Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by Mgr. Eva Suchová

Legislation area – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých and Vyživovacie povinnosti

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206815
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416206815.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: F., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodinyBratislava,Vazovova7/A,Bratislava,dieťarodičov:matka-A.aotec-F.onávrhuotcanazníženie
vyživovacej povinnosti a o poskytovanie informácií o maloletom dieťati a o návrhu starých rodičov T. na
zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého F. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov T., ktorí sú
povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, v bežných veciach ho zastupovať a spravovať
jeho majetok namiesto rodičov.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 30% zo sumy životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je povinná platiť na adresu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc
dňom právoplatnosti výroku o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré

výživné je povinný platiť na adresu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A,
Bratislava, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom právoplatnosti výroku o zverení maloletého
do náhradnej osobnej starostlivosti.

Súd návrh otca z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/212/2014-24 zo dňa 8.2.2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2015 a to vo všetkých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 20.7.2016 žiadal otec o zníženie svojej
vyživovacej povinnosti na maloletého F. z dôvodu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.
Po jeho ukončení chce na dieťa platiť naďalej, avšak určené výživné vo výške XXX,-€ mesačne je aj tak
pre neho vysoké, keďže má pohľadávky voči súdom a voči štátu, čo ho bude dosť stáť. Nechce sa so

splácanímvýživnéhoomeškaťavystaviťsatrestnémustíhaniu,pretožiadaozníženiesvojejvyživovacej
povinnosti na minimum a to až pokiaľ sa riadne nezamestná so slušným platom, vtedy aj sám požiada
o zvýšenie vyživovacej povinnosti.2. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 30.3.2017 žiadali starí rodičia maloletého zo
strany matky o zverenie maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnili
tým, že sú starými rodičmi maloletého, pričom maloletý žije v ich domácnosti od narodenia. Ich dcéra

- matka maloletého už asi 1,5 roka riadne nezabezpečuje starostlivosť o syna, nikde nepracuje,
neprejavuje záujem o maloletého a v domácnosti sa v poslednom čase zdržiava iba občas. Otec
maloletého bol viackrát vo výkon trestu odňatia slobody a po poslednom návrate z výkonu trestu, čo bolo
vo februári 2017 tiež neprejavil o syna žiaden záujem. Matka maloletého je nespoľahlivá, nezabezpečuje
ani zdravotnú starostlivosť maloletého a majú teda dôvodnú obavu o bezpečnosť a zdravý vývoj vnuka.

Ďalej navrhli zaviazať matku vyživovacou povinnosťou vo výške 30% zo sumy životného minima a otca
vo výške XXX,-€ mesačne.

3. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/163/2016-35 zo dňa 4.4.2017 súd spojil konania
o oboch návrhoch na spoločné konanie.

4. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa na pojednávanie súdu dňa 7.6.2017 nedostavili, hoci predvolanie mali
riadne vykázané a nežiadali ospravedlniť svoju neúčasť, súd v zmysle § 180 C.s.p. s prihliadnutím na
obsah spisu a charakter veci konal a rozhodoval v ich neprítomnosti.

5.Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomstarýchrodičovakolíznehoopatrovníka,oboznámilsaso

spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/212/2014, so správou kolízneho opatrovníka, s príjmami
starých rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/212/2014-24 zo dňa 9.2.2015 súd schválil

rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý F. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo
výške XXX,-€ mesačne, počnúc dňom 1.8.2014 a zročné výživné vo výške XXX,-€ sa zaviazal splácať
v mesačných splátkach po XX,-€ spolu s bežným výživným. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
25.2.2015. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali, matka poberala rodičovský príspevok a bola

študentkou vysokej školy a otec bol v čase tohto rozhodnutia vo väzbe.

