Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 15, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 6T/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116012092
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116012092.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. mája

2017 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
N.. I. G., nar. 5. apríla XXXX, trvale bytom O. U. XX, W.,
prechodne bytom H. XX, XXX XX G.,
U. republika B., zamestnanej v pozícii
autounparker, Z. ung nach A., U.
republika B.

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

- v Košiciach dňa 3.2.2015 o 12.25 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky Mazda 121, EČV: MI-
XXXDI po Štúrovej ulici v ľavom jazdnom pruhu v smere k Námestiu Osloboditeľov, kde pred križovatkou
Štúrova - Zborovská nedala prednosť autobusu, idúcemu v pravom jazdnom pruhu, ale náhle dala
znamenie na zmenu smeru jazdy vpravo a odbočila na Zborovskú ulicu, čím porušila povinnosť podľa §

3 ods. 2 písm. a), § 10 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení
neskorších predpisov a vytvorila tak nečakanú prekážku v dráhe autobusu MHD, linky č. 10, značky Sor
NB 18, EČV: KE-XXXJE, vedenom vodičom X. U. po Štúrovej ulici v pravom jazdnom pruhu vyhradenom
pre autobusy, ktorý, aby zabránil dopravnej nehode, na náhle odbočenie osobného motorového vozidla
zn. Mazda 121, EČV: MI-XXXDI reagoval prudkým zabrzdením, v dôsledku ktorého v autobuse spadli
na podlahu cestujúce T.. H. W. a J. I., ktoré pritom utrpeli ujmu na zdraví, a to poškodená T.. H. W.
zlomeninuvonkajšejčastihlavypíšťalyvľavobezposunutiaúlomkov,sroztrhnutímprednéhoskríženého
väzu, roztrhnutím vnútorného postranného väzu ľavého kolena a poranením vnútorného aj vonkajšieho

menisku, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 16 (šestnástich) týždňov (t.j. 112 dní) a
poškodená J. I. pomliaždenie hlavy v pravej spánkovej oblasti a podvrtnutie krčnej chrbtice s terminálnou
redukciou pohyblivosti šije s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 2-3 (dvoch až troch) týždňov
(t.j. 21 dní),

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchala závažnejším spôsobom
konania, porušujúc dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

- prečin ublíženia a zdraví podľa § 157 písm. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom

na § 138 písm. h) Tr. zákona.Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2, § 56 ods. 2, § 38, ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona na peňažný trest vo
výške 400,- (štyristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky motorových
vozidiel v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodené strany Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., Panónska
cesta č. 2, 851 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX a Sociálnu poisťovňu, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63
Bratislava, IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov, prečítaní výpovedí svedkov,

prečítaním znaleckých posudkov, vykonaním obrazového záznamu na technickom zariadení, listinnými
dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaná N.. I. G. uviedla, že sa necíti byť vinná, išla v ľavom jazdnom pruhu, kde dala znamenie
o zmene smeru jazdy, musela pribrzdiť, pretože v strednom pruhu išlo auto rýchlejšie ako ona,
zaregistrovala autobus, ktorý sa zo zastávky pohýnal a usúdila, že za takýchto okolností sa stihne pred
neho zaradiť. Tak sa aj zaradila, opustila križovatku a v spätnom zrkadle zaregistrovala, že autobus

plynule prešiel križovatkou. Neregistrovala, aby došlo k dopravnej kolízii.

Svedkyne poškodená T.. H. W. a J. I. vo svojich výpovediach v podstate zhodne uvádzali, že keď sa
autobus pohol, svedkyňa T.. W. si chcela ísť sadnúť a tak sa spolu vybrali smerom, kde bolo voľné
miesto. Autobus zrazu prudko zabrzdil a svedkyňa Longauerová letela na hlavu a na svedkyňu T.. W..

Keďže svedkyňa T.. W. nevedela vstať, vodič zavolal políciu a sanitku.

Svedok X. U. - vodič autobusu vo svojej výpovedi uviedol, že pri rozbiehaní sa zo zastávky, mu náhle
skrížilo cesto auto, ktoré odbočovalo doprava a musel náhle šľapnúť na pedál, aby zabrániť zrážke,
následkom čoho došlo k zraneniu cestujúcich vo vozidle.

Z výpovedí svedkýň Y.. X. T. za P. a Y.. T. U. za U. poisťovňu je zrejmé, v akej výške si uplatnili nárok na
náhradu škody v súvislosti s poškodením zdravia poškodených T.. W. a I..

