Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205460
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216205460.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v
konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o. so sídlom
Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovaným: 1/ I. H., nar. XX.X.XXXX, 2/ M. H., nar. XX.X.XXXX, obaja
bytom T. č. XX, o zaplatenie 764,28 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná v rade 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 619,78 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 537,37 € od 1.4.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu voči žalovanej v rade 1/ z a m i e t a.

Súd žalobu voči žalovanému v rade 2/ z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 62,18 % trov konania.

Žalovaný v rade 2/ n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť
mu sumu 764,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 681,87 € od
1.4.2016 do zaplatenia a zmluvným úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 497,91 € od 1.4.2016 do
zaplatenia. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovanými uzatvoril dňa 5.10.2005 zmluvu
o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda. Na základe tejto zmluvy zriadil a viedol
žalovaným bežný účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Na základe žiadosti žalovaných im vystavil oznámenie
o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 5.10.2005, čím došlo

k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR a žalovaným bol poskytnutý úver s
možnosťou čerpania úveru do výšky úverového limitu v sume 265,55 €. Žalovaní boli oprávnení čerpať
predmetný úver od 5.10.2005. Následne na základe žiadosti žalovaných zo dňa 22.9.2008 bola zvýšená
výška úverového limitu na sumu do 497,91 €. Podmienky splácania úveru boli dohodnuté v zmluve a
obchodných podmienkach. Keďže žalovaní poskytnutý úver riadne a včas nesplácali, žalobca ku dňu
31.4.2016 eviduje pohľadávku vo výške 764,28 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 497,91 €,
dlžného zmluvného úroku vo výške 183,96 € a dlžného úroku z omeškania vo výške 82,41 €. Zároveň

si v konaní uplatnil na zaplatenie sumu zmluvného úroku a úroku z omeškania počnúc od 1.4.2016
do zaplatenia. Titulom trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.2. Žalovaní sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrili, skutkové tvrdenia žalobcu nepopierali.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho

zástupcu žalobcu i žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, právny zástupca
žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Po oboznámení sa s obsahom žalobcom
predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a
služieb ČSOB Pohoda zo dňa 5.10.2005, oznámením o poskytnutí úveru zo dňa 5.10.2005, oznámením
o zmene povoleného prečerpania zo dňa 22.9.2008, obchodnými podmienkami, oznámením o

zosplatnení úveru zo dňa 1.10.2014, kópiou doručenky, úrokovými sadzbami, oznámením o zosplatnení
úveru zo dňa 20.8.2015, prehľadom finančných operácií, vyčíslením pohľadávky, špecifikáciou
pohľadávky, prehľadom finančných operácií ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Dňa 5.10.2005 uzatvoril žalobca so žalovanou v rade 1/ zmluvu o bežnom účte a balíku produktov
a služieb ČSOB Pohoda. N základe tejto zmluvy žalobca zriadil a viedol žalovanej v rade 1/ bežný

účet č. XXXXXXXXX/XXXX. V bode IV. Zmluvy sa žalobca so žalovanou v rade 1/ dohodli na možnosti
poskytnutia povoleného prečerpania na účte na základe žiadosti majiteľa účtu. Takúto žiadosť podala
žalovaná v rade 1/ dňa 5.10.2005 a na základe tejto žiadosti jej žalobca dňa 5.10.2005 vystavil
oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 001193378R, ktoré žalovaná v rade 1/
prevzala osobne a prevzatie oznámenia potvrdila svojim podpisom na tomto podaní. Na základe žiadosti

žalovanej v rade 1/ žalobca tejto poskytol možnosť čerpania finančných prostriedkov formou povoleného
prečerpaniabežnéhoúčtudovýšky8.000,-Sk(265,55€).Vystavenímtohtooznámeniadošlokuzavretiu
zmluvy o povolenom prečerpaní č. 001193378R v zmysle bodu 2. Obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie bežného účtu. Dňa 22.9.2008 vystavil žalobca žalovaným v rade 1/ a 2/ oznámenie o
zmene povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 002917712R, ktorým oznámil žalovaným v rade 1/ a 2/

zvýšenie výšky úverového limitu zo sumy 8.000,- Sk na čiastku 15.000,- Sk s tým, že ostatné podmienky
pre čerpanie úveru zostali bez zmeny. Podmienky splácania tohto úveru boli uvedené v oznámení a
v obchodných podmienkach. Zmluvné strany sa dojednali na úrokovej sadzbe 11,6 % ročne a sadzbe
úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne. Dňa 1.10.2014 žalobca vystavil oznámenie o zosplatnení
úveru adresované žalovanej v rade 1/, v ktorom oznámil žalovanej v rade 1/, že z dôvodu riadneho

neplnenia záväzku zo zmluvy č. 001193378R zo dňa 5.10.2005 vyhlásil celú svoju pohľadávku voči
nej za splatnú a to dňom 30.9.2014. Túto vyčíslil ku dňu 30.9.2014 na sumu vo výške 584,18 €. Ako
vyplynulo z kópie doručenky, žalovaná prevzala predmetné oznámenie dňa 9.10.2014. Dňa 20.8.2015
vystavil žalobca oznámenie o zosplatnení úveru adresované žalovanému v rade 2/, v ktorom oznámil
žalovanému v rade 2/, že pre riadne neplnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy č. 001193378R zo dňa

5.10.2005 vyhlásil celý svoj úver za splatný dňom 30.9.2014, keď svoju pohľadávku k 19.8.2015 vyčíslil
na sumu vo výške 714,22 €.

5. Z prehľadu finančných operácií súd zistil, že ku dňu 30.9.2014 pohľadávka žalobcu predstavovala
sumu vo výške 584,18 € (z toho dlžná istina vo výške 497,91 €, dlžné úroky vo výške 39,46 €, dlžné

úroky z omeškania vo výške 1,81 € a dlžné poplatky vo výške 45,- €). Z tohto prehľadu tiež vyplynulo,
že po predčasnom zosplatnení úveru už titulom dlžnej sumy nič nebolo uhradené.

6. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej istiny vo výške 497,91 €, úroku vyčísleného ku
dňu 31.3.2016 vo výške 183,96 €, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 31.3.2016 vo výške 82,41 €,

úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 681,87 € od 1.4.2016 do zaplatenia a zmluvného
úroku vo výške 19,50 % ročne zo sumy 497,91 € od 1.4.2016 do zaplatenia.

7. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú

zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych
vzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.májom2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných
do 30. apríla 2014.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov

konania/ strán sporu nenamieta.

Podľa čl. IV. zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb T. Pohoda zo dňa 5.10.2005, ČSOB sa
zaväzuje na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k
účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok ČSOB na poskytnutie povoleného prečerpania účtu

uzatvorí ČSOB s majiteľom účtu Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu.

8. Predmetom konania v tejto veci bol nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu
zmluvy o povolenom prečerpaní č. 001193378R zo dňa 5.10.2005. Súd skúmajúc vecnú legitimáciu
strán sporu dospel k záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, keď je

subjektom, ktorý s dlžníkom uzavrel zmluvný vzťah, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania.
Pokiaľ však ide o žalovaných v rade 1/ a 2/ súd dospel k záveru, že v tomto spore bola preukázaná
len pasívna vecná legitimácia žalovanej v rade 1/, s ktorou žalobca dňa 5.10.2005 uzavrel zmluvu o
bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB, pričom vychádzajúc z čl. IV. tejto zmluvy na základe
žiadosti majiteľa účtu (ktorým bola len žalovaná v rade 1/) so žalovanou v rade 1/ uzavrel zmluvu o

povolenom prečerpaní bežného účtu. Pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/ žalobca v priebehu konania
neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že aj žalovaný v rade 2/ bol majiteľom bežného
účtu č. 402754163/7500 a že s tým ako s majiteľom bežného účtu by žalobca mal uzavretý zmluvný
vzťah založený zmluvou o poskytnutí povoleného prečerpanie. Oznámenie o zmene povoleného
prečerpanie zo dňa 22.9.2008 adresované žalovanej v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ súd nepovažoval

