Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/209/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615219640
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615219640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobkyne: V. P., O.. XX.X.XXXX, Z. V. R.
XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo
nám. č. 5, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807
598, o určenie neplatnosti zmluvných dojednaní, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 4C/475/2015-41 z 28.1.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení: Určuje, že zmluva o úvere č. XXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným dňa XX.XX.XXXX je bezúročná a bez poplatkov. Určuje, že zmluva o úvere č.
XXXXXXX, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 29.11.2007 je v časti sankcií zmluvy, pokút,
administratívnych poplatkov, ostatných nákladov a paušálnych poplatkov z nej vyplývajúcich, neplatná.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ladislava Zátorského
náhradu trov konania vo výške 492,29 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný

je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu z titulu súdneho poplatku 99,50 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd vyslovil, že zmluva o úvere
č. XXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania je bezúročná a bez poplatkov a súčasne v časti
sankcií, zmluvných pokút, administratívnych poplatkov, ostatných nákladov a paušálnych poplatkov z
nej vyplývajúcich, je neplatná a to z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalovaným zmluvu o

úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ jej požičal ako dlžníčke sumu 10.000,- Sk,
t.j. 331,94 eur, ktorú sa zaviazala vrátiť zvýšenú o poplatok 9.680,- Sk, teda celkovo vo výške 19.680,-
Sk, v 12 mesačných splátkach po 1.640,- Sk. Túto sumu riadne splácala, aj keď opomenula zaplatiť asi
štyri splátky, pričom listom zo dňa XX.X.XXXX zaslala žalovanému prostredníctvom jej syna žiadosť o
súčinnosť pri splácaní dlhu s tým, že dňa XX.X.XXXX jej spoločnosťou EXE-CORP s.r.o. bola zaslaná
výzva na úhradu dlhu 1.685,03 eur. Poukazovala na neplatnosť zmluvy a jej rozpor s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona o ochrane spotrebiteľa s tým, že poukazovala na uzavretie

zmluvy v tiesni a Smernicu Rady 9/13/EHS zo dňa 5.4.1993. Tvrdila, že uzavretá zmluva je bezúročná
a bez poplatkov, keďže neobsahuje povinný údaj o ročnej priemernej miere nákladov. Keďže ide o úrok
ročne vo výške 91,25 %, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku s tým, že dodávateľ obchádza zákon a
porušuje dobré mravy svojím konaním, keďže zmluva obsahuje ustanovenia o hrubej nerovnováhe stránzmluvy. Naliehavosť právneho záujmu na tejto určovacej žalobe odvodzovala od aktuálneho stavu svojej
objektívnej právnej neistoty. V žalobnom návrhu navrhla vykonať aj dokazovanie, ktorým by žalovaný
špecifikoval výšku dlžnej sumy podľa výziev doručených žalobkyni.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 2 písm. a/, b/ ods. 1, zák.
č. 250/2007 Z.z. účinného k 29.11.2007, § 3 ods. 3, 5, § 4 ods. 5, § 1 ods. 1,3, § 2 a § 4 ods. 1,2 zák.
č. 258/2001 Z.z. účinného k 29.11.2007, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53

ods. 1 až 4 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ, čl. 3 od. 1 až 3 Smernice Rady č. 9/13/EHS.

4. Dospel k záveru, že právny vzťah strán sporu je spotrebiteľský a nakoľko z obsahu uzavretej zmluvy
jednoznačne vyplýva absentácia ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k
XX.XX.XXXX sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Preto súd určil, že zmluva č. XXXXXXX
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX.XX.XXXX je bezúročná a bez poplatkov.

