Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 18C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213234694
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7213234694.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

D. súd M. II sudkyňou L.. R. U. vo veci žalobcu L. X., nar. X.X.XXXX, bytom M. 6, M., zast. L.. L. M.,

advokátkou so sídlom L. námestie 9, V. proti žalovanému U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, M., zast.
L.. U. Z., advokátom so sídlom Z. 6, M. v konaní o zaplatenie X.XXX,-Eur s prísl.

r o z h o d o l :

K. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XXX eur s úrokmi z omeškania vo výške X,XX% z dlžnej sumy
ročne XX.XX.XXXX až do zaplatenia, všetko do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

M. v prevyšujúcej časti pohľadávky zastavuje a v časti plnenia úrokov z omeškania vo forme denného
úroku z omeškania, žalobu zamieta.

K. je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške XX,XX eur v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia na účet D. súdu M. II.

K. zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca uplatňoval v konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od XX. XX.
XXXX do XX. XX. XXXX vo výške X.XXX eur s úrokmi z omeškania X,XXX% denne od XX. XX. XXXX
až do zaplatenia. P. na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavovala finančnú náhradu za to, že

nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve strán sporu u každého v podiele v jednej polovice, užíval
výlučne žalovaný nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a žalobca túto
-2- XXC XX/XXXX-XXX

nehnuteľnosť užívať nemohol. Z. v písomných podaniach ako aj vo výpovedi na pojednávaní žalobca
uviedol, že žalovaný od roku XXXX fakticky výlučne užíval nehnuteľnosť, ktorej boli v rozhodnom období

podielovými spoluvlastníkmi, a to dom súp. č. XXX stojaci na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere
XXX mX a parcele č. XXXX o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria, a záhradu parcela registra
„C“ č. XXXX/X o výmere XXX mX a parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, všetko zapísané na LV č.
XXXX okres T., obec F., katastrálne územie F.. P. spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti bolo zrušené a
vyporiadané v roku XXXX, schválením súdneho zmieru uznesením D. súdu v F. O. X. zo dňa XX. XX.
XXXXč.k.8CXXX/XX-XXX,ktoréuznesenienadobudloprávoplatnosťXX.XX.XXXX.Ažoduvedeného
času sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stal žalovaný, do právoplatnosti rozhodnutia súdu však

žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť výlučne sám bez právneho dôvodu, bez súhlasu žalobcu, čím
na jeho strane dochádzalo k vzniku bezdôvodného obohateniu, ktoré je povinný vydať. X. bezdôvodného
obohatenia zodpovedajúcu hodnote nájomného, žalobca stanovil vychádzajúc z toho, že všeobecná
hodnota nehnuteľnosti, od ktorej odvodzoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, predstavujeXX.XXX eur. V nadväznosti na výsledky znaleckého dokazovania, keď hodnota nájmu nehnuteľnosti,
ktorá mala zodpovedať sume bezdôvodného obohatenia bola určená za žalované obdobie vo výške
XXX eur, vzal žalobca návrh čiastočne späť a žiadal zaviazať žalovaného na úhradu sumy XXX eur s

úrokom z omeškania X,XXX% denne od XX. XX. XXXX až do zaplatenia.
K. vypovedal, že medzi ním a žalovaným, ktorý je jeho bratom, existovali dlhoročné rozpory už od
XX-tych rokov, k príčinám ktorých sa nevedel bližšie vyjadriť. Z. problémy však boli takého rozsahu,
že nedokázali spoločne tráviť čas, čo sa odrazilo aj v tom, že sa nevedeli dohodnúť ani na spôsobe
užívania spoločnej nehnuteľnosti. F. za života matky strán sporu, prebiehalo užívanie nehnuteľnosti tak,

žekaždýznichsamostatnetrávilnanehnuteľnostiistýčassosvojourodinouamatkoustránsporu,ktorej
nehnuteľnosť pôvodne patrila. V roku XXXX žalovaný vymenil kľúče na vstupnej bráne k nehnuteľnosti,
od ktorého času už žalobca fakticky nemal na nehnuteľnosť prístup. Na užívaní spoločnej nehnuteľnosti
sa nedohodli ani neskôr v dedičskom konaní po úmrtí matky. K zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva mimosúdne nedošlo pre odlišné predstavy o cene nehnuteľnosti. K. si napokon kúpil
inú nehnuteľnosť v obci F. a pre potreby svojej rodiny ju aj užíva.