Zo záznamu dopravnej nehody na čl. 53-58, ako aj zo zápisnice obhliadke miesta cestnej dopravnej

nehody na čl. 56-58 vyplýva, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna jazda v jazdných pruhoch
zo strany obžalovanej s porušením ustanovení § 10 a § 137 zákona č. 8/2009 Z. z.

Zo zápisov o dychových skúškach na čl. 72-73 vyplýva, že u obžalovanej ani u svedka - vodiča MHD
X. U. nebolo zistené požitie alkoholu.

Z obrazového záznamu na čl. 71 vyplýva priebeh dopravnej nehody, ako aj správanie sa poškodených,
bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody.

Zo súdnoznaleckého posudku znalca N.. Z. X., z odboru dopravy cestnej, na čl. 28-49, ako aj z jeho

výsluchu na čl. 106-107 jednoznačne vyplynulo, že obžalovaná ako vodička vozidla Mazda, EČ MI-XXXDI, pri prechádzaní z jazdného pruhu do priľahlého jazdného, pruhu nedala prednosť v jazde
autobusu MHD Košice SOR NB 18, linky číslo 10, ktorý viedol vodič X. U. v Košiciach po ulici Štúrovej
v smere od zastávky TJ Metropol do križovatky s ulicou Zborovského vo vyhradenom jazdnom pruhu

pre autobusy a ktorý na vzniknutú situáciu reagoval brzdením autobusu, v dôsledku čoho došlo k pádu
cestujúcich na podlahu autobusu a k ich zraneniu. Technika jazdy vodiča bola správna a primeraná
danej situácii. Na odbočovanie Mazdy 121 z jazdného pruhu určeného pre priamy smer jazdy reagoval
včas a prudším brzdením zabránil zrážke vozidiel. Technika jazdy vodičky - obžalovanej nebola správna
a nebola primeraná danej situácii, vodička preukázateľne odbočovala vpravo na ulicu Zborovskú z

jazdného pruhu určeného výlučne pre priamy smer jazdy. Obžalovaná mohla nehode zabrániť, keby sa
pred odbočovaním vpravo na ulicu Zborovskú včas zaradila do pravého jazdného pruhu, z ktorého je
prípustné odbočenie vpravo. Keďže vodič autobusu nemohol predpokladať, že vozidlo Mazda 121 bude
odbočovať vpravo z jazdného pruhu určeného pre priamy smer jazdy, prudšie brzdenie bolo nevyhnutné
a vodič nehode zabrániť nemohol. Technickou príčinou dopravnej nehody bolo vytvorenie prekážky v
dráhe autobusu MHD vozidlom Mazda 121 riadeného obžalovanou, ktorý odbočovala vpravo na ulicu

Zborovskú z ľavého, v krajnom prípade, stredného jazdného pruhu, ktoré sú určené len pre priamy smer
jazdy. Poškodené sa v čase jazdy, bezprostredne pred brzdením vozidla MHD, nedržali.

Zo súdnoznaleckého posudku znalca T.. Z. U. PhD. znalca z odboru zdravotníctvo farmácia, odvetvie
chirurgia traumatológia na čl. 89-101 vyplýva záver, že T.. H. W. utrpela pri predmetnej dopravnej

nehode zlomeninu vonkajšej časti hlavy píšťaly vľavo bez posunutia úlomkov s roztrhnutím predného
skríženého väzu, roztrhnutím vnútorného postranného väzu ľavého kolena a poranením vnútorného aj
vonkajšieho menisku. Z lekárskeho hľadiska ide o úrazy ťažké. Poškodená J. I. utrpela pomliaždenie
hlavy v pravej spánkovej oblasti a podvrtnutie krčnej chrbtice s terminálnou redukciou pohyblivosti
šije. Z lekárskeho hľadiska ide o úraz ľahký. Mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá výpovediam

poškodených a tomu, čo zachytila kamera autobusu. Zranenie ľavého kola poškodenej T.. W. môže
viesť aj k trvalým následkom, napr. obmedzením pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu, ako aj nestabilite,
vzhľadom na poranenie väzov kolena. Kombinované zranenie kolenného kĺbu, aké utrpela poškodená
T.. H. W., vyžaduje v bežnej lekárskej praxi dobu liečenia do 16 týždňov pri nekomplikovanom spôsobe
liečenia, pričom táto odporúčaná dĺžka liečenia je zvyčajné zhodná s dĺžkou trvania práceneschopnosti.