5. V ďalšej časti súd prvej inštancie citoval body 0.4 a 0.6 Všeobecných podmienok úverovej zmluvy
a dospel k záveru, že zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvných pokút a poplatkov za upomienky,
úroky, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a teda neplatnými v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znení
ku dňu uzavretia zmluvy, s odkazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ako aj pre rozpor s dobrými

mravmi v zmysle § 39 OZ, keďže dojednaný úrok vo výške 91,25 % ročne je neprijateľný, odporujúci
dobrýmmravom,pričomuzavretázmluvaobsahujeustanoveniaohrubejnerovnováhemedzižalovaným
ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľkou a zmluvné dojednania obsiahnuté vo všeobecných
podmienkach poskytovania úveru, ktoré podľa tvrdenia žalovaného majú tvoriť súčasť zmluvy, nie
sú ani podpísané stranami zmluvného vzťahu a z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú

(typovú) zmluvu vopred pripravenú žalovaným, pričom žalobkyňa ani nemala možnosť reálne ovplyvniť
alebo pozmeniť jej obsah, pričom nekonala pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Uviedla, že Všeobecné podmienky predmetnej zmluvy sú vyhotovené
taktiež drobným nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej
právnej terminológie a spotrebiteľ, t.j. žalobkyňa má veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných

podmienok pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktoré nie je možné
v krátkom čase pochopiť a zvážiť a vyhodnotiť tak riziko, ktoré pre ňu znamená podpísanie takejto
zmluvy. Preto jednotlivé body všeobecných zmluvných podmienok nemožno považovať za individuálne
zmluvné dojednania, keďže žalobkyňa nemohla ovplyvniť jeho obsah. Na záver súd dodal, že nevykonal
dokazovanie špecifikáciou dlžnej sumy, nakoľko tieto skutočnosti nemali vplyv na rozhodnutie vo veci.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 s poukazom na ust. § 149 O.s.p. a
priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech pnú náhradu trov konania, vrátane DPH vo výške 492,29
eur, v zmysle uvedenej špecifikácie a vyčíslenia.

7. Nakoľko žalobkyňa bola v zmysle § 4 ods. 2 za) zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodená od
platenia súdnych poplatkov, súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu
v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) položka 1b sadzobníka vo výške 99,50 eur žalovaným na účet súdu prvej
inštancie, ktorý vo veci rozhodol.

8. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote (včas) odvolanie v zmysle odvolacích dôvodov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.. K zmluve o úvere konkrétne poukazoval na rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., zo dňa 12.11.2008,
sp. zn. SR 11149/08, ktorý zaviazal žalobkyňu v predmetnej veci k zaplateniu 17.725,- Sk spolu s
0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 14.760,- Sk od 30.9.2008 a k náhrade trov konania vo

výške 5.078,- Sk. Nesúhlasil s argumentáciou súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky v bode 17,
ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, keďže vydaný rozhodcovský rozsudok založil
prekážku veci právoplatne rozhodnutej s poukazom na citované rozhodnutia. Mal za to, že zmluva
bola individuálne dojednaná, jej dojednania neobsahujú neprijateľné podmienky, keďže žalobkyňa pri
podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasila s obsahom tejto zmluvy a taktiež so

všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Mal za to, že v danej veci k bezdôvodnému obohateniu
nedošlo a poukazoval na to, že k navráteniu do predošlého stavu v exekučnom konaní nie je možné,
keďže žalovaný finančné prostriedky vymohol v exekúcii a preto žalobkyňa sa vrátenia zrazených súm
titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia domáhať nemôže. Navrhoval, aby odvolací súdzmenil napadnutý rozsudok tak, že nárok žalobkyne v plnom rozsahu zamietne, prípadne, aby rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zaviazať žalobkyňu k
náhrade trov konania.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovala rozsudok potvrdiť ako vecne správny v zmysle § 219
O.s.p.. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Poukazovala na spotrebiteľský charakter vzťahu
a aplikáciu ust. Občianskeho zákonníka v zmysle neprijateľných a neplatných dojednaní.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalejlen"CSP")prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčasoprávnenouosobouprotirozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je

možné vyhovieť.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.5.2017 o 11.20 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 11.5.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a contratio.

12. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

14. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/
O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkový zisteniam a rozhodnutie
súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase

rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ f/ a h/ CSP,
v totožnom znení.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.) t.j., že
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,jevymedzenývadami

konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. (th.č. § 389
CSP), ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p.), pri posudzovaní
procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania

alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o
sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva,
ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku
ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o

pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník
vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti
tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie
vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania
(dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými

ustanoveniami O.s.p., (th.č. CSP), napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi
v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali, a pod.17. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozsudku, keďže ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa

týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie,
na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení
môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným

skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.

uplatnené v čase podania odvolania (th.č. § 365 ods. 1 písm. d/ f/ a h/ CSP) nie sú naplnené.