X. Žalovaný nepopieral, že výlučne on dlhodobo užíval nehnuteľnosť, potvrdil negatívne vzťahy medzi
stranami sporu i to, že potom, čo žalobca odniesol nejaké veci z nehnuteľnosti, vymenil v roku XXXX
vstupné zámky. Z. však, že žalobca mal možnosť nehnuteľnosť ďalej užívať, nič mu v tom nebránilo, v
skutočnosti ale o užívanie spoločnej nehnuteľnosti nemal záujem, preto si v danej lokalite kúpil aj inú

nehnuteľnosť. K. nemohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko on (žalovaný)
užíval nehnuteľnosť právom spoluvlastníka, pričom žalobca o užívanie nehnuteľnosti ani nemal záujem.
Zo správania žalobcu tiež vyvodil konkludentný súhlas s výlučným užívaním nehnuteľnosti. Z., že
vyhovením žalobe vznikne nebezpečný precedens, keď každý spoluvlastník, ktorý má záujem o užívanie
nehnuteľnosti bude musieť

-3- XXC XX/XXXX-XXX

poskytnúť finančnú náhradu spoluvlastníkovi, ktorý nehnuteľnosť neužíva len preto, že o ňu nemá

záujem.
O. tiež rozsah žiadaného finančného plnenia poukazujúc na to, že už v konaní o zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti bola znaleckým posudkom určená hodnota nehnuteľnosti na sumu
XX.XXX eur, teda nájomné by mohlo dosahovať maximálne výšku XX eur mesačne. K. súhlasil so
závermi znaleckého posudku podaného do konania, ktorým za žalované obdobie bola určená suma

nájomného vo výške XXX eur, bránil sa však tvrdením, že nehnuteľnosť užíval len časť roka a len v
časti rodinného domu, nie okolitých pozemkov, preto by aj povinnosť uložená súdom mala odrážať len
tomu zodpovedajúcu časť peňažného plnenia.

3. Aj keď žalovaný tvrdil, že žalobca len z dôvodu nezáujmu neužíval spoločnú nehnuteľnosť, a dokonca,

že z jeho konania vyvodil súhlas s výlučným užívaním nehnuteľnosti, vo svojej výpovedi potvrdil
existenciu takých nepriateľských vzťahov medzi stranami sporu, ktoré vo svojej podstate vylučovali
možnosť dohody. J. súrodeneckých vzťahov so svojím bratom (žalobcom) prirovnal ku vzťahu „M. a
Q.“, potvrdil nesúlad pri riešení spoločných vecí týkajúcich sa nehnuteľnosti, keď mu žalobca uvádzal
„aby sa nedotýkal jeho polovice nehnuteľnosti“. H., že potom, čo boli vymenené kľúče na nehnuteľnosti

a žalobca si zaobstaral svoju nehnuteľnosť, nebol dôvod, aby žalobca spoločnú nehnuteľnosť užíval,
pretože „čo by tam žalobca robil, mal vlastnú chalupu“.

4.F.M.I.,ktorávlastnilanehnuteľnosťsusediacusnehnuteľnosťousporovýchstránvobciF.vypovedala,
že z vlastného pozorovania i z rozprávania nebohej matky žalobcu a žalovaného vedela o negatívnych

vzťahoch medzi bratmi, čo sa prejavilo aj v problémoch pri užívaní nehnuteľnosti, na čom sa nevedeli
žalobca a žalovaný dohodnúť. Z týchto dôvodov došlo aj k výmene kľúčov v roku XXXX, keď po výmene
zámku ona dostala náhradný kľúč. O. užíval žalovaný takmer každý víkend.
O. vzťahy sporových strán potvrdili aj ich rodinní príslušníci, E. I. sestra ich otca, Ľ. I., M. X.,
S. T. sesternice a bratranec sporových strán. Z ich výpovedí vyplynulo, že registrovali problémy

medzi stranami sporu, ktoré vyplývali predovšetkým z nemožnosti dohodnúť sa na spôsobe užívania
nehnuteľnosti. Na nehnuteľnosti boli na návšteve u žalovaného, ktorý ju užíval najmä počas víkendov.
Y. žalobcu M. O. potvrdila, že v roku XXXX došlo k výmene kľúčov na nehnuteľnosti, od ktorého času
nemali ako rodina prístup do spornej nehnuteľnosti v F.. X. vzniknutú situáciu tak, že na nehnuteľnosti „užnemajú čo robiť“. Po výmene kľúčov sa to snažil riešiť jej otec (žalobca) so svojou matkou, avšak videla,
že matka žalobcu a žalovaného, jej stará matka, sa len rozplakala a hovorila, že „je jej to veľmi ľúto“.

5. K. si uplatňoval nárok na peňažné plnenie, ktoré svojou právnou povahou označil za nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keď nebolo pochýb, že spoločná vec, ktorej sa nárok na vydanie finančnej
náhrady týka, bola v rozhodnom období vo výlučnom užívaní len jedného zo spoluvlastníkov, a to v

-4- XXC XX/XXXX-XXX

užívaní žalovaného. F. otázkou bol právny dôvod tohto nároku, ako aj výška náhrady.
K. vychádzajúc zo záveru, že žalobca dobrovoľne neužíval spornú nehnuteľnosť, pričom on (žalovaný)
nehnuteľnosť mal záujem užívať a toto svoje právo spoluvlastníka aj realizoval, považoval uplatňovanie

náhrady za toto užívanie zo strany žalobcu za šikanózny výkon práva spoluvlastníka a nebezpečný
právny precedens.
L. súdov sa v otázke náhrady za užívanie spoločnej veci nad rozsah spoluvlastníckeho podielu bez
dohody s ostatnými spoluvlastníkmi vyvíja a nemá jednoznačné ukotvenie, keď priznáva tento nárok tak
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 D.. zák. ( NS SR X N. XXX/XX z XX. 7. XXXX,

NS ČR XX N. XXX/XX z XX. XX. XXXX, NS ČR XX N. XXXX/XX zo 4. 7. XXXX, ÚS ČR I. ÚS XXX/XX
z XX. XX. XXXX), ako aj z titulu práva spoluvlastníka vyplývajúceho z ust. § 137 D.. zák. NS SR X N.
XXX/XX z XX. XX. XXXX, NS SR X N. XXX/XX z XX. XX. XXXX, ÚS ČR II. ÚS XXX/XX z XX. 2. XXXX)
V každom z týchto rozhodnutí je však konštatované, že ak jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s dohodou
aleboprotivôliostatnýchsámužívapredmetspoluvlastníctva,musíostatnýmspoluvlastníkomposkytnúť

zodpovedajúcu náhradu. O. je rozhodujúce z akých dôvodov spoluvlastník vec neužíva, ale to, či
spoluvlastník užívajúci vec bez náhrady tak činí s vedomým (hoc aj konkludentným) súhlasom ostatných
spoluvlastníkov. P. vzniku nároku na túto náhradu, či už z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa
§ 45X D.. zák, alebo titulom práva spoluvlastníka podľa § 137 ods. 1 D.. zák., je užívanie veci druhým
zo spoluvlastníkom, inak nemôže dôjsť k vzniku práva na náhradu, pokiaľ žiaden zo spoluvlastníkov vec

neužíva. E. súdu v danej veci teda nie je žiadnym precedensom, ako sa to uvádzal žalovaný.

6. P. § 451 D.. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. V. obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.

7. P. § X37 ods. 1 D.. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
P. § X39 ods. 1 D.. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci

spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

8. P. § 123 D.. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
P. § 124 D.. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.
P. § 1X8 ods. 2 D.. zák. vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak
účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

-5- XXC XX/XXXX-XXX

9. P. čl. XX ods. X,X,X J. SR každý má právo vlastniť majetok. X. právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu.

X. zaväzuje. O. ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými
zákonom.
X. alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom
záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.XX. X. z podstaty spoluvlastníckeho vzťahu, ktorý je založený na oprávnení každého zo spoluvlastníkov
vec užívať, sa súd priklonil k záveru, že nárok na poskytnutie finančnej náhrady, ktorý je daný za

okolností, že niektorý zo spoluvlastníkov užíva vec nad rámec svojho podielu bez dohody s ostatnými
spoluvlastníkmi, patrí titulom práva spoluvlastníka podľa § 137, § 139 D.. zák., keď užívanie veci
(podielu) iného bez náhrady, je neprípustným zásahom do práva (spolu)vlastníka (§128 D.. zák., čl. XX
J. SR), ak tomu nepredchádzala dohoda o bezodplatnom užívaní.
P. vyjadruje len ideálnu mieru, v akej je každý zo spoluvlastníkov oprávnený podieľať sa na užívaní

spoločnej veci, a tento ideálny podiel nie je nikdy reálne vyčlenený, či ide o vec hnuteľnú alebo
nehnuteľnú. Z uvedeného dôvodu tu existuje oprávnenie každého spoluvlastníka k užívaniu celej veci
akotakejvrozsahusvojhospoluvlastníckehopodielu.E.právaspoluvlastníkanaužívanievecivrozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu môže byť vykonávaná podľa dohody spoluvlastníkov a charakteru veci
tak formou užívania určitej časti veci zodpovedajúcej veľkosti podielu, ako aj formou užívania celej veci
v určitom období, zohľadňujúc mieru oprávnenia vec užívať ako vyplýva zo spoluvlastníckych podielov.

Ak je vec užívaná nad rámec spoluvlastníckeho podielu, odrazí sa to práve v nároku na poskytnutie
finančnej náhrady. F. teda neužíva vec bez právneho dôvodu, ale z titulu svojho spoluvlastníctva,
pretože neexistuje reálne vyčlenený podiel na veci, len v rámci ktorého podielu by sa mohol ujať výkonu
svojich práv spoluvlastníka. P. na poskytnutie náhrady za užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho
podielu vzniká len v prípade, ak nedošlo s ostatnými spoluvlastníkmi k dohode, že takéto užívanie bude

vykonávané bez náhrady. P. na poskytnutie náhrady tiež nevznikne, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec
neužíva.

XX. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu ako spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nedošlo
k dohode o spôsobe užívania veci tak, že ju bude užívať bez náhrady len žalovaný. U. žalobcom a

žalovaným boli závažné názorové nezhody a komunikačné problémy, čo vyplynulo tak z ich výpovedí
ako aj z výpovedí svedkov. Z. žalovaného, že sa jednalo o dobrovoľné rozhodnutie žalobcu, či jeho
konkludentný súhlas s tým, že nehnuteľnosť bude užívať len žalovaný, neboli žiadnym spôsobom
preukázané, a sú len účelovou obranou. Zo samotných vyjadrení žalovaného vyplýva hlboká miera
vzájomného negatívneho postoja, neschopnosť nájsť kompromis v spoločnom užívaní nehnuteľnosti,

keď žalovaný len fakticky využil situáciu vzniknutú ako výsledok nezhôd, že žalobca si napokon zakúpil
v lokalite obce F. inú nehnuteľnosť. P. žalobcu nebol prejavom súhlasu so spôsobom užívania spoločnej
nehnuteľnosti,čiprejavomnezáujmuojejužívanie,aleibaurčitáformarezignácienavzájomnédlhodobé
konflikty i snaha vybudovať
-6- XXC XX/XXXX-XXX

si zázemie v lokalite, ktorú obľuboval, ale pre nevyriešené spoluvlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti
sa tam nemohol plnohodnotne realizovať. Za nespôsobilosť vyriešiť spoluvlastnícke vzťahy nesú
zodpovednosť obe strany sporu, keď pričinením oboch sa osobné konflikty, ktorých pôvod už nevedeli

ani presne pomenovať, preniesli do všetkých oblastí ich života. P. náhrady tak neodporuje ani
zásadám spravodlivosti a dobrých mravov. Z. žalobca ako aj žalovaný mali právo sa v rovnakej
miere podieľať na užívaní spoločnej veci. K. v rozhodnom období užíval nehnuteľnosť nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu bez dohody so žalobcom, preto žalobca má nárok na poskytnutie
finančnej náhrady zodpovedajúci úžitkovej hodnote veci a jeho podielu na nehnuteľnosti. V predmetnom

spore úžitková hodnota nehnuteľnosti a z toho vychádzajúca náhrada za užívanie veci predstavuje vo
finančnom vyjadrení hodnotu nájomného.

XX. O výške finančnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu, sa
strany sporu rovnako nevedeli zhodnúť, preto bola určená znaleckým posudkom. I. náhrada bola určená

ako všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemkov zapísaných na LV č. XXXX
okres T., kat. úz F.. X. záverom znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX. 8. XXXX znalca z odvetvia
oceňovania nehnuteľnosti C.. K., žiadna zo strán sporu nenamietala, čo do výšky tejto náhrady, ktorá za
žalované obdobie a v pomere k veľkosti podielu žalobcu na nehnuteľnosti X/X zodpovedala sume XXX
eur. K. však nesúhlasil s tým, aby mal povinnosť poskytnúť náhradu v plnej výške, nakoľko podľa jeho

tvrdení užíval len dom, nie pozemky a nehnuteľnosť užíval len po určitú časť žalovaného obdobia, ktorú
bližšie nespresnil. X. skutočnosť, že k týmto svojim tvrdeniam žalovaný napriek výzve súdu (§153, XXX
N. sporového poriadku) neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, a teda ani neuniesol dôkazné bremeno,
z hľadiska právneho posúdenia veci sú tieto námietky irelevantné.K. náhradou za užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu, je náhrada zohľadňujúca úžitkovú
hodnotuveci,lebolentakáreflektujeobsahvlastníckehoprávaaznehovyplývajúceúžitkyaoprávnenia.
O., ktorá bola predmetom sporu, sa nachádza vo vyhľadávanej rekreačnej oblasti, je vhodná na bývanie

(znalecký posudok) a bola užívaná žalovaným na rekreačné účely (chalupárčenie) v priebehu celého
roka. F. potvrdili, že žalovaný ju užíval prevažne každý víkend. N. nehnuteľnosti - rodinný dom so
záhradou, ktorú nehnuteľnosť žalovaný užíval ako rekreačnú chalupu podľa vlastného uváženia po
celý rok vylučuje, aby pri reálnom zohľadnení úžitkovej hodnoty nehnuteľnosti bolo prihliadané na to,
v akom období roka a v akej výmere pozemku, žalovaný nehnuteľnosť užíval. X. nehnuteľnosti na

rekreačné účely v sebe pojmovo subsumuje, že je užívaná len po určitú bližšie neurčenú časť roka,
čo však nemá vplyv na jej všeobecnú hodnotu ani hodnotu úžitkovú od toho sa odvíjajúcu. O., je
všeobecne známe, že hodnota nájomného u rekreačných objektov je vyššia pri krátkodobom prenájme
v exponovanom čase (leto, zima), než v prípade celoročného užívania nehnuteľnosti. H. všeobecná
hodnota nájomného a priznanie náhrady za celé uplatnené obdobie, preto v plnej miere zohľadňuje
spôsob užívania nehnuteľnosti. E. tak z rekreačného účelu nehnuteľnosti a jej využívania na bývanie

vyplýva, že plnenie tohto účelu nie dosť dobré možné bez užívania okolitých zastavaných pozemkov
a záhrady, pretože
-7- XXC XX/XXXX-XXX

práve tieto v spojitosti s prostredím v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza umožňujú nielen vstup na
nehnuteľnosť, ale aj využitie relaxačných, ozdravných účinkov pobytu na nehnuteľnosti. O. preto
významné, či a v akej výmere žalovaný pozemky užíval, ale že sú súčasťou prostredia nehnuteľnosti,
ktorej úžitkovú hodnotu v celosti požíval.

XX. O. žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu je povinný tiež na zaplatenie úrokov z
omeškania v súlade s ust. § 517 ods. X,X D.. zák. P. omeškania nebol predmetom sporu a viaže sa k
výzvam adresovaným žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia.
P. § 5X7 ods. 1 veta prvá a ods. X D.. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
X. úrokov z omeškania je upravená nariadením vlády SR č. XX/XX Z. z., a s účinnosťou od 1. 2.
XXXX zodpovedá hodnote základnej úrokovej sadzby W. centrálnej banky (W.) platnej v prvý deň
omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o X percentuálnych bodov. B. základnej úrokovej sadzby

W. zodpovedá sadzbe, ktorú W. centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody
(XXX/XX Z.z.) a ktorá zodpovedá ročnému úrokovému obdobiu( viď sadzby www.ecb.europa.eu)
Zozneniaust.§517D..zák.vyplýva,žeúrokyzomeškaniasústriktneupravenézákonomanepripúšťajú
možnosť odchýlnej úpravy od podmienok ustanovených zákonom a môžu byť priznané len v zákonných
limitoch. K. uplatnil úroky z omeškania X,XXX% denne, čo pri počte dní v roku XXX zodpovedá hodnote

X,XX% ročne, ktorá hodnota zodpovedá zákonnej sadzbe úroku z omeškania platnej k XX. XX. XXXX
(5% + W. X,XX% ročne). V tejto výške bol preto žalobcovi priznaný nárok na úroky z omeškania. O.
úrok z omeškania bol uplatnený vo forme denne úrokovej sadzby, aj keď zákonná úprava vychádza z
ročného úrokového obdobia, žaloba bola v časti plnenia denného úroku z omeškania zamietnutá.

XX. X. o zastavení konania zohľadňuje procesný návrh žalobcu a súhlasné stanovisko žalovaného v
súlade s § X45 ods. X a § 146 ods. 1 N. sporového poriadku („N.“)). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
F. konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo

predbežné prejednanie sporu podľa § X68 alebo pojednávanie.

XX. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§262 ods. 1 N.).

XX. V súvislosti s podaním znaleckého posudku, bola zo štátnych prostriedkov uhradená odmena znalca
vo výške XX,XX eur (v zostatku ju uhradili preddavkovo strany sporu). O. trov konania štátu v uvedenej
sume bola uložená žalobcovi,
-8- XXC XX/XXXX-XXXv prevažnom záujme ktorého bolo znalecké dokazovanie nariadené. K. v podstatnom rozsahu
uplatneného nároku nepreukázal jeho dôvodnosť, pričom žalovaný v rámci svojej obrany uvádzal ako
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti i nájmu sumu, ktorá v zásade zodpovedala aj záverom znaleckého
posudku.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. XXX N., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
K. procesne zodpovedá aj za zastavenie konania (§256 N.).
O. úspech strán sporu bol v zásade zhodný na úrovni XX%, žiadnej zo strán nepatrí právo na náhradu
trov konania. F. sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že by mu mala patriť náhradu trov v rozsahu XXX

% z dôvodu, že výška nároku závisela od znaleckého dokazovania. D. sporové strany mali vedomosť o
všeobecnejhodnotenehnuteľnostiakotátobolaurčenávkonaníozrušeníavyporiadaníichpodielového
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti vedenom na D. súde v F. O. X. sp.zn. 8C XXX/XX, a ktorá
hodnota zodpovedala aj obdobiu, za ktoré si uplatňoval nárok v tomto konaní. P. si žalobca zvolil pre
stanovenie nároku v tomto konaní taký odhad hodnoty nehnuteľnosti, ktorý vychádzal z neadekvátnych

kritérií, a nedôvodne cenu nehnuteľnosti navýšil, nesie za to procesnú zodpovednosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1

CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

-9- 18C 47/2014-204

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1
CSP).