Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717202545
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5717202545.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: E. S., nar. XX.XX.XXXX, E. S., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov matky: E. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R., Ul. N. XXXX/X, t. č. bytom E., R. X, právne zastúpená advokátskou

kanceláriou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom v Martine, Škultétyho 472/10, IČO: 36 868 108 a
otca: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Ul. N. XXXX/XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia o zákaze styku, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Martin z 21. marca 2017,
č.k. 23P/35/2017-40, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o neodkladnom opatrení (I. výrok) p o t v r d z u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (II. výrok) z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala na čas do rozvodu zakázať styk otca s maloletými deťmi. Po posúdení
všetkých matkou predložených skutočností dospel k záveru, že nie je dôvodný a v danom prípade neboli
splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

2. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin z prešetrenia pomerov účastníkov konania
vykonaného dňa 09.03.2017 mal preukázaný názor kolízneho opatrovníka maloletých detí, podľa
ktorého zákaz styku otca s maloletými deťmi nie je v ich záujme a preto návrh matky odporučil zamietnuť.
Na základe vyžiadanej správy od Okresného riaditeľstva policajného zboru Martin, Obvodného
oddelenia PZ Martin mal preukázané, že v súčasnosti sa voči otcovi vedie trestné stíhanie vo veci

prečinu nebezpečného prenasledovania a prečinu ohovárania a boli voči nemu vedené aj iné konania, z
lustrácie však nevyplýva, že by bol otec detí trestne stíhaný ako obvinený, resp. v čase podania správy
nebol odsúdený za žiadny trestný čin. Ďalej sa oboznámil aj s obsahom spisu o rozvode manželstva a
úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode pod sp. zn. 19P/89/2015, pričom
nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu rýchleho a účinného zásahu do vzťahov medzi otcom
a maloletými deťmi tak, ako to neodkladným opatrením žiadala matka. Oboznámil sa aj so znaleckým

posudkom č. 24/2016 vypracovaným znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia
detí a klinická psychológia dospelých PhDr. Andrejom Benkovičom, ktorý konštatoval, že zverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti toho času nie je možné, rovnako ako nie je možné
zvereniemaloletýchdetídoosobnejstarostlivostiotca,nakoľkovzťahmaloletýchdetíotcovimomentálne
narušený. Zároveň však uviedol, že vo vzťahu otca a maloletých detí nie je taká skutočnosť, ktorá by
mala mať negatívny dopad na ďalší psychický a fyzický vývin detí, jeho rodičovské kompetencie sú

zachované a z psychologického hľadiska je spôsobilý osobne zabezpečovať starostlivosť o maloleté
deti. Na rozdiel od nedôvodnosti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia videl naopakdôvodnosťapotrebuzachovaniaprávaosobnéhostykuotcaavýkonurodičovstvavovzťahukmaloletým
deťom, okrem iného aj z dôvodu, že nedostatok styku rodiča s dieťaťom znamená pretŕhanie rodinných
väzieb, čo v konečnom dôsledku nie je v záujme dieťaťa. Hoci je zrejmé, že vzťah rodičov maloletých

detí je napätý, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v
rozsahu navrhovanom matkou a z doposiaľ zistených skutočností a zabezpečených dôkazov nevyplynuli
skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe čoho návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Poukázala na svoju
snahu zabezpečovať stretávanie sa otca s maloletými, avšak otec tieto jej snahy marí a je zrejmé, že
mu nejde o kontakt s deťmi. Ďalej uviedla viacero situácii, ktorými deklarovala zlý vzťah nielen medzi
ňou a otcom maloletých detí, ale aj medzi otcom a deťmi vyplývajúci z jeho správania a konania. S
prihliadnutím na uvedené žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.

4. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355, § 357 písm. d/ CSP
a § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP v spojení § 378
ods. 1 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré v časti zamietnutého návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne
potvrdil a v konkrétnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP); v časti o trovách konania uznesenie v

napadnutej časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ CSP bez ďalšieho zrušil.

6. Odvolací súd úvodom poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia, ktorého účelom je bezodkladne
upraviť pomery účastníkov konania, ak je to potrebné. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň
základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred

rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je z dôvodu krátkosti času
priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň
nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy.