21.Odvolacísúdkonštatuje,žerozhodnutiusúduprvejinštancienemožnovytknúťnedostatočnézistenie
skutkového stavu, ani aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický
rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

23. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

24. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného vychádzajú z totožných námietok, na
ktoré poukazoval žalovaný v konaní na súde prvej inštancie a ich nedôvodnosť súd prvej inštancie
jednoznačne a správne prezentoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Keďže odvolací súd sa s
ich odôvodnením stotožňuje, v odôvodnení svojho rozhodnutia z nich vychádza a na nich poukazuje,

prípadne ich len dopĺňuje.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ak dospel k
záveru,žeuzavretáúverovázmluvajeneplatnáprejejneurčitosť,nezrozumiteľnosť,akoajprerozporsozákonom a s dobrými mravmi, pričom má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. d/ zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a v dôsledku
chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa poskytnutý úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 1,2 zák. č. 258/2011 Z.z. účinného k XX.XX.XXXX.
Treba podotknúť, že súd prvej inštancie neposudzoval nárok žalobkyne ako nárok z bezdôvodného
obohatenia,nakoľkobytobolovtomtoštádiukonaniapredčasné,keďželenurčil,žezmluvnápodmienka
obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutého úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy
o úvere uzavretej medzi stranami sporu je neplatná pre jej neprijateľnosť dojednaní v časti dojednania

sankcie, pokút, administratívneho poplatku, ostatných nákladov a paušálnych poplatkov, s poukazom
na odôvodnenie rozsudku na str. 10 až 12.

26. Vzhľadom k tomu sú odvolacie námietky žalovaného vo veci nedôvodné a právne irelevantné a
to s poukazom aj na to, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo veci určenia, že
zmluva o úvere č. XXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX.XX.XXXX je bezúročná

a bez poplatkov a zároveň je neplatná v časti dojednaných sankcií zmluvy, pokút, administratívnych
poplatkov, ostatných nákladov a paušálnych poplatkov a to s poukazom na to, že nebola individuálne
dojednaná, bola obsiahnutá len na formulárovej predtlači, ktorú žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla
ovplyvniť a zároveň ani nepodpísala zmluvné dojednania obsiahnuté vo všeobecných podmienkach,
ktoré spôsobovali nerovnováhu strán zmluvy a boli v rozpore so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských sporoch.

27.Jetaktiežnedôvodnáodvolacianámietkaoprekážkerozhodnutejveci,nakoľkovoveciužbolvydaný
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, nakoľko z ustálenej rozhodovacej praxe súdov je zrejmé,
že zmluva o úvere obsahuje absolútne neplatnú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 17, ktorá

nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a teda ide o nulitný právny akt, ktorý
nezakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p.

28. Taktiež je nedôvodná ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa vydania bezdôvodného obohatenia,
keďže vo veci už došlo na základe rozhodcovského rozsudku k vymoženiu v exekučnom konaní

priznaného plnenia a to z dôvodu, že z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia rozsudku a to s poukazom
aj na podané odvolanie konkrétne nevyplýva, že vo veci došlo k vymoženiu priznanej pohľadávky v
exekučnom konaní s tým, že zo Zápisnice o pojednávaní na č.l. 31 je zrejmé, že v občianskom právnom
konaní súd zistil, že okrem tohto konania sa nevedie voči žalobkyni žiadne iné konanie, aj keď v registri
eviduje množstvo exekučných konaní voči fyzickej osobe označenej menom V. a priezviskom P. bez

určenia bližšej špecifikácie, ktorú neurčil ani žalovaný v podanom odvolaní. Treba zdôrazniť aj to, že súd
prvej inštancie vo veci nerozhodoval o vydaní bezdôvodného obohatenia, ale len o určení neplatnosti,
neprijateľnosti zmluvných dojednaní.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s výrokom

o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd priznal úspešnej žalobkyni proti
žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej vznikli podaním vyjadrenia k

odvolaniu žalovaného s tým, že o výške priznaného nároku trov odvolacieho konania žalobkyni proti
žalovanému rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Neúspešný žalovaný nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

31.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).