Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/159/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215202942
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215202942.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobkyne : EOS KSI
Slovensko s.r.o. IČO: 35 724 803 so sídlom Bratislava ul. Pajštúnska 5, v konaní zastúpená: Tomáš
Kušnír s.r.o. so sídlom Bratislava ul. Pajštúnska 5 proti žalovanému : 1/ H. Z. nar.X.X.XXXX bytom A.
XXX a 2/ V. Ď. nar. X.XX.XXXX bez hláseného trvalého pobytu , o zaplatenie 918,26 Euro s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči žalovanému v rade 2/ z a s t a v u j e .

Súd žalobu voči žalovanej v rade 1/ z a m i e t a .
Súd žalovanému v rade 1/ a 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 4.3.2015 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd žalovaných zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 918,26 Euro , ako aj úrok z omeškania za čas omeškania
nesplatených splátok a trovy konania na tom skutkovom základe, že jej právny predchodca ( Slovenská
sporiteľňa a.s.) uzatvoril dňa 9.12.1986 so žalovaným v rade 1/ a s A. Z. zmluvu o pôžičke , na základe
ktorej im poskytol pôžičku v sume 80 000 Sk ( 2644,67 Euro), ktorý úver sa zaviazal vrátiť v mesačných

splátkach . Žalovaný v rade 2/ prevzal ručenie za dlh dlžníkov vyplývajúci z tejto zmluvy o pôžičke.
Dlžníci však dohodnuté splátky nedodržali , preto ku dňu postúpenia pohľadávky tá bola v sume 918,26
Euro. Pohľadávkunadobudolnazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa24.3.2011.Mimoriadna
splatnosť pôžičky nastala dňa 16.2.2015, keď ju vyhlásila za splatnú.
Pred začatím prvého pojednávania vo veci žalobkyňa žalobu voči žalovanému v rade 2/ v celom rozsahu
zobrala späť, preto súd konanie voči žalovanému v rade 2/ zastavil.

2/ Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré v súlade s CSP predvolal právneho zástupcu
žalobkyne a žalovanú. Súd nezistil dôvod na odročenie nariadeného pojednávania podľa CSP, preto vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu.
Žalovaná v rade 1/ uviedla, že nespochybňuje tvrdenie žalobkyne o tom, že jej právny predchodca
žalobkyne poskytol úver v sume 80 000 Sk. Vzniesla námietku premlčania, pretože žalobca nemal čakať
16 rokov podaním žaloby na súd. Po zrušení ich BSM (s manželom A. Z.) tento dlh pripadol jej manželovi
a po jeho smrti (v roku 2001) bola v domnienke, že tento dlh je už vyrovnaný, tým viac, že v dedičskom

konaní nebol prejednávaný.
3/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa zo dňa 9.12 1986 , zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 a jej prílohy č. l z čl. 17 a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

4/ Dňa 9.12.1986 žalovaná v rade 1/ a jej manžel A. Z. ( zomrel v roku 2001 ) ako dlžníci a právny

predchodca žalobkyne ako veriteľ uzatvorili zmluvu o pôžičke , na základe ktorej veriteľ im poskytol
úver v sume ( 80 000 Sk ) 2644,67 Euro . Túto pôžičku dlžníci mali splácať v mesačných splátkachpo 500 Sk počnúc mesiacom august 1989 a mali zaplatiť aj úroky vo výške 2,7 % ročne. . Podľa prílohy
č. l k zmluve o postúpení pohľadávok ku dňu 24.3.2011 počet dní omeškania dlžníkov bol 1704 .

5/ Podľa § 52 ods.1- 4 OZ v znení účinnom od 1.5.2014
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od
1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

6/ Je bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvorila žalovaná a právny predchodca žalobkyne dňa
9.12.1986 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ a žalovaní ako
spotrebitelia. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a

nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Pôžička poskytnutá právnym
predchodcom žalobkyne túto charakteristiku spĺňa. Je bezpochybné, že právny predchodca žalobkyne
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a z obsahu samotnej zmluvy vyplýva, že pôžička
bola poskytnutá na výstavbu rodinného domu. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím
na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 (podľa ktorého

všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ), sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie OZ
nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia.
To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto
predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení

OZ a to aj z hľadiska premlčania . Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o
aplikácii ustanovení OZ o premlčaní na takýto právny vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa
21.4.2015 spisová značka 3MCdo 12/2014 ako aj 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015

7/ Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného práva , preto súd predovšetkým zisťoval,