7. Stará matka vo výpovedi uviedla, že vnuk F. býva v ich domácnosti od narodenia s tým, že spočiatku
tam býval aj s rodičmi a neskôr iba s ich dcérou, ktorá je matkou maloletého. Spočiatku sa dcéra o
syna starala, ale asi od 2 rokov jeho veku sa začala správať tak, že chodievala často mimo domu,

do zlej partie, doma sa ukazovala iba zriedka a jej nestarostlivosť sa úplne prejavila v období, keď
maloletý začal navštevovať materskú školu, čo bolo v septembri 2016. Matka vôbec nemala záujem o
starostlivosť, nemala žiadnu prácu, resp. v žiadnej nevydržala viac ako 2 dni, pričom jej pomáhali vo
všetkom ako sa len dalo, ale nepomohlo to. Finančne zabezpečovali kompletnú starostlivosť o vnuka. Aj
v deň pojednávania bola dcéra doma, ale na pojednávanie ísť nechcela, hoci ju volali. Počas týždňa nie

je matka takmer vôbec doma, príde iba cez víkend a celý deň spí, vôbec sa synovi nevenuje. Dokonca
už vnuk na ňu ani nijak nereaguje a nechce s ňou nikam chodiť, stále sa obracia na nich ako starých
rodičov. Správanie dcéry vyvrcholilo až tak, že dcéra chcela na ňu fyzicky zaútočiť po jednej hádke.
Nestarostlivosť matky sa najviac prejavuje v zdravotnej oblasti týkajúcej sa vnuka, keďže maloletý bol
stále chorľavý a bolo potrebné ísť s ním na výber mandlí, avšak dcéra s ním ísť nechcela. Potom už mali

dohodnutú hospitalizácia, avšak oni ako starí rodičia nemali od dcéry žiadne splnomocnenie na súhlas s
hospitalizáciou, preto nevedeli, čo majú robiť, tak sa pokúšali dcéru presvedčiť, aby aspoň v deň nástupu
do nemocnice prišla podpísať papiere. Napokon aj prišla, ale bola úplne ospalá a duchom neprítomná
a keď od nich chceli vnukovu anamnézu, tak sa jednoducho zvrtla, buchla dverami a odišla. Vtedy stará
matka volala manželovi, ktorý sa s dcérou spojil telefonicky a nejakým spôsobom ju dotiahol späť, aby

aspoň podpísala súhlas s operáciou. Pred nástupom do nemocnice bola stará matka s vnukom 3 týždne
na OČR s tým, že zamestnávateľ jej toto obdobie nepreplatil. Po vnukovej operácii sa opäť starali o
neho iba oni ako starí rodičia, pretože dcéra neprejavovala záujem. Rovnaká situácia nastala aj inokedy,
keď bolo potrebné ísť s vnukom k logopédovi. Ďalej uviedla, že jej riadne zamestnaná, má príjem asi
XXX,-€ mesačne netto. S vnukom majú vytvorený medzi sebou veľmi dobrý vzťah a maloletý navštevuje

materskú škôlku. Otec sa o syna tiež vôbec nezaujíma, neprišiel ho navštíviť najmenej 2 roky a pokiaľ
majú informácie, po návrate z výkonu trestu opäť nemá žiadne zamestnanie a na vnuka neprispieva
žiadnym spôsobom. Matka tiež nemá žiadne zamestnanie, na vnuka neprispieva a dá sa povedať, že
v podstate oni živia ju. K výpovedi dodala, že skutočne majú problém maloletému čokoľvek vybaviť,pretože všade sa vyžaduje podpis rodičov a to aj pri úplne bežných veciach, ako je napr. návšteva
cirkusu v rámci materskej školy.

8. Starý otec potvrdil výpoveď starej matky v celom rozsahu a dodal, že je riadne zamestnaný, má príjem
asi X.XXX.,-€ mesačne netto.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že o celej situácii maloletého sa dozvedel až z návrhu starých rodičov a
teda následne vykonali šetrenie v domácnosti dňa 23.5.2017. O návšteve vypracovali písomnú správu,

z ktorej vyplýva, že v čase šetrenia sa v domácnosti nachádzali starí rodičia a maloletý vnuk F., ako
aj syn starých rodičov F.. Matka maloletého sa počas návštevy v domácnosti nenachádzala. Maloletý
F. navštevuje materskú školu, kam ho väčšinou vodia starí rodičia, ktorí aj hradia náklady spojené
s materskou školou. V prípade potreby, hlavne starí rodičia, navštevujú detskú lekárku P... Všetky
náklady spojené so starostlivosťou o vnuka hradia starí rodičia a to už od obdobia, kedy matka ukončila
rodičovskú dovolenku. Matka maloletého neprispieva ani na maloletého, ani na domácnosť a aktuálne

