Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115206039
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115206039.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Ľ. K., J.. XX.

XX. XXXX, Y. G. K., Y..Č.. XXX K. P., Y. E., U.. A., Í., proti žalovanej: F., K., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. K.,
S.. J. XX, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Slovenská republika, za ktorú koná Okresný súd Prešov má proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, čo predstavuje sumu 103,60 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 12.3.2015 sa žalobca domáhal zníženia výživného voči žalovanej, ktorá
je jeho plnoletou dcérou a to zo sumy 199,16 Eur na sumu 100 Eur, počnúc dňom 1.3.2015.
1.1. V návrhu uviedol, že od rozhodnutia súdu o výživnom, ktoré sa udialo rozsudkom OS Prešov č.k.
17C/84/2017-26 zo dňa 13.6.2017 sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Vo februári 2015
vážne ochorel s bližšie neurčenou dobou liečenia. V čase podania žaloby jeho týždenný čistý príjem je
151,20 Eur, pričom sa jedná o nemocenskú dávku, ktorú poberá. Mesačné výdaje na bežný život vo

veľkej miere prevyšujú jeho príjem, keďže musí platiť nájom vo výške 475 Eur, elektrinu vo výške 120
Eur, internet vo výške 45 Eur, výživné na deti žijúce s matkou na Slovensku a to 199,16 Eur pre F. K.
a 150 Eur pre N. K., ďalej v Írsku má 2 deti a to V. K., nar. 2008 a V. K., nar. 2011, na ktorých náklady
činia mesačne 200 Eur na jedlo a ošatenie. Súdu zároveň predložil rozhodnutie o nemocenskej dávke
vo výške 151,20 Eur ako aj potvrdenie od lekára o zdravotnom stave. Súdu tiež zaslal doklady týkajúce
sa ním tvrdených výdavkov, ako aj rodný list synov V. M. V..

2. K návrhu sa žalovaná vyjadrila prvýkrát písomne podaním doručeným súdu dňa 23.4.2015, v ktorom
uviedla, že výživné bolo určené v roku 2007 a od tohto obdobia, t.j. viac ako 7 rokov, výška výživného
zmenená nebola. Otec jej nad rámec stanoveného výživného ničím neprispieva a 4 roky sa s ňou
nekontaktuje. O ňu ako rovnako aj o jej mladšiu sestru nejaví žiaden záujem. Zdôrazňuje, že jej matka
za 7 rokov od rozvodu manželstva nežiadala zvýšenie výživného. Pokiaľ žalobca, teda otec tvrdí, že sa
podstatne zmenili jeho pomery poukazuje na to, že za obdobie 7 rokov od rozhodnutia o výživnom sa
podstatnezmenilijejpomeryvsmerezvýšeniavýdavkovnevyhnutnýchnaživobytie.Poukazujenato,že

všetky náklady spojené so živobytím, školou, voľným časom jej hradí matka, ktorá ma taktiež zdravotné
problémy. Ďalej žalovaná poukazuje na to, že je študentkou vysokej školy, Prešovskej univerzity a
to denného štúdia a preto nie je zárobkovo činná. Jej náklady na živobytie sa v súčasnosti zvýšili z
dôvodu potreby nákupu študijných pomôcok, ďalej má zvýšené náklady spojené so stravou z dôvoduhistamínovej intolerancie a s tým sú aj spojené zvýšené výdavky na osobnú hygienu z dôvodu kožných
problémov.
2.1. Pokiaľ ide o jej nevyhnutné mesačné výdavky na živobytie, tak tie predstavujú výšku 267,40 Eur,

pričom tam zahrnula ošatenie a obuv 30 Eur, hygienické potreby 30 Eur, raňajky 0,80/denne - 24 Eur/
mesačne, desiata 0,60 Eur/denne - 18 Eur/mesačne, obed 40 Eur/mesačne, olovrant 21 Eur mesačne,
večera 24 Eur mesačne, mobil 7 Eur, voľný lístok na MHD 8,40 Eur, poistka 15 Eur, kultúrne potreby
10 Eur školské potreby 20 Eur. Žalovaný do sumy výdavkov nezarátala alikvotné náklady na bývanie a
domácnosť vrátane nákladov na komunálny odpad a pod. V spoločnej domácnosti žije so svojou matkou

a neplnoletou sestrou. Pokiaľ ide o matkin príjem ten je 476 Eur mesačne + výživné na ňu a výživné na
maloletú Sofiu vo výške 150 Eur. Rodinné prídavky na obe deti sú 47 Eur. Pokiaľ ide o výdavky spojené
s bývaním sú to platby bytovému družstvu vo výške 200 Eur, inkaso 45,85 Eur, splátka úveru na kúpu
bytu 214 Eur. Ďalej ide o ročné výdavky ako daň z nehnuteľností 22,50 Eur, komunálny odpad 57,48
Eur, poistka bytu 44,38 Eur. Na základe uvedeného požiadala, aby žaloba bola zamietnutá. Zároveň k
svojmu vyjadreniu priložila aj 19 príloh týkajúcich sa preukázania vyčíslených výdavkov na živobytie.

