v zmysle vyhlášky
§ 1 ods.2, s počtom dní 30, čo predstavuje celkovú spotrebu za 30 dní 331,2 kWh/deň krát 30 dní sa
rovná 9935 kWh a zisťovacieho poplatku v sume 249,60 Eur. Faktúra bola odoslaná dňa 18.04.2012
a splatná dňa 02.05.2012.

8. Z prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy žalobcu (čl.39-41) súd zistil, že
v článku 8. je upravený neoprávnený odber, kde v článku 8.4 sú uvedené prípady neoprávneného
odberu a v článku 8.5 je uvedené, že pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu
odoberal povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu. Ak nie je možné

vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa relevantných právnych predpisov.
Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vrátane nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného
odberu.

9. Neoprávnený odber je presne definovaný v § 39 ods.1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike účinného
do 31.08.2012. § 39 ods.2 zákona č. 656/2004 Z.z. ukladal odberateľovi, ktorý neoprávnene odoberal
elektrinu, povinnosť, uhradiť skutočne vzniknutú škodu.

10. Podľa § 39 ods.1,2, Zákona č. 656/2004 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber:

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

(2) Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

11. Podľa § 1 ods.1, písm. a/ Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. (ďalej len
vyhlášky) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej
spotreby elektriny určenej v ods.2 vyhlášky cenou vedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane
poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny, ktorá sa vypočíta spôsobom, na ktorý odkazuje § 39 ods.3
tohto zákona.

12. Podľa § 1 ods.2, prvá veta vyššie uvedenej vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania
neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej
elektriny zistenej podľa ods.3 a počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.13. Žalobca škodu vyčíslil v zmysle § 1 ods.4, písm. b/ vyššie uvedenej vyhlášky, t.j. podľa menovitej
hodnoty hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu. Cena neoprávnene odobratej

elektriny bola určená v zmysle § 1 ods.1, písm. a/ vyššie uvedenej vyhlášky a to v súlade s rozhodnutím
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

14. Dobu trvania neoprávneného odberu elektriny stanovil v zmysle § 1 ods.2 vyhlášky za obdobie 30
dní, t.j. od 04.03.2012 do 02.04.2012.

15. Podľa § 1 ods.5 vyššie uvedenej vyhlášky, vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so
zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

16. Počas konania žalobca v rámci mimosúdneho vyriešenia predmetu sporu navrhol mimosúdnu
dohodu s tým, že denná spotreba by bola vypočítaná podľa § 1, ods.4, písm. a/ vyhlášky podľa menovitej

hodnoty hlavného ističa 3 krát 40A, výpočet príkonu by sa rovnal 27,6 kW a denná spotreba by bola v
pôvodnej hodnote 331,2 kWh/deň s tým, že doba trvania neoprávneného odberu by bola prispôsobená
historickým spotrebám na odbernom mieste a bola stanovená od 22.03.2012 do 02.04.2012, teda na 12
dní. Spotreba za 12 dní by predstavovala 3974 kWh a výška škody by predstavovala sumu 486,85 Eur.
Právny zástupca žalovaného s takto navrhnutou dohodou nesúhlasil.

17. Súd mal preukázané, že žalobcovi vznikla škoda, keďže žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu
elektriny, čiže vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy,
je pripojený k prenosovej sústave SEPS, a.s., (Slovenská elektrizačná prenosová sústava), ktorá je
držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území a všetka elektrina dodaná od prenosovej

sústavy SEPS do distribučnej sústavy žalobcu je meraná SEPS-om, žalobca je pripojený k SEPS a
ďalej pripája k svojej distribučnej sústave odberateľov v zmysle technických podmienok a obchodných
podmienok pripojenia. Je povinný zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho
distribučnej sústavy odberateľom a je tiež povinný viesť evidenciu odberateľov. Ak niekto neoprávnene
odoberie elektrinu z distribučnej sústavy, ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy

žalobcu z prenosovej sústavy, ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná.
Neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide na žalobcu, ktorú musí uhradiť prenosovej
sústave SEPS, resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Poškodeným
subjektom je žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorému neoprávneným odberom
vznikla škoda. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal elektrinu, je povinný uhradiť prevádzkovateľovi

distribučnej siete, skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.