Celkovú dĺžku liečenia a práceneschopnosti poškodenej T.. H. W. v trvaní od
3.2.2015 do 2.8.2015 možno považovať za dobu liečenia na hornej hranici odporúčanej dĺžky liečenia,
ale vzhľadom na pridružené komplikácie pri viacpočetnom poranení ľavého kolena a nutnosť následnej
artroskopie kolena, je ju možno odborne akceptovať.

Zo znaleckého posudku znalca N.. W. W., z odboru cestnej dopravy, ktorý predložil obhajca obžalovanej,
vyplýva záver, že zranenie pasažierok autobusu bolo spôsobené tým, že v čase, keď sa presúvali
v autobuse do jeho zadnej časti sa nedržali žiadnych pevných predmetov v interiéri pričom došlo k
náhlej zmene akcelerácie autobusu pri brzdení. Táto zmena bola vyvolaná bežnou dopravnou situáciou,
nejednalo sa o žiadnu krízovú situáciu, kde by bolo potrebné použiť tzv. havarijné brzdenie. Silové

pôsobenie zranených cestujúcich proti akcelerácii autobusu sa v okamihu sčítalo so silovým pôsobením
brzdiaceho autobusu a cestujúce boli katapultované smerom dopredu. Konanie vodičky vozidla Mazda
121 - obžalovanej podľa názoru znalca nebolo v zásadnom rozpore s pravidlami cestnej premávky.
Konanie vodiča autobusu MHD vykazuje možnosť nesúladu s pravidlami cestnej premávky s poukazom
na nerešpektovanie ust. § 15 Zákona č. 208/2009 Z.z.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o
vine obžalovanej.

Obžalovaná priznala , resp. nenamietala priebeh skutkového deja tak, ako bol zistený v trestnom konaní
atonajmävýpoveďamisvedkovapredovšetkýmtak,akovyplývazobrazovéhozáznamu.Svojekonanie
však nepovažovala za rozporné s právnym poriadkom a uviedla, že sa necíti byť vinná. Obžalovaná je
zo spáchania skutku usvedčovaná celým radom priamych a nepriamych dôkazov. Súd poukazuje najmäna výpoveď svedka - vodiča MHD X. Semana, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že mu obžalovaná so
svojim vozidlom skrížila cestu, keď odbočovala zo stredného pruhu na ulicu Zborovskú, musel vozidlo
pribrzdiť, dôsledkom čoho došlo k pádu a následnému zraneniu dvoch cestujúcich. Za priamy dôkaz

svedčiaci proti obžalovanej možno jednoznačne považovať aj obrazový záznam z kamery umiestnenej
na vozidle MHD, z ktorého je zrejmý spôsob jazdy obžalovanej, ako aj celková dopravná situácia, za
ktorej došlo k dopravnej nehode. Nepriamym dôkazom jednoznačne svedčiacim proti obžalovanej je
znalecký posudok z odboru cestnej dopravy, ktorý vypracoval znalec N.. Z. X., z ktorého jednoznačne
vyplýva, že obžalovaná nedala prednosť v jazde autobusu, jej technika jazdy nebola správna a nebola

primeraná situácii, pretože preukázateľne odbočovala vpravo na ulicu Zborovskú z jazdného pruhu,
ktorý je výlučne určený len pre priamy smer jazdy, čím vytvorila prekážku v dráhe autobusu MHD
riadeného vodičom U.. Proti obžalovanej ako nepriame dôkazy jednoznačne svedčia aj záznam o
dopravnej nehode a zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, z ktorých je zrejmé, že
príčinou dopravnej nehody bola nesprávna jazda v jazdných pruhoch a nesprávne prechádzanie medzi
pruhmi, konkrétne porušenie § 10 ods. 6 a § 137 ods. 1 Zákona č. 8/2009. Ďalším nepriamym dôkazom

svedčiacim proti obžalovanej je aj znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia - traumatológia, z ktorého možno vyvodiť jednoznačný záver a to, že poškodená T.. W. H.
utrpela poruchu zdravia, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní
viac ako štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých bol závažne ovplyvňovaný jej obvyklý spôsob
života.