3. Súd vykonal dokazovania listinami predloženými účastníkmi konania a zistil nasledujúce:
3.1. Listiny predložené žalovanou preukazujú jej tvrdenia, že je v akademickom roku 2014/2015
študentom 1. ročníka denného štúdia Prešovskej univerzity v Prešove. Rovnako lekárskym potvrdením
žalovaná alergiu, ktorú uviedla vo svojom vyjadrení s tým, že je potrebné dlhodobo užívať liek Daosin,

ktorý nie je hradený zdravotnou poisťovňou a cena za neho je na mesiac 40 Eur. Žalovaná ďalej
preukázala potvrdením Fakultnej nemocnice s poliklinikou Prešov výšku príjmu svojej matky, ktorý v
období január 2015 - marec 2015 predstavoval netto 474 Eur a rovnako preukázala výšku nákladov na
bývanie.

4. V rámci zisťovania skutkového stavu súd požiadal žalobcu o preukázanie príjmov jeho, prípadne osôb,
s ktorými žije v spoločnej domácnosti.
4.1. Žalobca reagoval listom zo dňa 15.5.2015 (č. l. 49), v ktorom uviedol, že jeho týždenný príjem
predstavuje nemocenská dávka vo výške 151,20 Eur a synovia V. M. V. žiaden príjem nemajú. Ďalej
predložil čestné vyhlásenie osoby s názvom Aija Vanaga, ktorá uviedla, že na vyššie uvedenej adrese

zdieľa spoločné priestory obytného domu s Ľ. K., pričom menovaný obýva jednu izbu v dome, na ktorú
prispieva sumou 150 Eur/mesačne na zaplatenie celkového nájmu za dom, ďalej prispieva sumou 50
Eur/mesačne na stravu a rovnako mesačne sumu 50 Eur prispieva na ich 2 spoločné deti a to V. a V..
4.2. Podaním zo dňa 19.6.2015 (č. l. 57) žalobca oznámil súdu, že jeho týždenný príjem sa zvýšil na
sumu 166,10 Eur.

4.3. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.07.2015 (č. l. 59) žalobca uviedol, že s partnerkou, ktorá
podala čestné vyhlásenie sa rozviedol, napriek tomu však spolu žijú v jednom dome, kde platí 150 Eur
mesačne za jednu izbu. Ďalej uviedol, že mesačne posiela na Slovensko výživné 2 dcéram po 100 Eur,
2 synom v Írsku dáva po 50 Eur, 35 Eur platí za telefón, 40 Eur za elektrinu a zhruba 100 Eur mu ostane
na jedlo na mesiac. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

4.4. Súd ďalej prostredníctvom dožiadaného írskeho súdu vykonal vypočutie žalobcu, ktorý uviedol (č.
l. 96), že žiada znížiť výživné na 15 a 21-ročné deti, ktoré má na Slovensku, a na ktoré platí 100 Eur
mesačne. Od februára je chorý a jeho jediný príjem predstavuje suma 166 Eur/týždenne. V Írsku sa
stará o ďalšie 2 deti vo veku 4 a 7 rokov, s ktorými býva. Poskytuje mesačne príspevok 160 Eur na
bývanie žene, s ktorou žije. Na návštevu svojich detí chodí raz ročne, jeho bývala manželka mu nedovolí

kontakt s deťmi.
4.5. Podaním doručeným súdu dňa 10.11.2016 (č.l. 105) uviedol, že príspevok v práceneschopnosti od
01.09.2016 predstavuje výšku 181 Eur/mesačne, výška nájomného je od 23.07.2016 vo výške 800 Eur
oproti predtým 475 Eur, teda je vyššia o 325 Eur/mesačne. Vyčíslil svoje mesačné náklady na živobytie
predstavujúce zaplatené výživné 150 Eur pre N. K., 200 Eur pre F. K. a z vyčíslenia vyplynulo, že mu

ostáva mesačne 274 Eur, ak z toho odpočíta sumu 200 Eur na výživné pre deti v Írsku tak mu zostane
74 Eur.

5. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2016 žalovaná súdu predložila fotky z facebooku, ktoré majú
byť z dovoleniek žalobcu a ktoré nesvedčia o jeho zlom zdravotnom a finančnom stave. Žalovaná

zároveň uviedla, že výživné stanovené vo výške 199,16 Eur žalovaný platil do mája 2015. Od júna
2015 začal platiť sumu 100 Eur mesačne. Následne po podaní trestného oznámenia pre neplatenie
výživného začal od apríla 2016 znova platiť sumu 199,16 Eur. Za čas od júna 2015 do apríla 2016 na
základe jednostranného zníženia platby výživného, vznikol žalobcovi nedoplatok 1090,76 Eur a teda vsúčasnosti okrem sumy 199,16 Eur tento nedoplatok splácal sumou vo výške 50 Eur mesačne. Čo sa
týka predložených fotiek z facebooku jedna je z horského prostredia a druhá z prostredia prímorského.
5.1. Výzvou zo dňa 07.12.2016 (č. l. 120) súd požiadal žalobcu, aby tento vysvetlil

- z akých finančných prostriedkov boli hradené dovolenky, o ktorých boli predložené fotky žalovanou,
- prečo tvrdí, že s matkou jeho synov V. M. V. nežije v spoločnej domácnosti, keď na dovolenkovej fotke
z 20. septembra sú spolu,
- aké štátne, resp. iné dávky poberajú jeho synovia v Írsku,
- súdu príjmy jeho družky,

- prečo došlo k zmene adresy bydliska, keďže v novom bydlisku je nájomné podstatné vyššie,
- z akých prostriedkov platí výživné na žalovanú vo výške 199 Eur + splátku nedoplatku vo výške 50 Eur.
5.2. Na výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 16.01.2017 (č. l. 124), v ktorom uviedol, že sa nejednalo
odovolenky,aleokrátkodobéniekoľkodňovévýlety,ktoréonnehradil.Zakýchprostriedkovbolihradené
nevie,pretožebolnatietovýletypozvaný.Ďalejuviedol,ženikdynetvrdil,ženežijesmatkoujehoírskych
detí v spoločnej domácnosti, uviedol, že žije v jednom dome na jednej adrese a má vyhradenú jednu

izbu. Na jeho írskych synov matka poberá príspevok na dieťa vo výške 140 Eur na jedného mesačne.
Matka jeho írskych detí nie je jeho družka, nie je medzi nimi žiadny vzťah a jej príjem sa mu nepodarilo
zistiť. K zmene bydliska došlo z dôvodu predaja domu, v ktorom býval. Výživné hradí z nemocenskej
dávky, táto je v čase písania vyjadrenia vo výške 181 Eur/týždenne a teda po zaplatení výživného mu
ostane na živobytie 274 Eur.

5.3. Podaním doručeným súdu dňa 02.03.2017 (č. l. 130) žalobca oznámil, že od 09.02.2017 je
poberateľom invalidného dôchodku vo výške 193,50 Eur/mesačne.
5.4. Výzvou zo dňa 09.03.2017 súd požiadal žalobcu, aby tento uviedol, výšku príjmov a výšku výdavkov
v čase rozvodu manželstva, teda v roku 2007.
5.5. Na uvedenú výzvu odpovedal žalobca podaním zo dňa 15.03.2017 (č. l. 132-133), v ktorom uviedol,

že jeho priemerný mesačný príjem v roku 2007 bol 810,56 Eur/mesačne a jeho priemerné mesačné
náklady predstavovali výšku 600 Eur.

6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich úvah:
Podľa § 62 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

7. Pokiaľ ide o samotné výživné, pojem výživné zákonom o rodine nie je výslovne definovaný. Literatúra

a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov,
teda pod výživným nerozumejú iba uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle ale aj uspokojovanie
ostatnýchhmotnýchpotrieb.Výživnémôžebyťplnenézásadneposkytovanímpravidelnesaopakujúcich
peňažných dávok, môže ale spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, napríklad bývania a
najmä tiež zabezpečovania osobnej starostlivosti o oprávneného a o spoločnú domácnosť.

7.1. Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom
slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z
tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie
dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej súuspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce,
tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom
slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšie

potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na
rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a
podobne).
7.2. Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vychádzajú

súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu, že totiž
rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti.
7.3. Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb
dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri
tom, aj keď je výživné v peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej
starostlivosti, je potrebné zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje

výživu dieťaťu in natura. Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje
poskytnutie príspevku na akési náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorázovej platby určenej súdom,
preto je potrebné pri rozhodovaní o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.
7.4. Odôvodnenými potrebami dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov
k dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa

okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej
vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a
na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a
podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne
od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré je

v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.
7.5. Odôvodnené potreby dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného
dieťaťa; sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti
a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnené iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto

schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré vzhľadom
na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a
celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému
vývoju jeho osobnosti.
7.6. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné vyjadriť zásadu

úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti
rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne
zárobkové (a majetkové) možnosti. Z tejto zásady plynie zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby
venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich náležitého telesného
a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň poskytovania prostriedkov na výživu

mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná starostlivosť o dieťa, to znamená,
že rodič, ktorý sa osobne stará o dieťa (predovšetkým maloleté) plní týmto spôsobom čiastočne alebo
celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného rodiča, s ktorým dieťa nežije v
spoločnej domácnosti sa potom určuje aj s ohľadom na mieru osobnej starostlivosti o dieťa vykonávané
rodičom (napr. varenie, pranie šatstva a pod.), ktorý vychováva mal. dieťa.