18. Žalobca mal v predmetnom spore povinnosť preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Čo sa týka
výšky škody, ktorá bola stanovená v zmysle vyhlášky tak, ako je to vyššie uvedené, súd je toho názoru,
že takto vypočítaná škoda je extrémne rozdielna od akejkoľvek spotreby, ktorú žalovaný kedykoľvek
v minulosti, ale aj po zistení neoprávneného odberu dosiahol. Z toho dôvodu súd je toho názoru, že
takto určená výška škody nie je v súlade s princípom proporcionality. V tomto smere súd poukazuje na

Nález ÚS ČR I.ÚS 668/15, v zmysle ktorého, ak žalovaný preukáže, že výška škody za neoprávnene
odobratú elektrinu stanovená podľa vyhlášky je mnohonásobne vyššia ako jeho platby za elektrinu
v porovnateľných obdobiach pred neoprávneným odberom, nemožno takto vypočítanú výšku škody
bez ďalšieho akceptovať. Súd v takomto prípade musí zohľadniť aj ďalšie okolnosti, ktoré ho môžu v
maximálnej miere priblížiť k stanoveniu skutočnej výšky spôsobenej škody. Ak na základe vykonaných

dôkazov súd nedospeje v konkrétnej situácii k záveru, že vypočítaná výška škody určitou mierou
pravdepodobnosti zodpovedá škode skutočnej, nemôže vyhlášku aplikovať v tej časti, v ktorej by tak
spôsobil neoprávnený zásah do majetkových práv žalovaného tým, žeby vypočítaná výška škody plnila
v prevažnej miere funkciu sankčnú a nie kompenzačnú. V takom prípade musí o výške škody súd
rozhodnúť podľa spravodlivého uváženia jednotlivých okolností.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predchádzajúca spotreba elektrickej energie
v nehnuteľnosti žalovaného bola oveľa nižšia ako spotreba vypočítaná podľa vyhlášky. Vypočítaná
spotreba podľa vyhlášky za deň v tejto konkrétnej veci predstavovala 331,2 kWh, pričom bežná ročnáspotreba nehnuteľnosti žalovaného, či už pred zistením neoprávneného odberu, alebo po zistení
neoprávneného odberu, sa pohybovala okolo 3500 kWh. Pri takomto výraznom rozdiele je potrebné, aby
žalobca preukázal, že žalovaný skutočne v období neoprávneného odberu takéto množstvo elektriny

spotreboval a žalobca utrpel takúto výraznú škodu. Takýto dôkaz zo strany žalobcu produkovaný nebol.
Keďže takýto dôkaz súd nemal k dispozícii, nemohol akceptovať vyššie uvedený výpočet výšky škody
len podľa vyhlášky. Ak by mal žalovaný zaplatiť za spotrebu elektriny tak vysokú čiastku, neporovnateľnú
s čiastkami, ktoré platil v predchádzajúcich obdobiach, jednalo by sa o zásah do jeho majetkových
práv. V danom prípade skutočnú výšku spôsobenej škody je nemožné určiť presne, táto môže byť

určená len približne, avšak súdu sa za danej dôkaznej situácie javí najspravodlivejšie výšku spôsobenej
škody určiť tak, ako to prezentoval právny zástupca žalovaného, či už vo svojom písomnom vyjadrení,
alebo na pojednávaní. Súd sa s jeho tvrdeniami stotožnil. Pre výpočet výšky škody boli použité jednak
faktúry, ktoré žalovaný zaplatil za predchádzajúce fakturačné obdobia od roku 2008 do roku 2012,
ako i faktúry, ktoré žalovaný zaplatil za nasledujúce obdobia po zistení neoprávneného odberu a to
od roku 2013 do roku 2016. Na základe toho za tieto obdobia, priemerná spotreba elektrickej energie