za relevantný dôkaz preukazujúci pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v rade 2/ v tomto konaní,
keď žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie v tom smere, že žalovaný v rade 2/ bol majiteľom
bežného účtu č. 402754163/7500 a že na základe jeho oprávnenej žiadosti s ním bola uzavretá
zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania bežného účtu. Preto súd konštatujúc nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného v rade 2/ v tomto konaní žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok voči žalovanej v rade 1/, žalobca v konaní preukázal svoje skutkové
tvrdenie v tom smere, že so žalovanou v rade 1/ ako s majiteľkou bežného účtu č. 402754163/7500
zriadeného a vedeného žalobcom na základe jej žiadosti uzavrel zmluvu o poskytnutí povoleného
prečerpania bežného účtu do výšky 8.000,- SK a to dňa 5.10.2005. Tiež preukázal, že na základežiadostibolazvýšenásumaúverovéholimituzosumy8.000,-Sknasumu15.000,-Sk.Možnosťčerpania
peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bola žalovanej v rade 1/ ako majiteľke bežného
účtu zriadeného a vedeného žalobcom poskytnutá počnúc od 5.10.2005. Túto zmluvu s ohľadom na

charakter plnenia súd považoval za zmluvu úverovú. I keď sporná zmluva (o poskytnutí úveru formou
povoleného prečerpania) predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm.
d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú v
rade 1/ je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je

potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd

upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

9. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba podaná voči žalovanej
v rade 1/ je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia
žalobcu nepopretého žalovanou v rade 1/ mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná v
rade 1/ ako dlžník uzavreli dňa 5.10.2005 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB
Pohoda. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej v rade 1/ na jej žiadosť poskytnutý úver v podobe

povoleného prečerpania do výšky úverového limitu počnúc od 5.10.2005, pričom suma úverového limitu
bola ku dňu 22.9.2008 zvýšená na sumu 497,91 € (15.000,- Sk). Tento úver sa žalovaná v rade 1/
zaviazala riadne a včas splácať za podmienok uvedených v zmluve a v obchodných podmienkach.
Nakoľko žalovaná v rade 1/ svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy neplnila, úver riadne a včas
nesplácala, žalobca ku dňu 30.9.2014 predčasne zosplatnil úver a žalovanú v rade 1/ vyzval na úhradu

sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovanej v rade 1/ žalobca ku dňu predčasného zosplatnenia
úveru (30.9.2014) vyčíslil vo výške 584,18 €. Nakoľko žalovaná v rade 1/ skutkové tvrdenia žalobcu
ohľadne vzniku, existencie a výšky pohľadávky čo do uplatnenej istiny, vyčísleného zmluvného úroku
do okamihu predčasného zosplatnenia úveru a vyčísleného úroku z omeškania nepopierala, súd tieto
skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalovanú v rade 1/ zaviazal na zaplatenie tejto sumy

tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného
úroku z omeškania z dlžnej istiny počnúc odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (t.j.
od 1.10.2014, pričom žalobca tento úrok z omeškania vyčíslil k 30.3.2016 na sumu vo výške 82,41 €) do
zaplatenia,keďžalobcasiúrokzomeškaniauplatnilvsúladesustanovením§517ods.1,2Občianskeho
zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na

zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19,50 % ročne z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho
po predčasnom zosplatnení úveru (t.j. od 1.10.2014 do zaplatenia), súd vychádzajúc z ustanovenia §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok
veriteľa voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný
úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom

zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto
jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu.
Vzhľadomajnaúčelzmluvnéhoúroku,ktorýmjeodplatazaposkytnutépeňažnéprostriedky,vyhlásením
splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté

zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil kvyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po

vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by
zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007
Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru (t.j. od 1.10.2014) do zaplatenia zamietol. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že splácanie úveru v
splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v

splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,
ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej

odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však
príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho

práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia

jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky

zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k
zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za

stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Ohľadne tohto právneho názoru
súd odkazuje aj na rozhodovaciu prax súdov SR napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna

2015 sp. zn. 6Co/190/2014.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ v zmysle § 255 ods.
2 CSP, keď vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu (žalobca mal úspech v rozsahu 81,09 % a
neúspech v rozsahu 18,91 %). Preto mu súd titulom náhrady trov konania priznal nárok na náhradu v

rozsahu 62,18 % účelne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP, keď žalovaný v rade 2/ bol tou stranou sporu, ktorá bola v konaní plne úspešná. Nakoľko však
žalovanému v rade 2/ preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol

tak, že mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

11. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.