či sporné právo bolo na súde uplatnené pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej dobe. Súd
pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z týchto úvah: Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v
dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu
jezvýšenieistotyvprávnychvzťahoch.Premlčanímprávonezaniká,ibasazávažneoslabuje.Uplatnenie
námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo

nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula
zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušnéhoorgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak
spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné
vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže

oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).
Súdtedazisťoval,kedynastalamožnosťvykonaniaprávapoprvýraz,tedaodktoréhodňazačalaplynúť
premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie tohto svojho práva z predmetnej zmluvy. Začiatok plynutia
premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.
Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie

záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz . Ak však veriteľ
môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Z tohto dôvodu súdna prax
(R 28/1984) vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol
najskôr o splnenie požiadať. To potom v tomto prípade znamená, že počiatok plynutia premlčacej doby

treba počítať odo dňa nasledujúceho potom, čo pôvodný veriteľ mohol prvý krát požiadať a splnenie
a nie odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu. Práve takýto záver, podľa názoru súdu je súladný
so zásadou dôvery v právo, že práva nebudú vykonávané v neprimerane dlhom časovom odstupe
od ich vzniku a veritelia budú nútení v záujme zachovania takejto právnej istoty (dlžníkov) uplatňovať
svoje práva včas. Prijatie názoru o viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti

dlhu ( prípadne na deň splatnosti splátok ) a nie na deň možnosti prvý krát požiadať o plnenie , by
tu znamenal neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom
inštitútu premlčania a zásadou všeobecnej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch ) .Je teda
žiaduce, aby vôľa veriteľa určiť splatnosť pohľadávky bola obmedzená práve hrozbou z oslabenia jeho
subjektívneho práva na plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádza z toho , že všeobecná

premlčacia doba teda plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť)
po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný
objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve.
Je bezpochybné , že vyvolať splatnosť celého úveru ( a to vykonaním úkonu k tomu potrebného ) je
právom veriteľa a nie jeho povinnosťou . Na druhej strane však tá skutočnosť , či a kedy veriteľ toto

právo vykoná, nemôže mať vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty . Z hľadiska začiatku plynutia
premlčacej lehoty je dôležitý okamih, kedy veriteľ takýto úkon mohol prvýkrát vykonať. V opačnom
prípade veriteľ by mohol predlžiť svojou nečinnosťou premlčaciu dobu , čo však je v rozpore zmyslom
inštitútupremlčania (ktorýmjeprioritne zvýšenieistotyvprávnychvzťahoch ).Ak totižveriteľchce,aby
sa z jeho práva stal nárok ( ktorého sa potom domáhať na súde ) a môže vykonať úkon k tomu smerujúci,

preto je len na jeho vôli , či z jeho práva sa stane nárok . Ak veriteľ nechce takýto úkon vykonať , musí
znášať hmotnoprávny dôsledok , ktorým dôsledkom je, že začne plynúť zákonom stanovená premlčacia
doba . Na podporenie správnosti záveru o tom, kedy sa právo môže prvýkrát vykonať , súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015, v ktorom sa
uvádza : „ Ak plnenie spočíva v povinnosti niečoho sa zdržať či niečo opomenúť, dostane sa právo do

štádia actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil túto svoju povinnosť, t. j. vykonal to, čo nemal,
resp. postavil sa na odpor správaniu, na ktoré bol inak povinný “.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyše uvedených zásad a dospel k záveru, že uplatnené právo je
premlčané z nasledovných dôvodov:

Podľa tvrdenia žalobkyne splatnosť predmetného dlhu nastala v roku 2015, keď vyhlásila mimoriadnu
splatnosť dlhu . Podľa prílohy č. l. k zmluve o postúpení pohľadávok počet dní omeškania bol 1704
( teda doba vyše 4 rokov ) , z ktorého údaja je možné vyvodiť záver, že posledná úhrada bola vykonaná v
roku 2007. Pričom podľa obsahu zmluvy o pôžičke pôvodný veriteľ mohol vyvolať splatnosť celého dlhu
už po prvej nezaplatenej splátke a nie až v roku 2015 ( pričom pohľadávku žalobkyňa nadobudla už v

roku 2011 ). Súd pri rozhodovaní teda vychádzal z toho, že veriteľ prvý krát mohol požiadať o plnenie v
roku 2008 ( rok po poslednej vykonanej splátke ) a tým vyvolať splatnosť celého dlhu a vytvoriť možnosť
uplatnenia svojho práva na súde. Ak veriteľ nevyužil toto svoje právo nemôže to mať vplyv na začiatok
plynutia premlčacej doby , pretože tým by sa bez zákonného základu mohla predlžiť premlčacia doba a
to podľa ľubovôle veriteľa a tým by mohol obísť zákon (a to konkrétne ustanovenia zákona o dĺžke

premlčacej doby). Súd takúto možnosť svojou rozhodovacou činnosťou nemôže podporiť , tým viac, že
základnou zásadou spotrebiteľského práva je súdna ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
Takto potom veriteľ predmetné právo mohol súde uplatniť už v roku 2008 a preto mu od 1.1.2008
začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a uplynula dňa1.1.2011. Žaloba na súd bola podaná dňa 8.3.2015, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej
lehoty. Na základe vyše uvedeného súd dospel k záveru, že sporné právo je premlčané , preto ho
žalobkyni priznať nemohol a žalobu voči žalovanej v rade 1/ celom rozsahu zamietol.

8/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 257 CSP keď konaní plne úspešným žalovaným
nepriznal náhradu trov konania, pretože im týmto konaním (zo spisu nevyplýva vznik) trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).