Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225018
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114225018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: V. W., N.. XX.X.XXXX, A. XXX XX Ž. XX, o
zaplatenie 698,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 19C/260/2014-44 zo dňa 25.2.2016, jednoznačne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovanému
nepriznal.

2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade žalobca vo formulárovej zmluve uviedol
ročnú úrokovú sadzbu 65,08%. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v máji 2011 však
priemerná úroková sadzba v spotrebiteľských úveroch do jedného roka bola 6,7%. Je zrejmé, že išlo
o niekoľkonásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a je teda možné považovať tento úver za

právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Preto v danom prípade patrí žalobcovi iba nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, čo je 500,- Eur. Keďže nárok žalobcu bol premlčaný, súd prvej inštancie
žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

3/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Tento uviedol, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Nesprávne označil úverovú zmluvu za absolútne
neplatný právny úkon, nemá to oporu v zákone. Zmluva bola riadne uzavretá a žalovaný čerpal úver vo

výške500,-Eur.Zmluvamalavšetkynáležitosti.Bolidohodnutésplátky54,-Eursosplatnosťouk20.dňu
v mesiaci. Žalovaný porušil tieto povinnosti. Keďže zmluva pre prípadnú absenciu náležitostí uvedených
v§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.kudňuuzavretiaúverovejzmluvynesankcionovalajejneplatnosťou,
ale len bezúročnosťou. Neexistuje zákonný dôvod pre označenie dotknutej úverovej zmluvy ako celku za
absolútne neplatný právny úkon. V dôsledku toho je potom nesprávna aplikácia dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty. Úverová zmluva bola uzavretá platne a vzťahuje sa na ňu režim trojročnej premlčacej
doby. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie

konanie.

4/ Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.5/Odvolacísúdprejednalrozhodnutieakoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedených
v ustanovení § 378 a nasledujúcich zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu

zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach a právnych záveroch sa
nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

6/ Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o poskytnutí mobilnej rýchlej
pôžičky dňa 16.5.2011. Žalovanému bola poskytnutá čiastka 500,- Eur. Celková suma pôžičky bola

649,20 Eur, mesačná splátka bola 54,1 Eur, úrok bol stanovený na sumu 65,08%. Termín konečnej
splátky bol stanovený na máj 2012. Počet splátok bolo 12, zmluva bola poskytnutá na jeden rok. Z
histórie splátok je zrejmé, že žalovaný neuhradil na uvedenom úvere ani jednu splátku. Žalobca vyzval
žalovaného dňa 28.9.2011 na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo do troch dní od doručenia
tejto upomienky.

7/Úrokydohodnutépriposkytnutípeňažnejpôžičkypredstavujúodplatu(odmenu)zaužívaniepožičanej
istiny. Dohodnuté úroky je treba odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona
právo, ak sa dlžník dostal so splnením pôžičky do omeškania (porovnaj § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), a ktoré teda predstavujú sankciu za porušenie povinnosti dlžníka vrátiť dlh (pôžičku) riadne
a včas. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno

pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by
výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu
obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1
Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi

rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne
uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý
v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu nieriem základných Za dobré mravy sa považuje
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržovanie je častokrát

zabezpečovanéajprávnyminormamitak,abykaždésprávaniebolovsúladesovšeobecnýmimorálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké
úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným
pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku
a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky súčasne napĺňa

skutkovú podstatu trestného činu úžery, a to za predpokladu, že ide (má ísť) o plnenie, ktorého
hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, a že veriteľ pritom zneužije tieseň,
neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie dlžníka. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke
dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§ 39 Obč. zák.), a to buď pre rozpor so zákonom
(ak predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu úžery, prípadne iného trestného činu) alebo

pre rozpor s dobrými mravmi (v ostatných prípadoch) &(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra
2004, sp. zn. 21 Cdo 1484/2004).

8/ Preto odvolacie námietky žalobcu považoval za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.

9/ O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1CSP. Keďže odvolateľ
v konaní úspech nemal a žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania
nepriznal žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).