7. Preskúmaním súdneho spisu (sp. zn. 23P/35/2017) a oboznámením sa so všetkými skutočnosťami a

tvrdeniami účastníkov konania ako aj iných subjektov (vrátane tvrdení matky maloletých detí uvedených
v podanom odvolaní) dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k právnemu záveru, že v
danom prípade neboli splnené základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. V návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia absentoval jeden zo základných predpokladov

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je dôvodná obava z nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy na právach účastníkov konania. Pri tomto svojom právnom závere vychádza odvolací
súd, okrem iného, aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin z 09.03.2017, ktorú
možno považovať za subjekt znalý pomerov prejednávanej právnej veci a ktorý navrhol návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej vychádzal zo správy Obvodného

oddelenia PZ Martin z 21.03.2017, z výsledkov znaleckého posudku č. 24/2016 súdneho znalca
PhDr. Andreja Benkoviča, ako aj z ďalších zistených skutočností, na ktoré súd prvej inštancie v rámci
odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal a s ktorého závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Odvolací súd v danom prípade nevidel dôvody, pre ktoré by bolo potrebné súdom nariadením
neodkladným opatrením zasiahnuť do právnych vzťahov otca a jeho maloletých detí tak, že by bol styk
otca s maloletými deťmi absolútne zakázaný. Je nesporné, že vzťahy medzi rodičmi maloletých detí nie
sú ideálne, takúto skutočnosť však bez ďalšieho nemožno považovať za dôvod na zákaz styku jedného
rodiča s deťmi tak, ako to v danom prípade matka v neodkladnom opatrení navrhovala.

10. Súdy pri rozhodovaní o rozsahu styku maloletého dieťaťa s ich rodičmi primárne prihliadajú na
záujmy maloletého dieťaťa, medzi ktoré je zaradený aj záujem na pomerne rovnakej (resp. primeranej)
možnosti stýkania sa s oboma rodičmi tak, aby nedošlo k neprimeraným a nenapraviteľným škodámv citových väzbách dieťaťa k jednému z rodičov na úkor budovania jeho vzťahu jednostranne len s
druhým rodičom. Na tento záujem maloletého dieťaťa je potrebné prihliadať prioritne a nemožno od neho
ustúpiť, čím by sa záujem dieťaťa de facto podradil pod záujem rodiča konajúceho v snahe dosiahnuť

neprimerane vyššiu mieru styku s maloletým dieťaťom na úkor styku maloletého s druhým rodičom bez
relevantného objektívneho zdôvodnenia takejto požiadavky.

11. Matka maloletých detí v rámci podaného odvolania produkovala viacero tvrdení, ktoré však
nepodložila žiadnymi relevantnými listinami (lekárske správy a pod.) a zostali preto len v rovine

nepodložených tvrdení. Zároveň tieto tvrdenia odvolací súd v celku neposúdil ako také, ktorých
následkom by bol právny záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, a z tohto dôvodu sa ku
každému tvrdeniu osobitne nevyjadroval. Zároveň však poukazuje na to, že všetky podania účastníkov
konania vykonané v rámci konania o neodkladnom opatrení (vrátane navrhnutých dôkazov) budú tvoriť
podklady pre rozhodovanie súdu prvej inštancie vo veci samej, kedy sa s nimi konajúci súd podrobne
oboznámi.

12. S prihliadnutím na uvedené, keď odvolací súd vo vzniknutom stave zhodne so závermi súdu prvej
inštancie nevidel potrebu dočasnej úpravy vzťahov od poslednej úpravy (rozsudok Okresného súdu
Martin z 22.04.2015, č.k. 19P/88/2015-45) a potreba takejto zmeny nie je preukázaná ani na základe
tvrdení matky uvedených v podanom odvolaní, rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia ako správne potvrdil.

13. Odvolací súd ďalej zrušil výrok o trovách prvoinštančného konania (II. výrok), nakoľko žiaden
z účastníkov konania návrh na náhradu trov konania nepodal (§ 57 CMP) a zároveň sa nejedná o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 1 CSP). Konanie o neodkladnom opatrení v danom

prípade tvorí len časť konania vo veci samej na ktoré je viazané (19P/89/2015), v ktorého konečnom
rozhodnutí súd v prípade návrhu účastníka konania rozhodne o celkových trovách konania, vrátane
trov týkajúcich sa neodkladného opatrenia. Odvolací súd z rovnakého dôvodu nerozhodoval o trovách
odvolacieho konania, o ktorých bude v prípade podaného návrhu v zmysle § 57 CMP rozhodnuté až v
konečnom rozhodnutí vo veci samej.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)