V prospech obžalovanej svedčí len znalecký posudok, ktorý predložil obhajca obžalovanej, znalca N..
W. W., z odboru cestnej dopravy, zo záverov ktorého vyplýva, že konanie obžalovanej ako vodičky
nebolo v zásadnom rozpore s pravidlami cestnej premávky, pričom konanie vodiča autobusu MHD
vykazuje možnosť nesúladu s pravidlami cestnej premávky v zmysle § 15 Zákona č. 208/2009 Z.

z. Súd uvedený dôkaz vyhodnotil ako nejednoznačný, resp. bez zásadnej výpovednej hodnoty vo
vzťahu k prejednávanej veci. Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že tento znalec vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uvedenú dopravnú situáciu subsumoval pod ust. § 15
zákona č. 208/2009 Z.z., ktoré pojednáva o predchádzaní. Keďže išlo o posúdenie právnych okolností
prípadu, súd si v tomto smere vytvoril sám vlastný úsudok, ktorý je zhodný s právnym posúdením

situácie ako podľa obžaloby, tak aj podľa znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec N.. Z. X.,
ako aj z listinných dôkazov - záznamu dopravnej nehody a zápisnice o obhliadke miesta cestnej
dopravnej nehody a najmä samotného obrazového záznamu. Z vykonaného dokazovania, najmä
obrazového záznamu, je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že obžalovaná ako vodička motorového
vozidla nepredchádzala v zmysle § 15, ale celkom zjavne odbočovala a aj odbočila na ulicu Zborovskú,

teda celkom zjavne išlo o jazdu v jazdných pruhoch v zmysle § 10 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke, kedy v zmysle odseku 6 toho ustanovenia bola povinná dať prednosť v jazde vodičovi
jazdiacemu v pravom jazdnom pruhu, teda vodičovi autobusu MHD. Súd napokon poukazuje aj na
skutočnosť, že aj samotná obžalovaná vo svojej výpovedi na súde nepriamo priznala, že spôsob jazdy
v jazdných pruhoch upravených v ust. § 10 Zákona č. 8/2009 Z. z. ovládala, resp. jej bol známy, keďže

„pustila vozidlo premávajúce v strednom jazdnom pruhu, ktoré išlo rýchlejšie ako ona, pričom mala
smerovku stále zapnutú“ (strieborné vozidlo WV Passat, pozn. predsedu senátu). Uvedený rozpor medzi
dvoma znaleckými posudkami z odboru dopravy cestnej je len zdanlivý, pretože, v prípade znaleckého
posudku predloženého obhajcom, znalec celkom zjavne vychádzal z neprávneho právneho posúdenia
dopravnej situácie. Za takejto situácie podľa názoru súdu nebolo potrebné vykonať ani len osobný

výsluch oboch znalcov, pretože by to len predĺžilo konanie a navýšilo náklady s ním spojené, keďže súd
dôvodne nepredpokladal, aby došlo k zmene stanoviska oboch znalcov.

Obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona po stránke objektívnej v tom,

že inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchala závažnejším spôsobom
konania, porušujúc dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaná dopustila konania formou nevedomej nedbanlivosti
pretože, nepredpokladala, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie zákona spôsobiť,

hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mala a mohla.

K výroku o treste:Súd obžalovanej N.. I. G. uložil podľa § 157 ods. 2, § 56 ods. 2, § 38, ods. 2, ods. 3, § 36
písm. j) Tr. zákona peňažný trest vo výmere 400,- Eur, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby a to

s poukazom aj na zistené spoluzavinenie poškodených, ktoré sa preukázateľne, podľa obrazového
záznamu, nepridržiavali madiel bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody. Súd takto uložený trest
považuje za dostačujúci na naplnenie účelu trestu, ktorým je v prípade obžalovanej výchovne pôsobiť
na ňu, aby v budúcnosti viedla riadny život.

V prípade obžalovanej súd nezistil priťažujúce okolnosti. Obžalovanej poľahčuje okolnosť v zmysle §
36 písm. j) Tr. zákona, pretože viedla pred spáchaním činu riadny život.

Súd zároveň v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený ustanovil obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorý
považuje za adekvátny k výške uloženého peňažného trestu, ako aj k trestnej sadzbe trestného činu.

Súd podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. uložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na dolnej hranici sadzby v trvaní 1 roka.

K výroku o náhrade škody:

Súd poškodené strany Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., Panónska cesta č. 2, 851 04 Bratislava,
IČO: XX XXX XXX a Sociálnu poisťovňu, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: XX XXX XXX

podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces a to s poukazom
na zistené spoluzavinenie poškodených.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný
súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.