Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/218/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815201478
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815201478.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: A. S. W., s.r.o., IČO: 35 724 803,
so sídlom O., V. č. 5, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, proti žalovaným: 1/ X. E., bytom J. XX/X, O., 2/ Q. E., bytom V.,
S. D. XX/X, obaja zastúpení JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Švéniho 6, 3/
X. Q., bytom V., B. 4, o zaplatenie 2.105,43 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. decembra 2015, č.k. 14C/38/2015-161, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1,2,3 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči
žalovaným zaplatenia sumy 2.105,43 Eur s príslušenstvom a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným 1,2, náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 290,65 Eur na
účet JUDr. Pavla Babiaka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie po právnej
stránke odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 23a ods. 1,2 zák.č. 634/1992 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ďalej ust. 341 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1990, § 39 Občianskeho

zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako postupník sa domáhal voči žalovaným zaplatenia dlhu,
pričom sa jedná o pohľadávku zo spotrebiteľského úveru, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok od postupcu - Slovenskej sporiteľne. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, keďže nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu, pretože pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je pre platné postúpenie
pohľadávkynutnédodržaťpodmienkystanovenévust.§92ods.8zákonaobankách,ktoréješpeciálnou

úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách teda môže byť iba pohľadávka za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Spôsobilým predmetom
postúpenia pohľadávky zo strany banky pritom môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je
splatná. Súd uviedol, že nespochybňuje právo banky postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu,
avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami
k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Z poslednej výzvy na zaplatenie, listu

právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.04.2004 nevyplýva, žeby Slovenská sporiteľňa pristúpila k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti všetkých splátok. Žalobca v konaní nepreukázal, že postupoval podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a teda v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky
zo strany pôvodného veriteľa na žalobcu. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že postúpeniepohľadávky bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na starne žalobcu v celom rozsahu zamietol. Dodal, že aj v prípade keby došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti celého dlhu zo zmluvy o pôžičke, vzhľadom k tomu, že zástupca žalovaných 1,2,

vzniesol v konaní námietku premlčania a zároveň aj za použitia § 5b zákona č. 102/2014 Z.z., súd by
musel konštatovať, že žalobcom vymáhaná pohľadávka je premlčaná ( 3-ročná premlčacia lehota podľa
§ 101 OZ uplynula 17.05.2007 a žaloba na súde bola podaná dňa 04.02.2015). Rozhodnutie o náhrade
trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným 1,2, priznal
voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu v celom rozsahu
vyhovie, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, ak napriek predloženému oznámeniu postupcu o
postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Uviedol, že v konaní predložil relevantné

oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, preukazujúcim
jeho odoslanie, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej neexistencie. K tomu žalobca poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/01, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013.
Žalobca ďalej zastával názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek
z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu

postúpeniapohľadávky.Tátonormanezakladáobčianskoprávnupovinnosťvovzťahukuklientovibanky,
ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.

S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, ale
nie sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Trval na tom, že v konaní nesporne
preukázal, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré
mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá, a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Na
podporu svojej argumentácie poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M., ako aj na

rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12C/63/2014. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo viac ako rok zastával názor, že právny
predchodca žalobcu by konal v súlade v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ( a teda by neporušil
bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezaslal. Nesúhlasil s tým, že
v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo

strany banky len pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zastával názor, že banka môže postúpiť
peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Ďalej uviedol, že považuje za nesporné, že
spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj
právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Je toho názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených
splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti

každej splátky až do zaplatenia. Pokiaľ ide o jeho aktívnu legitimácii a platné postúpenie pohľadávky,
túto skutočnosť preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o
postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Zároveň si
uplatnil náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSPadospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštancieje
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v nadväznosti na ust. § 387 ods. 2

CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným z
pôvodného veriteľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal,

že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovaných na splnenie
peňažného záväzku titulom poskytnutého úveru, preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok vo
vzťahu k pohľadávke voči žalovaným za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozporsozákonom,atoprenedodržaniezákonnejpodmienkyuvedenejvustanovení§92ods.8zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách.

6. Už v predchádzajúcej rozhodovacej praxi odvolacieho súdu (napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín
č.k. 19Co/273/2016-148 zo dňa 20.4.2017), od ktorej odvolací súd nenachádza dôvod sa odkloniť,
bol k aplikácii § 92 ods. 8 zákona o bankách v obdobných prípadoch zaujatý nižšie uvedený názor.
Podľa neho, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane
žalobcualebopasívnej,t.j.existencietvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Preto
nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu
k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej
strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie

postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva
napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 49/2008 zo dňa 14.05.2008,
ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.01.2009,

podľaktoréhovsporeoneplatnosťzmluvyopostúpení,resp.vsporeosplnenieneuhradenejpostúpenej
pohľadávky, je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a
z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto

záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa
03.07.2012.

7. Pre potreby ďalšej argumentácie považuje odvolací súd za potrebné na tomto mieste citovať § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov(ďalejlen"zákonobankách"):"Akjenapriekpísomnejvýzvebankyalebopobočkyzahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom."

8. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti
banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to uvádza žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniamObčianskehozákonníkaopostúpenípohľadávky(§524anasl.).Tomunasvedčujejednakznenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku...
postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a
bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj

ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez
súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak
podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta
nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods.
8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon by bol

absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu
bola banka, bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu
dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.

9. Odvolací súd konštatuje, že nebol daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (od

01.07.2016 odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Nesprávne právne posúdenie veci
je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav
nesprávny právny predpis, resp. keď na zistený skutkový stav síce aplikuje správny predpis, ale tento
nesprávne interpretuje. V prejednávanej veci súd prvej inštancie aplikoval a interpretoval ustanovenie §
92 ods. 8 zákona o bankách správne. Správne vyvodil, že postup právneho predchodcu žalobcu - banky

pred postúpením pohľadávky na žalobcu nebol v súlade s citovaným ustanovením (nebolo preukázané,
že banka pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala žalovaných na splnenie záväzku, výzvu im
doručila, resp. aspoň odoslala).

10. Za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno o odoslaní výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách zo strany jeho právneho
predchodcu, a preto postúpenie pohľadávky zo strany pôvodnému veriteľa na žalobcu nebolo v súlade s
citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor
so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobca teda nepreukázal, že vstúpil do práv pôvodného
veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní právo na plnenie

zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere, ktorú uzavreli žalovaní so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. - právnym predchodcom žalobcu.

11. K tvrdeniu žalobcu, že omeškanie žalovaného trvalo viac ako rok a v takom prípade by jeho
právny predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách aj keby písomnú výzvu žalovaným

nezasielal, odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver nemožno vyvodiť. Dovetok
v znení "to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete
citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť
pred bodkočiarkou. Podľa tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu

klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil
omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou
a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami "to neplatí, ak ..."

mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by
legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam
sa (táto výnimka) vzťahuje.

12. Pokiaľ žalobca argumentoval v odvolaní názorom doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M., je

možné uviesť iné názory právnej teórie, ku ktorým sa odvolací súd prikláňa a podľa ktorých o absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky môže ísť pre rozpor s § 525 ods. 4 Občianskeho zákonníka
alebosustanoveniamiosobitnýchpredpisov,vrátane§92ods.8(predtým§92ods.7)zákonaobankách
(napr. JUDr. Andrea Tomlainová, PhD.: Aktívna vecná legitimácia postupníka. In: Bulletin slovenskej
advokácie, rok 2007, č. 10).

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1,2 CSP potvrdil.14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovaným 1/,2/,3/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).