je podľa starých rodičov nezamestnaná, bez akéhokoľvek príjmu. Do domácnosti chodieva matka iba
občas, väčšinou v piatok, zdrží sa cez víkend, avšak väčšinu času prespí a o maloletého neprejavuje
záujem. Kolízny opatrovník ďalej v správe uviedol, že sa telefonicky skontaktovali s matkou a dohodli si
stretnutie na úrade na deň 31.5.2017, na ktorý sa však matka nedostavila a ani sa neospravedlnila. O
otcovi dieťaťa majú informácie iba od starých rodičov, ktorí uviedli, že sa o maloletého vôbec nezaujíma,

nenavštevuje ho v ich domácnosti a ani nemajú vedomosť, kde by sa mohol zdržiavať. Ďalej kolízny
opatrovník konštatoval, že starí rodičia majú s maloletým F. vytvorený pekný vzťah a to už od jeho
narodenia, pričom vnuk F. ich maloletého syna F., ktorý je jeho strýkom vníma ako svojho brata. Na
pojednávaní súdu kolízny opatrovník dodal, že matka poberá na maloletého rodinné prídavky, ktoré
však starým rodičom nedáva. Odporučil návrhu starých rodičov vyhovieť, keďže mal za to, že rodičia,

najmä matka, v starostlivosti o maloletého zlyhala a jej zlyhanie je dlhodobé, nakoľko starostlivosť o
maloletého suplujú starí rodičia. Mal za to, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti je
najvhodnejším riešením situácie maloletého dieťaťa. Zároveň odporučil zaviazať rodičov na vyživovaciu
povinnosť.

10. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

11. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu

ako 3 mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

12. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

13. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosťpoukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

14. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti manželom.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

18. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia uzavreli o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností rodičovskú dohodu, schválenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 25P/212/2014-24 zo dňa 8.2.2015, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XXX,-€
mesačne. V rámci tohto konania bolo preukázané, že matka dlhodobo nezabezpečuje starostlivosť o
maloleté dieťa, ktoré je zverené do jej osobnej starostlivosti. Tiež bolo preukázané, že matka nemá

záujem vykonávať starostlivosť o maloletého, keďže v domácnosti sa zdržiava iba občas a aj keď
je tam prítomná, neprejavuje záujem o dieťa. Ďalej bolo zistené, že ani jeden z rodičov na výživu
maloletého neprispieva a starí rodičia v celej miere suplujú v tomto smere rodičov. V domácnosti starých
rodičov, kde maloletý žije od narodenia má vytvorené vhodné podmienky a so starými rodičmi má
maloletý aj vybudovaný vzájomný vzťah. Preto súd návrhu starých rodičov na zverenie maloletého

dieťaťa vyhovel v celom rozsahu majúc za to, že situácia maloletého si to vyžadovala, keďže bol
ohrozený jeho riadny vývoj a to najmä po zdravotnej stránke, nakoľko matka odmietala súčinnosť
pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti o maloletého. Zároveň súd zaviazal rodičov vyživovacou
povinnosťou, keďže ich vyživovacia povinnosť zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivostinezaniká.Vzhľadomktomu,žepodľatvrdeniastarýchrodičovmatkaaktuálnenemážiaden

príjem, určil vyživovaciu povinnosť matky v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Výživné zo strany otca súd ustálil na sumu XXX,-€ mesačne,
vychádzajúc pritom z rodičovskej dohody, ktorú rodičia uzavreli v roku 2015 a to aj napriek tomu, že sa
príjem otca nepodarilo zistiť. Otec však v roku 2015 uzavrel s matkou rodičovskú dohodu aj ohľadom
výživného, pričom v tom čase bol vo výkone väzby a s výživným súhlasil a teda je predpoklad, že aj

v súčasnosti je schopný výživným v tejto výške prispievať, keďže je aktuálne na slobode a teda môže
pracovať. Z dôvodov, pre ktoré súd vyhovel návrhu starých rodičov na zverenie maloletého do spoločnej
náhradnejosobnejstarostlivosti,nevyhovelnávrhuotcanazníženievýživnéhoaposkytovanieinformácií
o maloletom a teda návrh otca v celom rozsahu zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 6 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.