predstavovala 3,360 MWh za kalendárny rok, čo následne po prepočítaní počtom dní kalendárneho
roka 365 predstavovalo bežnú spotrebu elektrickej energie vo výške 9,21 kWh/deň. Pri aplikácii tejto
dennej spotreby za obdobie 6 mesiacov pred zistením neoprávneného odberu, ktoré upravuje v § 1,
ods.2 vyhláška, výška škody predstavuje celkovú sumu 206,07 Eur, t.j. 9,21 kWh krát 182,5 dní krát
0,12266 Eur (suma za 1 kWh). Vzhľadom na vyššie uvedené súd aplikoval vyhlášku len z časti a vo

zvyšku postupoval podľa všeobecnej občiansko-právnej úpravy postavenej na princípe úhrady skutočne
vzniknutej škody.

20. Zisťovací poplatok vo výške 249,60 Eur, ktorý je súčasťou vyčíslenej škody, bol vyčíslený v zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia § 1 ods.5, vyhlášky. Žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom

elektriny u žalovaného uhradil spoločnosti L., s.r.o., sumu 249,60 Eur, ktorá pozostáva z administrácie
zákazky v systéme MOO (maloodberatelia) v sume 2,00 Eur bez DPH, kontrola odberného miesta
v sume 59,00 Eur bez DPH a riešenie neoprávneného odberu v sume 147,00 Eur bez DPH, všetko
zvýšené o DPH, ako to vyplýva z výpočtu škody L. s.r.o. z čl.33, faktúry L. s.r.o., pre žalobcu z čl.34,
vyhodnotenia kvantitatívnych ukazovateľov za apríl roku 2012 z čl.37 a výpisu z účtu SL. s.r.o., vedeného

vo U., a.s., F. z čl.38. Čo sa týka zisťovacieho poplatku, tento zo strany žalovaného v čase rozhodovania
súdu nebol rozporovaný a preto sa ním súd bližšie nezaoberal a žalobcovi sumu 249,60 Eur priznal.

21. Z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu súd v prevyšujúcej časti zamietol, keďže na túto sumu
žalobca nemá nárok.

22. K námietke žalovaného ohľadne zaplatenia faktúr za odobratú elektrickú energiu dodávateľovi
elektrickej energie SSE, a.s., Žilina, aj za obdobie, počas ktorého bol zistený neoprávnený odber a za
ktorý mu bola vyfakturovaná suma 1.468,27 Eur titulom náhrady škody, súd uvádza, že ide o úplne
iný subjekt, ako je žalobca, keďže náhradu škody vzniknutú neoprávneným odberom požaduje od

žalovaného žalobca SSE-Distribúcia, a.s., Žilina, čo je úplne iný subjekt, ako ten, ktorému žalovaný
zaplatil faktúru. Započítacia námietka žalovaného je nedôvodná z vyššie uvedených dôvodov a táto
pohľadávka zanikla jej úhradou.

23. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

24. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania, výška

úrokov z omeškania je o 8 %-ných bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd tiež rozhodol o žalobcom
uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok z omeškania posúdil v zmysle vyššie citovaných
ustanovení. Diskontná sadzba ECB bola určená vo výške 1 %, ktorá sa zvyšuje o 8 %-ných bodov.26. Žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v
zákonnej výške k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. nasledujúci deň po splatnosti

faktúry, t.j. dňom 03.05.2012, nakoľko výška základnej úrokovej sadzby ECB bola v tomto období vo
výške 1 % plus 8 %-ných bodov, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.

27. Keďže strany sporu mali vo veci čiastočný úspech, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo s poukazom na ustanovenie § 255 ods.2 C.s.p., súdu sa javí najspravodlivejšie

rozhodnutie o trovách konania tak, že každá zo strán si trovy konania spojené s predmetným sporom
bude znášať sama vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný, čo sa týka jeho nároku o určenie, že zo
strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie a že má nárok na náhradu škody,
určenie výšky škody záviselo od úvahy súdu a škoda bola určená vo výške 455,67 Eur s prísl., čiže v
tejto časti bol úspešnejší žalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie.