Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/357/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814209196.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1/ I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. R., M. R. L. XXX, zast.
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13 a 2. R. C., nar. XX.XX.

XXXX, trvale bytom Y., Na Q. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42
362 962, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova
13, o zaplatenie 8.329,20 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 03. marca 2016, č. k. 12C/141/2014-121 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná v 1/ rade m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania .

III. Žalovanému 2/ a Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, žalobu výrokom I. proti žalovanému
zamietol a žalobcu zaviazal výrokom II. k povinnosti zaplatiť žalovanej 1/ . rade a vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania vo výške 1.546,66,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalovaná v 1. rade uzatvorila dňa 3.6. 2005
s právnym predchodcom žalobcu - SLSP, úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
úver v sume 2.500 eur. V úverovej zmluve si dohodli fixnú úrokovú sadzbu 16,60 % ročne. Žalovaná
v 1. rade sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach po 4.182 Sk, poplatok za správu úveru 50

Sk mesačne a zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 6.000 Sk. Splatnosť 1. splátky bola
dohodnutá na deň 20.7. 2005, konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.5. 2015, splátky boli
splatné vždy k 20. dňu v mesiaci a úroky v posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna
miera nákladov bola stranami úverovej zmluvy dohodnutá na 5,31 % a výška úrokovej sadzby 10,6
% ročne v deň podpisu UZ. Dohodou o ručení uzavretou dňa 3.6. 2005 medzi SLSP a žalovaným v
2. rade, prevzal na seba žalovaný v 2. rade ručiteľský záväzok za splnenie dlhu žalovanou v 1. rade.

Žalovaná čerpala peňažné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu v celkovej výške 300.000 Sk
(9.958,18 eur). Čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii označené ako „Bezhot. čerpanie
úveru“. Z platobnej histórie účtu mal súd zistené, že z poskytnutého úveru uhradila žalovaná v 1. radeprávnemupredchodcovižalobcu sumuvcelkovejvýške713,34eur .Dňa18.12.2008došlomedziSLSP
a žalobcom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok. Z príloh č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že na
žalobcu prešla aj pohľadávka voči žalovaným. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení

pohľadávok vyplýva, že pohľadávku tvorila suma vo výške 499.162,90 Sk. Táto suma pozostávala z
istiny do splatnosti vo výške 432.678,20 Sk a úrokov spolu vo výške 66.484,70 Sk. V prílohe je uvedený
dátum poslednej úhrady žalovaným vo výške 2.861 Sk dňa 15.11. 2005 a počet dní omeškania 1155.
Listami zo dňa 2.1. 2009 oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným postúpenie pohľadávky na
žalobcu. Z oznámení žalobcu zo dňa 28.10. 2013, adresovaných obom žalovaným, mal súd zistené,

že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého z UZ ku dňu 28.10. 2013.

3. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1, § 54 ods. 1,2 , § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) ,
b/ , § 4 ods. 1 , 2 písm. a/ , ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

4. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu - SLSP, a.s. a žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím úverovej
zmluvy . Na predmetný vzťah sa použijú ust. zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj
ust. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o dočasné poskytnutie finančných
prostriedkov, ktoré sa žalovaný ako spotrebiteľ zaviazal veriteľovi vrátiť. Súd považuje úverovú zmluvu

za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol
žalovanej v 1. rade poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach .
Medzi žalobcom a SLSP bola dňa 18.12. 2008 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe
ktorej mala byt' na žalobcu postúpená aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní, čo vyplýva z Prílohy Č.
1 k úverovej zmluve o postúpení pohľadávok, pričom postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy právny

predchodca žalobcu žalovaným oznámil. Žalovaná v 1. rade i vedľajší účastník na strane žalovaných
v konaní namietal, že došlo k porušeniu ust. § 92 ods.7 zákona Č. 483/2001 Z.z. o bankách, z dôvodu
ktorého je potrebné posudzovať samotné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu ako
neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.

5. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení zákonov, súd v konaní nemal
preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému
malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 18.12. 2008 medzi žalobcom a
jeho právnym predchodcom, SLSP.

6. Žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzuje z úverovej zmluvy , ktorú žalovaná v 1. rade
uzavrela so SLSP, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením.

7. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku, ustanovenie § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách

dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok,
ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade
tak bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je
totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení
zákona prešiel na inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných

prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky
tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie
podľa § 526 ods. 2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani
prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je
povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

8. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a

dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho
záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v
omeškanísosplatením,svojhozáväzkuaspoň90dní.Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoréby preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s
postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu.
9.Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou predchodcom žalobcu ,

je banka držiteľ bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie uvedené, na ňu zákon
o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre platné postúpenie
pohľadávky zo strany banky ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust.
§ 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 (predtým 7) zákona o bankách.
Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu

byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť
splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým,
že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý
úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť
úverovévzťahybežneuzatváranénaakýkoľveksubjekt,tedaajnanebankovku,čojevrozporesúčelom
zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu

s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

10. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky,ktorázodpovedánesplácanémudlhu.Dôvodovásprávakust.§92ods.7zákonaobankách
(teraz § 92 ods. 8) uvádza, že uvedené ustanovenie upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej

pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Pokiaľ teda SLSP
postúpila zmluvou zo dňa 18.12. 2008 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi,
postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 7 Zákona o bankách. Právny predchodca žalobcu postúpil na
žalobcu svoju ešte nesplatnú pohľadávku z dôvodu, pretože predtým nevyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Žalobca nesplnil, resp. v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca si pred postúpením

pohľadávky splnil aj svoju ďalšiu povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedeného ustanovenia zákona a síce,
že písomne vyzval, resp. vyzýval odporcu na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní
nepretržite 90 dní.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O.s.p.“). V konaní si náhradu trov konania uplatnil žalobca , žalovaná v 1. rade i vedľajší účastník
na strane žalovaných. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal. Vedľajší účastník na strane žalovaných i žalovaná v 1. rade boli v konaní v
celom rozsahu úspešní a preto im súd priznal plnú náhradu trov, ktoré účelne vynaložili na uplatnenie
svojho práva na súde. Právny zástupca žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných si v

konaní uplatnil podľa § 10, § 13a ods. 1, § 15 a § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov právneho
zastúpeniazvlášťzažalovanúv1.radeazvlášťzavedľajšiehoúčastníka.Zažalovanúv1.radesiprávny
zástupca uplatnil trovy za 8 úkonov právnej služby po 253,94 eur (prevzatie a príprava zastúpenia,
vypracovanie právneho rozboru veci zo dňa 22.6. 2015, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 23.6.
2015 doručené súdu 25.6. 2015, porada s klientom zo dňa 13.8. 2015, písomné stanovisko k premlčaniu

zo dňa 14.8. 2015, porada s klientom zo dňa 22.2. 2016, doplňujúce písomné vyjadrenie zo dňa 1.3.
2016, zastupovanie na pojednávaní dňa 3.3. 2016), vrátane režijného paušálu 5 x 8,39 eur (právne
úkony z roku 2015) a 3 x 8,58 eur (právne úkony z roku 2015). Takisto si za žalovanú v 1. rade právny
zástupca žalobcu uplatnil aj náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 3.3. 2016 vo výške
139,80 eur (10 polhodín x 13,98 eur) a z cestovných náhrad spolu 95,02 eur za účasť na pojednávaní

dňa 3.3. 2016, z toho 67,34 eur základné náhrady za prejazdené kilometre a amortizácia vozidla podľa
počtu kilometrov (368 km x 0,183 eur/km) a 27,68 eur náhrady za spotrebované pohonné hmoty (cesta
osobným motorovým vozidlom BMW 318d so spotrebou 5,6 litrov PHM na 100 km, pri cene PHM 1,343
eur za liter a pri počte prejazdených kilometroch 368. Spolu si za žalovanú v 1. rade uplatnil jej právny
zástupca náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.334,03 eur. Za vedľajšieho účastníka na strane

žalovaných si právny zástupca uplatnil trovy za 5 úkonov právnej služby po 253,94 eur (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 14.1. 2015, písomné vyjadrenie zo dňa
12.1. 2015, doplňujúce vyjadrenie zo dňa 10.4. 2015 doručené súdu 16.4. 2015 a zastupovanie na
pojednávaní dňa 3.3. 2016) vrátane režijného paušálu 5 x 8,39 eur. Spolu si za vedľajšieho účastníka
uplatnil jeho právny zástupca náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.311,65 eur. Spolu si za

žalovanú v 1. rade a za vedľajšieho účastníka uplatnil ich právny zástupca náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 3.645,68 eur. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, ktoré boli
vedľajším účastníkom v konaní vynaložené účelne a ktoré pozostávali z troch úkonov právnej služby
po 253,94 eur - prevzatia veci a prípravy zastúpenia, písomného vyjadrenia vo veci samej z 14.1. 2015a z písomného vyjadrenia vo veci samej dňa 16.4. 2015 vrátane režijného paušálu 3 x 8,39 eur, spolu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 786,99 eur. Pokiaľ sa vedľajší účastník prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhal aj náhrady za ďalší úkon právnej služby - za písomné vyjadrenie z

12.1.2015,zobsahuspisunebolozistenévykonanietohtoúkonuprávnejslužbyapretosúdvedľajšiemu
účastníkovi nepriznal náhradu trov za tento deklarovaný úkon právnej služby vrátane režijného paušálu.
Súd priznal žalovanej v 1. rade náhradu trov konania, ktoré boli žalovanou v 1. rade v konaní vynaložené
účelne a ktoré pozostávali z jedného úkonu právnej služby vo výške 253,94 eur - písomného vyjadrenia
vo veci samej zo dňa 25.6. 2015 vrátane režijného paušálu 8,39 eur, t. j. náhradu trov konania v celkovej

výške 262,33 eur. Pokiaľ si žalovaná v 1. rade uplatnila v konaní prostredníctvom svojho právneho
zástupcu aj náhradu trov právneho zastúpenia - vypracovanie právneho rozboru veci zo dňa 22.6. 2015,
porada s klientom zo dňa 13.8. 2015, písomné stanovisko k premlčaniu zo dňa 14.8. 2015, porada s
klientomzodňa22.2.2016,doplňujúcepísomnévyjadreniezodňa1.3.2016(vrátanerežijnýchpaušálov
ku každému úkonu právnej služby), súd žalovanej v 1. rade náhradu trov za tieto úkony právnej služby
nepriznal, pretože podľa právneho názoru súdu neboli vykonané účelne, keďže v danej veci nešlo o

skutkovo ani právne zložitú vec, ktoré úkony právnej služby aj s poukazom na predchádzajúci úkon
právnej služby - písomné vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo dňa 23.6. 2015 (za ktorý úkon právnej služby
bolažalovanejpriznanánáhradatrovprávnehozastúpenia),apredtýmrealizovanéúkonyprávnejslužby
právnym zástupcom vedľajšieho účastníka (vyjadrenia písomné k návrhu) boli úkonmi nadbytočnými.
Súd žalovanej v 1/ rade nepriznal ani náhradu trov za prevzatie a prípravu zastúpenia, pretože právny

zástupca už pred prevzatím zastúpenia žalovanej v 1/ rade prevzal zastúpenie vedľajšieho účastníka v
konaní, v súvislosti s ktorým sa s obsahom spisu už oboznámil a v mene vedľajšieho účastníka sa aj
písomne k meritu veci vyjadril. Súd priznal žalovanej v 1/ rade a vedľajšiemu účastníkovi za účasť ich
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 3.3. 2016 podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu
trov v jednej polovici, t. j. spolu vo výške 253,94 eur spolu s jedným režijným paušálom vo výške 8,58 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovanej v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných
aj náhradu za stratu času vo výške 139,80 eur a cestovné náhrady vo výške 95,02 eur (27,68 eur +
67,34 eur), ktoré náhrady si uplatnil len vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. O povinnosti žalobcu zaplatiť
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.546,66 eur žalovanej v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi,
k rukám ich právneho zástupcu, rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP) a
nedostatočne zistený skutkový stav veci / odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d)
OSP /.Ustanovenie § 92 ods . 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu

ako postupníka pohľadávky a nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky,
ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1
ZoB. Len samotné nepreukázanie písomnej výzvy , keď banka v zmluve o postúpení pohľadávky
vyhlasuje splnenie tejto povinnosti, nemôže zneplatniť zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný v
konaní nenamietal, že mu nebola doručená výzva. Ak súčet všetkých omeškaní žalovaného presiahne

rok, postúpenie pohľadávky nie je viazané na písomnú výzvu banky. Zo znenie § 92 ods. 8 ZoB
nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná .
Banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane príslušenstva / viď uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09.12.2015, Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
8Co/163/2015 zo dňa 29.05.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/540/2015 zo dňa 04.11.2015/ .

Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka, pričom postúpením pohľadávky banky na
inú osobu dochádza len k zmene v osobe veriteľa / viď rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 19Co/34/2012 zo dňa 24.04.2014/. Žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok
spolu s príslušenstvom s príslušným úrokom z omeškania, pričom žalobca v konaní preukázal platné
postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky spolu s príslušnou prílohou k zmluve o

postúpení pohľadávky. Nesúhlasil s priznanými trovami právnemu zástupcovi s odôvodnením, že
prevažuje právny záujem právneho zástupcu žalovaných nad ochranou klienta . Namietal tiež priznanie
trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných ako i právnemu zástupcovi žalovanej v 1/ rade,
keď si uplatnil 13 úkonov právnej služby . Právny zástupca na strane vedľajšieho účastníka ako i na
strane žalovanej v 1/ rade zastupuje v obdobných prípadoch a teda ju je zrejmý skutkový a právny stav

veci. Písomne vyjadrenia neobsahujú rôznu argumentáciu, ktorá by bola nevyhnutná pre dosiahnutie
úspechu žalovaných v konaní. Trovy právneho zastúpenia sú účelové , absolútne popierajú zásadu
hospodárnosti konania. Poukázal na zneužitie inštitútu trov právneho zastúpenia za účelom dosiahnutia
vlastného zisku, keď z časového hľadiska právny zástupca nie je schopný absolvovať všetky poradys klientom. Okresný súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za tri vyjadrenia vo veci a to zo dňa
12.01.2015, 10.04.2015 a zo dňa 23.06.2015, pričom ostatné vyjadrenia a to zo dňa 14.01.2015,
14.08.2015 a 01.03.2016 mu doručené neboli. Písomne vyjadrenia neobsahujú rôznu argumentáciu,

ktorá by bola nevyhnutná pre dosiahnutie úspechu žalovaných v konaní . Namieta výšku náhrady za
stratu času a náhradu cestovného, keďže je veľká pravdepodobnosť, že právny zástupca sa v daný
deň zúčastnil an predmetnom súde viacerých pojednávaní. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 24.03.2015, sp. zn. 7MCdo/15/2014 a zo dňa 19.03.2014, sp. zn. 6 MCdo/5/2013.
Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri

súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou
ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných
proklamovaných cieľov. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že sa jedná o spotrebiteľskú vec. Nepriznaním náhrady trov konania
nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47
ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky .Pre vstup preto nebol žiadny dôvod a predstavuje iba zbytočné

navyšovanie trov konania za účelom získania finančných prostriedkov. Domáhal sa aplikácie ust. § 150
ods. 1 OSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 315,03 eur / jeden úkon právnej služby vo výške 304,73,- eur s DPH
a režijný paušál 10,30,- eur s DPH/.
13.Žalovaná v 1/ rade sa v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu stotožňuje

s rozhodnutím okresného súdu a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Okresný súd správne rozhodol, že žalobca v konaní nepreukázal aktívnu legitimáciu / viď
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/574/2015-108 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 5Co/36/2016 zo dňa 16.02.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015
zo dňa 13.01.2016, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014/. Žalobca

je nebanková spoločnosť , skupuje pohľadávky a následne podáva návrhy na súd, pričom v každom
konaní je zastúpený advokátom. V prípade úspechu je spotrebiteľ zaviazaný aj k úhrade trov právneho
zastúpenia. Žalobca využil svoje právo byť zastúpený advokátom, pričom v odvolaní poukazuje na
neúčelnosť trov právneho zastúpenia žalovaných. Námietka žalobcu , že okresný súd priznal právnemu
zástupcovi žalovaných odmenu za dve vyjadrenia vo veci, ktoré boli obsahovo podobné , nie sú

dôvodné. Vyjadrenia sú len reakciou na početné vyjadrenia žalobcu. Rovnako právny zástupca žalobcu
používa obsahovo podobné vyjadrenia. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením je potrebné
považovať za účelne vynaložené na uplatnenie resp. bránenie práva / Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III.ÚS 457/2014-27/. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci,
a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu vo výške 262,52 eur.

14. Žalovaný v 2/ rade a vedľajší účastník na strane žalovaných nevyužili svoje zákonné právo
písomne reagovať na podané odvolanie.

15. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

"CSP").

16. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení
uvedených v § 355 a nasl..

18. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

20. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).21. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

22. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

24. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Krajský súd , ako súd odvolací (§ 34 CSP) , vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného

sporovéhoporiadkuzákonač.160/2015Z.z.(ďalejlen"CSP")beznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

26. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v
súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

27. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád, týkajúcich sa procesných

podmienok.

28. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere (§
205 ods. 2 písm. f) OSP ) a nedostatočne zistenom skutkovom stave veci / odvolací dôvod uvedený
v ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP ).

29. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
30.Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nepostupuje

pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

31. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke posudzovania

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a priznania nároku na náhradu trov konania pôvodnému vedľajšiemu
účastníkovi.

32. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,

v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými
v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

33. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

34. Okresný súd na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku
vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie
pohľadávky voči žalovaným na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).35. Ako správne uvádza okresný súd , aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného
práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je
imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

36. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme

medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

37. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

38. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase

cesie (postúpenia) pohľadávky.

39. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

40. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná

možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

41. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie

podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

42. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

43. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky
sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je
súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje
možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové

pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so
zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu
verejného alebo súkromného práva).

44. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
v konaní nepredložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy .Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal

prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má
na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.45. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a
postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy

neprešla.

46. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku okresného súdu vo veci
samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené. S poukazom na vecne správny záver súdu
prvého stupňa vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací

súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v v
prejednávanej veci.

47. Ako nedôvodné, v konečnom dôsledku vyhodnotil odvolací súd aj námietky žalobcu týkajúce sa
(ne)účelnosti trov konania vzniknutých a priznaných pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, na zaplatenie
ktorých bol zaviazaný.

48. V zmysle predchádzajúceho procesného kódexu (ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do
30.6.2016) bolo možné, aby sa ako vedľajší účastník popri žalobcovi, alebo žalovanom zúčastnila
občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV

vstúpilo do konania a účinne bránilo záujmy žalovaného za vyššie uvedenej predchádzajúcej právnej
úpravy. V dôsledku nového procesného kódexu (§ 82 CSP) došlo k zmene právnej úpravy v zmysle
ktorej, v postavení vedľajšieho účastníka mohla byť aj právnicka osoba, predmetom činnosti ktorej
bola ochrana práv podľa osobitného predpisu), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 CSP ( zachovanie
právnychúčinkovúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostiCSP)účinkyvstupu

pôvodného vedľajšieho účastníka, keďže tento vstúpil do konania do 30.6.2016, zostali zachované.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

51. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu. Zmyslom zásady úspechu,
ktorú dôvodne uplatnil okresný súd aj v tomto prípade, je priznanie úspešnej strane náhrady trov
konania, ktorými sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním, alebo bránením práva. Za takúto stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na zamietnutie

žaloby nepochybne považovať žalovaného, a tiež Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV (s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného - do konania vstúpil dňa 26.09.2014), v prospech ktorého združenia súd prvej inštancie
náhradu trov konania aj priznal.

52. Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi , alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, teda každá strana sporu má zaručenú
právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.

53. Pôvodný vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto bolo
potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa Vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. ("AT").

54. Po ich preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že za účelné v prejednávanej veci je potrebné

považovať trovy pôvodného vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli titulom jeho právneho zastúpenia
v rozsahu, ako mu boli priznané okresným súdom ako i právnemu zástupcovi žalovanej 1/ s tým,
že okresný súd správne pri určení výšky trov z hľadiska ich jednotlivých položiek vychádzal z
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež jasne vyplýva

kto, komu a v akej výške a špecifikácii má trovy konania nahradiť. Námietka žalobcu, že okresný
súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za 3 vyjadrenia, pričom tieto mu doručené neboli , nie je
dôvodná. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia , okresný súd priznal právnemu zástupcovi odmenu
za vyjadrenie zo dňa 14.01.2015/ č.l.45/. Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetné vyjadrenie boloprávnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 25.03.2015/. Odmena za vyjadrenia zo dňa 14.08.2015 a
zo dňa 01.03.2016 nebola právnemu zástupcovi žalovanej v 1/ rade priznaná. Ďalšia námietka právneho
zástupcu žalobcu s poukazom na výšku náhrady za stratu času a náhradu cestovného , keď je

veľká pravdepodobnosť , že sa právny zástupca žalovaných v ten istý deň zúčastnil na danom súde
viacerých pojednávaní , nie je dôvodná. Žalobca na preukázanie tvrdení nepredložil dôkaz preukazujúci
namietanú skutočnosť . Žalobca v odvolacom konaní namietal právne zastúpenie žalovanej 1/ ako i
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že námietka žalobcu nie
je dôvodná, keď k prevzatiu zastúpenia jednotlivých osôb došlo v rôznom časovom momente v priebehu

sporu, kedy bolo potrebné reagovať na aktuálny vývoj v konaní.

55. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na
výsledok sporu, v ktorom žalovaný a na jeho strane vystupujúci pôvodný vedľajší účastník dosiahli plný
úspech.

56. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi ako i právnemu zástupcovi žalovanej 1/
by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné,
aby samotný žalobca bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa neho nespĺňa znaky mimoriadne
obtiažnej právnej veci (je charakterizované podľa neho typizovanými, formulárovými podaniami), a v
prípade svojho procesného úspechu, by mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho

zastúpenia (ktoré v konaní uplatňoval), môže si žalovaná 1/ aj vedľajší účastník zvoliť právneho
zástupcu, ktorý ich budú v konaní zastupovať a pri splnení zákonných predpokladov im rovnako
prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa,
odôvodňujúce výnimočne ich nepriznanie (§ 257 CSP - predtým § 150 ods. 1 OSP, ktorého aplikácie sa
žalobca odvolaním domáhal), pričom takéto okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené

neboli.

57. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval
odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak
skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej

veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

58. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

59. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu napriek jeho úspechu v odvolacom konaní žalovanému
2/ a Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorým trovy v
odvolacom konaní nevznikli a vychádzajúc zo zásady úspechu nárok na ich náhradu priznal žalovanej
1/ .

60. O výške náhrady trov odvolacieho konania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového
poriadku súd prvej inštancie.

61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).