7.7. Súdna prax vytvorila niekoľko časových úsekov, ktoré možno ohraničiť určitým množstvom
oprávnených potrieb dieťaťa. Tak sa rozlišuje
a) najútlejší dojčenský vek,
b) prechod od dojčenského do predškolského veku,
c) začiatok povinnej školskej dochádzky,

d) pubertálny vek a dospievajúci vek dieťaťa,
e) dospelosť spojená so štúdiom na vysokej škole (prejednávaná vec).
7.8. Vek uvedený v písmene e) prináša so sebou vyššie náklady na výživu a ošatenie v súvislosti s rýchle
sa meniacim fyzickým vzrastom dieťaťa, ďalej s jeho prípravou na budúce povolanie, s výraznejším
uplatňovaním a rozvíjaním jeho talentu a ostatnej záujmovej činnosti, nevynímajúc z toho náklady na

kultúrne vyžitie, šport, zábavu, rekreáciu a podobne. V tomto období teda dochádza k podstatnému
narastaniu odôvodnených potrieb dieťaťa.8. Pri návrhu povinnej osoby na zníženie alebo zrušenie výživného je hlavnou úlohou súdu porovnanie
pomerovnastranevýživouoprávnenéhoanastranevýživoupovinnéhovčasepôvodnéhorozhodovania
(v prejednávanej veci v roku 2007) a v čase nového rozhodovania. Pre zmenu (zrušenie) rozhodnutia

o výživnom nepostačuje zmena akákoľvek ale musí ísť o zmenu podstatnú. Nové rozhodnutie
zároveň nemôže byť prípadne reparáciou rozhodnutia pôvodného (s odôvodnením, že pri pôvodnom
rozhodovaní neboli správne vyhodnotené všetky rozhodujúce skutočnosti).
8.1 O výške výživného bolo rozhodnuté v roku 2007, keď žalovaná mala 13 rokov a navštevovala
základnú školu. Matka požadovala na žalovanú výživné vo výške 199,16 € s čím žalobca bez ďalšieho

súhlasil. Súd zistil, že príjem žalobcu bol v čase pôvodného rozhodovania cca 810 € mesačne. V
priebehu tohto konania bol príjem žalobcu od 604,80 € za čas 4 týždňov až do terajších 774 € za čas 4
týždňov. Výdavky žalobcu mali byť v roku 2007 cca 600 € mesačne.
8.2. Súd má za to, že v prejednávanej veci došlo k podstatnej zmene pomerov na strane žalovanej a
to, že už nie je žiačkou základnej školy ale študentom školy vysokej a má zdravotné problémy. Náklady
na študenta vysokej školy (nebývajúceho na internáte) sú bežne 350 € - 400 €. Matka tieto náklady

žalovanej hradí minimálne jednou polovicou pri príjme nižšom ako má žalobca. Žalobcove pomery sa
tiež zmenili tým, že sa stal invalidným a pribudli mu 2 vyživovacie povinnosti. K radikálnej zmene jeho
príjmov však nedošlo. Naviac súd jeho tvrdenia týkajúce sa hradenia nákladov v Írsku, spolužitia s
matkou jeho írskych detí v nedefinovanom vzťahu ale najmä účasti na dovolenkách bez poznania kto ich
hradil považuje za nedôveryhodné a jeho odpovede za vyhýbavé. Žalobca súdu zároveň nepreukázal,

že nie je schopný žiadnej práce, resp. že si prácu primeranú jeho zdravotnému stavu hľadal. Žalobca
navyše výživné v určenej výške platí bez tvrdenia, že je týmto extrémne sociálne ohrozený, pričom
výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami.
8.3. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že dôvody na vyhovenie žalobe dané nie sú.

9. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. §-u 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 57 C.m.p. - O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

Podľa § 58 C.m.p. - O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
Trovy konania štátu predstavujú náklady priznané prekladateľke za preklad písomností predložených
žalobcom v anglickom jazyku do jazyka slovenského.

Poučenie:

Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 62 ods.2 C.m.p. - Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 365 C.s.p.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods.1 C.m.p. - Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 63 C.m.p. - V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
Podľa § 66 C.m.p. - Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.