Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223153
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113223153.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: A. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, R., právne zastúpený spoločnosťou TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o.
so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 47 239 000, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou
sosídlomE.XXX/X,G.,ozaplatenie4.340,06Eurspríslušenstvom,naodvolanieodporcuprotirozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/284/2013-103 zo dňa 22. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 4.340,06 Eur s

príslušenstvom vyhovel a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, z o s t á v a n
e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.340,06
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo žalovanej sumy od 23.08.2013 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti návrh žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu nad 5,5 % do 9 % a za
obdobie od 16.01.2012 do 22.08.2013, ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 810,61 Eur. Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody podľa § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka a na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka považoval za dôvodný. Vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu v návrhu na začatie
konania, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. 10Er/458/2003,

v ktorom žalovaný bol oprávneným a žalobca povinným, došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného
v celkovej výške 5.132,79 Eur, pričom dňa 12.03.2012 mu exekútor vrátil poštovým poukazom sumu
270,59 Eur ako preplatok. Po odpočítaní preplatku uhradil v exekučnom konaní sumu 4.862,20 Eur.
Časť pohľadávky vo výške 522,14 Eur (15.730,- Sk) považuje za dôvodne vymoženú, keďže sa jedná
o dlh z uzavretej zmluvy o úvere, ktorý sa zaviazal veriteľovi vrátiť. Zostávajúcu časť vo výške 4.340,06
Eur si žalobca uplatnil ako žalovanú pohľadávku, a to z titulu náhrady škody vo výške 505,80 Eur
(ktorá pozostáva - predbežné trovy exekúcie 252,94 eur, odmena exekútora 203,15 Eur, náhrada

hotových výdavkov 49,79 Eur) a z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.834,18 eur (ktorá
pozostáva - úrok z omeškania 3.636,24 Eur, trovy notára za spísanie notárskej zápisnice 82,06 Eur,
súdny poplatok za vydanie poverenia 16,60 Eur, trovy právneho zastúpenia v sume 37,74 Eur, trovy
právneho zastúpenia vo veci exekúcie 61,54 Eur). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolozistené, že uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom z 12.12.2012 sp. zn. 10Er/458/2003 bola
exekúcia (vedená u súdneho exekútora pod číslom EX 4106/08) zastavená pre absolútnu neplatnosť
dohody o plnomocenstve v notárskej zápisnici č. N 1097/2003, Nz 49639/2003 zo dňa 18.06.2003,

ktorá bola exekučným titulom pre vymoženie pohľadávky oprávneného podľa § 41 Zákona č. 233/95
Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Uznesenie Okresného súdu Žiar
nad Hronom bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoE 146/2013 zo dňa
30.05.2013. Predmetom tohto exekučného konania bolo vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
522,14 Eur, príslušenstva 0,25 % - denný úrok z omeškania zo sumy 522,14 Eur od 24.03.2003 do

zaplatenia, trovy notára za spísanie notárskej zápisnice v sume 82,06 Eur, súdny poplatok za vydanie
poverenia v sume 16,60 Eur, trovy právneho zastúpenia v sume 37,74 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo veci exekúcie v sume 61,54 Eur. Zo spisu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého EX 4106/08
zistil, že v exekučnom konaní bola vymožená pohľadávka v celkovej výške 5.531,36 Eur, uhradená
do dňa 17.01.2012, pričom preplatok vo výške 291,27 Eur bol vrátený povinnému. Zo správy súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého ďalej zistil, že celková vymožená pohľadávka v exekučnom konaní

vo výške 5.531,36 Eur pozostávala z nároku oprávneného - istiny 522,14 Eur, úrokov z omeškania
vo výške 0,25 % denne celkovo vo výške 3.631,28 Eur, príslušenstva pohľadávky: trovy notára za
spísanie NZ 82,06 Eur, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,60 Eur, trovy právneho zastúpenia
37,74 Eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 61,54 Eur, trovy predchádzajúceho súdneho
exekútora 61,74 Eur, trov exekúcie: odmena exekútora 20 % vo výške 883 Eur, hotové výdavky spojené

s vykonaním exekúcie 53,19 Eur, 20 % DPH 182,07 Eur. Na základe takto zisteného skutkového
stavu dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.834,18
Eur a nárok na náhradu škody vo výške 505,88 Eur - pohľadávok, ktoré boli v exekučnom konaní v
prospech oprávneného vymožené, je dôvodný. Žalovaný s plnením peňažného záväzku sa dostal do
omeškania dňom 23.08.2013, t.j. nasledujúci deň potom, ako mu bol doručený návrh na začatie konania.

Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % od 23.08.2013 podľa § 517 ods.
1, 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,5 % ročne od 23.08.2013 a vo zvyšnej
časti návrh žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania (vo vyššej uplatnenej percentuálnej sume a za
obdobie od 16.01.2012 do 22.08.2013) zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že postupom súdu došlo u neho k odňatiu možnosti konať pred súdom, keďže okresný súd
uskutočnil pojednávanie a rozhodol vo veci rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 22. septembra
2014 aj napriek tomu, že jeho právny zástupca písomne (elektronicky ako aj poštovou prepravou)
dňa 19.09.2014 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nadmerného zaťaženia jeho právneho

oddelenia, ako aj časovej tiesne. Nesúhlasil s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, keď
považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj nárok na náhradu škody za
dôvodný. V danom prípade, pokiaľ už v exekučnom konaní došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného,
môže sa navrhovateľ domáhať nároku na náhradu škody, ktorú spôsobil notár pri výkone verejnej moci
podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 Zákona 514/2003 Z. z.. Podľa jeho názoru bolo povinnosťou notára

pri výkone verejnej moci (ex offo) posúdiť úkon obsahujúci právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou,
so zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). V žiadnom prípade nemohli
nastať podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, keďže
nenastala ani jedna z jeho foriem.

3.Žalobcavovyjadreníkpodanémuodvolaniužiadalrozsudoksúduprvejinštancieakosprávnypotvrdiť.
Podľa jeho názoru, odvolacia námietka, že postupom okresného súdu došlo u žalovaného k porušeniu
procesných práv, nie je dôvodná. Poukázal na skutočnosť, že po vytýčení pojednávania dňa 16.06.2014
na deň 22.09.2014, mal žalovaný dostatočný časový priestor na to, aby si zvolil právneho zástupcu.
Zvolenie právneho zastúpenia až dňa 18.09.2014, t.j. 4 dni pred konaní pojednávania, nesie znaky

účelovosti a zneužitia práva dať sa zastúpiť advokátom. Z hľadiska právneho posúdenia veci súdom
prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie exekučného súdu,
potvrdené odvolacím súdom, je čo do výroku i jeho odôvodnenia ako celok individuálnym právnym
aktom a je pre účastníkov, ktorým bolo adresované, záväzné. Odvolacia námietka žalovaného o tom,
že v danom prípade by mala byť daná zodpovednosť notára za posúdenie platnosti, resp. neplatnosti

notárskej zápisnice, nie je pre právne posúdenie veci významné. V konaní dôvodne uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na znenie
ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého plnenie u exekútora má rovnaké účinky, ako keby
povinný plnil oprávnenému.4.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesenímz30.marca2017sp.zn.1Cdo/127/2015zrušilrozsudok
Krajského súdu v Žiline z 11. februára 2015 sp. zn. 7Co/16/2015, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie

o povinnosti odporcu zaplatiť žalobcovi sumu 4.340,06 Eur zmenil tak, že v tejto časti návrh zamietol a
priznal žalovanému náhradu trov konania. Ďalej rozhodol, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, zostáva nedotknutý.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a

oprávnenou osobou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177
ods. 2 písm. c/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379
a § 380 CSP, ktorý v napadnutej časti, v ktorej žalobnému návrhu žalobcu o zaplatenie sumy 4.340,06
Eur s príslušenstvom vyhovel a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu

(na zaplatenie úrokov z omeškania) zamietol, zostáva nedotknutý.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30.
júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého,

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016,
podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa
§ 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež
zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem

vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

7. Podmienky prípustnosti odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie boli upravené v ust. § 205 ods.
1, 2, § 205a ods. 1 O.s.p.. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že: a)
v konaní došlo k vadám konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tým postupom súdu prvej inštancie,

že nevyhovel písomnej žiadosti jeho zástupcu na odročenie pojednávania konaného dňa 22.09.2014 z
dôvodu, že k zvoleniu právneho zástupcu na zastupovanie v predmetnom spore došlo dňa 18.09.2014,
na základe čoho nebola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania; týmto postupom neboli
naplnené všetky podmienky konania podľa § 104 ods. 2 O.s.p., čím došlo k odňatiu jeho možnosti
konať pred súdom; b) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď podľa jeho názoru nedošlo k naplneniu predpokladov
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z
okolností prejednávanej veci má za to, že v danom prípade je daná zodpovednosť štátu za škodu, ktorú
spôsobil notár pri výkone verejnej moci podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 Zákona č. 514/2003 Z. z..
Notár pri výkone verejnej moci ex offo mal povinnosť posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok

a súlad s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Notár pri spisovaní notárskej zápisnice takúto
povinnosť zanedbal.

8. Podľa § 115 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je

potrebná.

9. Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

10. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

11.Podľa§101ods.2O.s.p.súdpokračujevkonaní,ajkeďsúúčastnícinečinní.Aksariadnepredvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vecprejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

12.Preúčelypreskúmavanejveciodvolacísúdpodčiarkujepovinnosťúčastníkakonaniaprispieťktomu,
aby sa dosiahol účel konania a dbať na pokyny súdu (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Skutočnosť, že účastník
nesplní(neplní)tútopovinnosť,nebránisúdupokračovaťvkonaní,dokoncaajvecprejednaťarozhodnúť
v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka. Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré
musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka. Ide o: a/ riadne

predvolanie a b/ absenciu žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide
vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania alebo keď o odročenie
pojednávania síce požiada, avšak netvrdí alebo nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie
pojednávania). Pokiaľ súd za splnenia predpokladov uvedených v zákone uskutoční pojednávanie a
na ňom rozhodne vo veci samej, nemožno postup súdu označiť za odňatie možnosti pred súdom
konať. Žiadosť o odročenie pojednávania môže súd posudzovať len na základe tých okolností, ktoré

sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná
takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti (viď napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 294/2006, 3Cdo 181/2008, 5Cdo 53/2007, 5Cdo/34/2010, 3Cdo
187/2011).

13. Žalovaný nepreukázal žiadny ospravedlniteľný dôvod jeho právneho zástupcu - JUDr. Barbory
Korenecovej, na nariadenom pojednávaní dňa 22.09.2014. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie
na deň 22.09.2014 o 10:00 hod. a to dňa 10.06.2014 s tým, že v súlade s ust. § 115 ods. 1 O.s.p.
predvolal všetkých účastníkov konania. V tom čase predvolal na pojednávanie aj žalovaného, ktorému
bola doručenka s predvolaním doručená dňa 16.06.2014. Dňa 19. septembra 2014 bola doručená súdu

prvej inštancie žiadosť JUDr. Barbory Korenecovej o odročenie pojednávania z dôvodu, že zastupovanie
žalovaného na základe plnej moci prevzala dňa 18.09.2014 a podľa jej názoru nebola zachovaná 5-
dňová lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p.. I keď žalovaný vedel o vytýčenom
termíne pojednávania takmer 3 mesiace vopred (od 16.06.2014), k ustanoveniu právneho zástupcu na
zastupovanie došlo niekoľko dní pred uskutočnením pojednávania. Žalovaný teda nekonal v súlade so

zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným), teda tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon svojich práv, neodkladajú svoje osobné rozhodnutia týkajúce sa
výkonu práv na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom,
nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon
práv a ich uplatnenie v stanovených lehotách.

14. Záver súdu prvej inštancie, ktorý rozsudkom zaviazal žalovaného na plnenie titulom vydania
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a v časti ako nároku na náhradu
škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je správny. Odvolacie námietky žalovaného, že a/
žalobca sa nemohol domáhať podanou žalobou voči nemu zaplatenia peňažnej sumy, ak predtým sa

nedomáhal žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a b/ že je daná
zodpovednosť štátu za škodu, ktorú spôsobil notár pri výkone verejnej moci v zmysle § 4 ods. 1 písm.
a/ bod 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., nie sú dôvodné.

15. V danej veci Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 12. decembra 2012 č. k. 10Er

458/2003-31 zastavil exekúciu z dôvodu, že notárska zápisnica č. N 1097/2003, Nz 49639/2003
spísaná na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača dňa 18.06.2003 nesplnila podmienky exekučného
titulu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným
ako veriteľom (POHOTOVOSŤOU s.r.o.) a povinným ako dlžníkom dňa 22.01.2003, povinný ako
splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie Notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, pričom takýto postup bol v rozpore so záujmami povinného a takáto dohoda o
plnomocenstve bola posúdená podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatný právny úkon.

16. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným
rozhodnutím je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1/ nesprávny úradný

postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikomškody.Vdanomprípadeniejezrejmývzťahmedzinesprávnymúradnýmpostupomaprípadnou
škodou podľa Zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnej teórií sa týmto vzťahu označuje priama väzba
javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorej jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťahpríčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych

súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992).
Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979).

17. V postupe sledu javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či komplexné skutočnosti prichádzajúce do úvahy ako

„priama“ príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

18. V danom prípade dôvodom zastavenia exekučného konania bolo nenaplnenie podmienok
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu notárskej zápisnice č. N 1097/2003, Nz 49639/2003 zo
dňa 18.06.2003. Dôvodom nenaplnenia materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice bola skutočnosť,

že v zmluve o úvere uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a povinným ako dlžníkom
dňa 22.01.2003, povinný ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu t.j. aby v mene povinného uznal záväzok povinného z úveru
poskytnutého na základe tejto úverovej zmluvy. Z obsahu uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom
zo dňa 12. decembra 2012, č. k. 10Er 458/2003-31 v spojitosti aj s uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 30. mája 2013 sp. zn. 43CoE 146/2013 vyplýva, že uvedené plnomocenstvo bolo posúdené
ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to na základe konania oprávneného
- spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bez možnosti voľby výberu zástupcu na strane povinného
(keďže zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným), bola už vopred uvedená osoba
označená za splnomocnenca, čo bolo v rozpore s hmotným právom. Vychádzajúc zo sledu javov

od uzavretia zmluvy o úvere až po zastavenie exekučného konania je zrejmé, že prvotnou príčinou
nenaplnenia materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo správanie sa
oprávneného - spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. pri uzatváraní zmluvy o úvere. Následné vydanie
notárskej zápisnice notárom ako následok, bolo vyvolané príčinou - konaním veriteľa (žalovaného)
pri uzatváraní Zmluvy o úvere. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nie je daná

zodpovednosťštátunaspôsobeníškodypodľa§514/2003Z.z.avplnomrozsahusastotožnilsdôvodmi
napadnutéhorozsudkusúduprvejinštancienaktoréodkazuje(§387ods.2CSP).Zuvedenýchdôvodov
preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a podľa pomeru úspechu strán v konaní priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)