Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 12, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114229969
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114229969.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35
831 154, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 00 Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: L. U., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. C. XXXX/XX, XXX XX
Ž., Š. G. P., o zaplatenie 382,38 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 58,88 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné nám.
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“) sa žalobou zo dňa 12.09.2014 doručenou
Okresnému súdu Žilina dňa 12.09.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.258,18 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne od
05.10.2011 do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania.
2. Žalobu pôvodný žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.12.2010 uzavrel so žalovanou zmluvu o

pôžičke evidenčné č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 3.892,35
eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 33 mesačných splátkach
v sume 117,95 eur. Do dňa spísania návrhu uhradila žalovaná len sumu 2.577,70 eur. Vzhľadom na
to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky
riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, dňa 24.09.2011 listom - vypovedanie
zmluvy vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Doposiaľ žalovaná dlžné
splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 1.258,18 eur.

Žalobca napokon uviedol, že si súčasne uplatňuje nárok na zákonné úroky z omeškania. Ako dôkazy
na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca označil: zmluvu o pôžičke, Všeobecné obchodné
podmienky, vypovedanie zmluvy s doručenkou a prehľad splátok a úhrad.
3. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené riadne do vlastných rúk, v súdom
stanovenej lehote písomne nevyjadrila.
4. Uznesením č. k. 6C/134/2015-29 zo dňa 21.04.2015 vydaným podľa ust. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. na
návrh žalobcu zo dňa 30.01.2015 so súhlasom pôvodného žalobcu (podanie zo dňa 19.01.2015) súd

pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu, a to vstupom žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o. do
konania na miesto pôvodného žalobcu: CFH.
5. Žalobca v podaní zo dňa 18.01.2016 uviedol, že ním uplatňovaná pohľadávka čo do právneho
dôvodu a výšky predstavuje nezaplatenú časť úveru. Žalovaná pohľadávka v celkovej sume 1.258,18eurpozostávaz:-dlžnejistiny762,38eur,čopredstavujecelkovúdlžnúsumuúverukudňupredčasného
ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok, ktorú sa žalovaná zaviazala v
zmysle zmluvných podmienok úverovej zmluvy splatiť, - dlžných pokút v sume 495,80 eur účtovaných

v zmysle ust. čl. 12 bod 12.2. Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žalobca tak v
ďalšom týmto podaním zobral žalobu v časti o zaplatenie zmluvných pokút v sume 495,80 eur s
úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 495,80 eur od 05.10.2011 do zaplatenia späť.
Súčasne žalobca oznámil týmto podaním, že žalovaná pred začatím konania uhradila sumu 30,- eur dňa
02.09.2014, ktorá úhrada nebola zohľadnená v žalobnom návrhu. V ďalšom žalovaná počas konania

uhradila celkovo sumu 350,- eur nasledovne: dňa 22.09.2014 v sume 100,- eur, dňa 22.01.2015 v sume
100,- eur, dňa 20.07.2015 v sume 100,- eur a dňa 27.08.2015 v sume 50,- eur. Na základe uvedeného
tak žalobca zobral späť aj žalobu v časti o zaplatenie sumy 380,- eur. Žalobca tak žiadal, aby súd konanie
o žalobe v časti, ktorú zobral späť, zastavil a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 382,38 eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne: zo sumy 762,38 eur od 05.10.2011 do 02.09.2014, zo sumy
732,38 eur od 03.09.2014 do 22.09.2014, zo sumy 632,38 eur od 23.09.2014 do 22.01.2015, zo sumy

532,38 eur od 23.01.2015 do 20.07.2015, zo sumy 432,38 eur od 27.01.2015 do 27.08.2015 a zo sumy
382,38 eur od 28.08.2015 do zaplatenia.
6. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 380,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 495,80 eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 495,80 eur od 05.10.2011 do zaplatenia podľa ust.
§ 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil uznesením č. k. 6C/134/2015-66 zo dňa 21.03.2016. Súčasne súd týmto

uznesením o náhrade trov konania v zastavenej časti rozhodol tak, že o nej rozhodne v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane; po

čiastočnomzastaveníkonaniauznesenímč.k.6C/134/2015-66zodňa21.03.2016ostalahodnotasporu
v sume 382,38 eur), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná nenamietala, súd v zmysle ust. § 297 písm. b)
CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 12.05.2017,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu

dňa 04.05.2017.
10. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.
11. Dňa 21.12.2010 uzavrela CFH ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí účelovej

pôžičky č. XXXXXXX (dôkaz predložený pôvodným žalobcom na č. l. 3 spisu), ktorej neoddeliteľnou
súčasťouboliVšeobecnéobchodnépodmienky(ďalejlen„VOP“,dôkazpredloženýpôvodnýmžalobcom
na č. l. 4 spisu), ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej sumy vo výške 2.911,35 eur žalovanej
za nasledovných podmienok: počet mesačných splátok 33, mesačná splátka vo výške 117,95 eur
so splatnosťou vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca a splatnosťou prvej splátky do

20.01.2011 [čl. 6 bod 6.1, 6.2 a 6.4 VOP a prehľad splátok a úhrad] a poslednej splátky (mesiac/
rok) september/2013, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 981,- eur, s celkovou sumou pôžičky vo výške
3.892,35 eur, s výškou ročnej úrokovej sadzby: 24,02 %, RPMN: 24,02 %, priemernou RPMN: 19,96
%, a to s účelovým viazaním: na úhradu záväzkov žalovanej voči CFH a voči VÚB, a. s., ku ktorým
vykonávala CFH správu: 1. evid. č. 6036129, divízia Slovenská požičovňa s dátumom uzavretia zmluvy

23.10.2007 vo výške záväzku 962,92 eur a 2. evid. č. 6055893, divízia Slovenská požičovňa s dátumom
uzavretia zmluvy 20.10.2008 vo výške záväzku 1.948,43 eur.
12. Podľa ust. čl. 6 bod 6.1 VOP, Klient je povinný riadne a včas splatiť poskytnutú Pôžičku, a to v
pravidelných mesačných Splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve a/alebo v Podmienkach

a/alebo VOP.
13. Podľa ust. čl. 6 bod 6.2 VOP, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo Podmienkach a/alebo VOP
stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.14. Podľa ust. čl. 6 bod 6.3 VOP, v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná
časť istiny a poistenie.
15. Podľa ust. čl. 6 bod 6.4 VOP, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/

alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
16. Podľa ust. čl. 12 bod 12.1 VOP, Zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok
Klienta vo vzťahu k Spoločnosti podľa Zmluvy. Skončenie Zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie Klienta
uvedené v Zmluve, Záložnej zmluve, VOP alebo akéhokoľvek vyhlásenia Klienta dané Spoločnosti a
tiež na arbitrážnu doložku v zmysle čl. 14.24 VOP.

17. Podľa ust. čl. 12 bod 12.2 VOP, klient ako aj Spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať
bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1
vyššie.
18. Z listiny označenej žalobcom ako „Prehľad splátok a úhrad“ (dôkaz predložený žalobcom na č.
l. 7 spisu) vyplýva, že žalovanej boli v danom prípade predpísaných na úhradu 8 splátok vo výške
117,95 eur, a to so splatnosťou 1. z nich dňa 20.01.2011, každej nasledujúcej do 20. dňa nasledujúceho

kalendárneho mesiaca, so platnosťou poslednej z nich 20.08.2011. Dňa 20.09.2011 bola žalovanej
predpísaná na úhradu splátka vo výške 2.396,48 eur. Žalovaná vykonala na plnenie svojich peňažných
záväzkov zo zmluvy nasledovné úhrady: dňa 28.02.2011 v sume 120,- eur, dňa 15.03.2011 v sume
127,70 eur, dňa 11.04.2011 v sume 120,- eur, dňa 18.04.2011 v sume 120,- eur, dňa 19.12.2011 v sume
240,- eur, dňa 22.03.2012 v sume 120,- eur, dňa 17.09.2012 v sume 120,- eur, dňa 19.11.2012 v sume

100,- eur, dňa 20.03.2013 v sume 700,- eur, dňa 29.04.2013 v sume 120,- eur, dňa 04.07.2013 v sume
120,- eur, dňa 17.09.2013 v sume 120,- eur, dňa 19.11.2013 v sume 120,- eur, dňa 21.01.2014 v sume
120,- eur, dňa 28.03.2014 v sume 100,- eur, dňa 23.05.2014 v sume 30,- eur a v sume 80,- eur, celkovo
tak úhrady v sume 2.577,70 eur.
19. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné, že v danom prípade pohľadávka žalovanej na

poskytnutie peňažnej sumy 2.911,35 eur zo strany CFH bola započítaná s pohľadávkami CFH (resp.
uhradená splnením záväzku voči VÚB, a. s.) v celkovej výške 2.911,35 eur a súčasne, že žalovaná na
daný prípad uhradila v ďalšom mimo úhrad uvedených v „Prehľade splátok a úhrad“ do dňa rozhodnutia
súdu nasledovné úhrady: dňa 02.09.2014 v sume 30,- eur, dňa 22.09.2014 v sume 100,- eur, dňa
22.01.2015 v sume 100,- eur, dňa 20.07.2015 v sume 100,- eur a dňa 27.08.2015 v sume 50,- eur,

celkovo tak do dňa rozhodnutia úhrady v sume 2.957,70 eur (spolu s úhradami uvedenými v „Prehľade
splátok a úhrad“).
20. Listom zo dňa 24.09.2011 označeným ako „Vypovedanie zmluvy“ (dôkaz predložený pôvodným
žalobcom na č. l. 5 spisu) CFH vyzval žalovanú k úhrade celkovej sumy 2.898,65 eur (z toho istiny
2.852,38 eur) najneskôr do 5 dní od doručenia listu. Podľa doručenky tejto listovej zásielky (dôkaz

predložený pôvodným žalobcom na č. l. 5 spisu) prevzala žalovaná tento list dňa 29.09.2011.
21. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 24 a
25 spisu) CFH ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi žalovanú pohľadávku (spolu s jej
príslušenstvom) zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 21.12.2012 uzavretej medzi CFH a žalovanou vo výške
1.148,21 eur.

22. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
23. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.05.2014,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010
do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľskýmúverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné

percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského
úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe
uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
26. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
27. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka [18) § 52 až
60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh

spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky

upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,

v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne

a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie

a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony

notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnostimimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa

§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych

dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
28. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do
31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
29. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento

zákon.
30. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o

tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
31. Podľa ust. § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
32. Podľa ust. § 340 ods. 1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
33. Podľa ust. § 365 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a

včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.
34. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013,
akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzkualebojehočasti,jepovinnýplatiťznezaplatenej

sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.
35. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
36. Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
37. Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),

osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach
a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.
38. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
39. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

40. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.41. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
43. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

44. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
45. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro

v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

47. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
48. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
49. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
50. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ bola v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom
do 31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravovala
(spravuje) ObZ bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva
o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik

sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
51. Z produkovaných dôkazov mal tak súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom CFH a
žalovanou vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 21.12.2010. Aj s
poukazom na to, že zo strany CFH išlo bez najmenších pochybností o poskytnutie peňažného plnenia
žalovanej v rámci jeho podnikateľskej činnosti v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a na strane žalovanej bol

predmetný spotrebiteľský úver nepochybne poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi zmluvy vznikol právny vzťah v zmysle
príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o
spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v
podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa

ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký
zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade
účastníci zmluvy uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ. Medzi účastníkmi zmluvy teda nedošlo aj
napriekoznačeniuzmluvyako„zmluvyoposkytnutíúčelovejpôžičky“kuzavretiuzmluvyopôžičkepodľa
ust. § 657 OZ, a to vzhľadom k tomu, že zmluva o pôžičke má povahu reálneho kontraktu, teda vznik

pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch
i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. K takémuto plneniu zo strany CFH v prospech žalovanej nikdy
nedošlo, keďže došlo k zápočtu pohľadávok CFH voči pohľadávke žalovanej na poskytnutie peňažného
plnenia na základe predmetnej zmluvy (resp. pokiaľ ide o pohľadávku VÚB, a. s. táto bola uspokojená
peňažným plnením veriteľa).

52. Súd tak vychádzal z toho, že CFH tak svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ splnil, a to tým, že
došlo k započítaniu vyššie uvedených pohľadávok CFH voči pohľadávke žalovanej (resp. pokiaľ ide o
pohľadávku VÚB, a. s. táto bola uspokojená peňažným plnením veriteľa) s tým, že žalovaná sa mala
zaviazať vrátiť CFH túto sumu zvýšenú o celkové náklady spotrebiteľa vo výške 2.911,35 eur, t. j., že
žalovaná sa mala zaviazať zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 3.892,35 eur, a to v 33 mesačných splátkach

vo výške 117,95 eur (33 x 117,95 eur = 3.892,35 eur = 2.911,35 poskytnutý úver + 981,- celkové náklady
spotrebiteľa).
53. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi CFH a žalovanou neobsahovala
náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov, ktorémala žalovaná CFH zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej
splátky v sume 117,95 eur, úroková sadzba 24,02 % ročne, ako aj celková čiastka k zaplateniu v sume
3.892,35 eur [ktorá bola súčinom mesačnej splátky vo výške 117,95 eur a počtu splátok 33 = 3.892,35

eur, resp. bola súčtom celkovej výšky spotrebiteľského úveru v sume 2.911,35 eur a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v sume 981,- eur tvorených úrokom], nikde však v
zmluve nebola uvedená výška splátok zvlášť čo do istiny a čo do úroku, t. j. časť každej mesačnej
splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže bol
nepochybne žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.911,35 eur, je však v zmysle cit. ust. §

11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva uzavretá
medzi CFH a žalovanou aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle
uvedeného cit. ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Preto tak bolo povinnosťou žalovanej vrátiť CFH len poskytnutú peňažnú sumu 2.911,35 eur, a to v 33-
och rovnomerných mesačných splátkach vo výške 88,2227 eur (2.911,35 eur / 33 = 88,2227 eur) so
splatnosťou prvej splátky dňa 20.01.2011 a poslednej dňa 20.09.2013 a pri splatnosti 2. až 32. splátky

20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
54. Na závere uvedenom v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku nemôže nič zmeniť
ani prípadná argumentácia žalobcu, ktorú produkoval v iných sporoch (o ktorej má súd vedomosť zo
svojejčinnosti,napr.vovecipodspis.zn.6C/106/2016),žeajneuvedenienáležitostípodľaust.§9ods.2
písm.a)ažk),r)ay)aust.§10ods.1vzmluveospotrebiteľskomúvereuzavretejvobdobíod11.06.2010

do 31.12.2012 mohlo spôsobiť následok podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
do 31.12.2012, t. j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, len za podmienky, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá písomne. S týmto výkladom cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z. sa súd nemôže stotožniť. Takýto právny výklad ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z. totižto opomína vzájomnú previazanosť cit. ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v

zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, s cit. ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z., ktorý ustanovuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je tak zrejmé,
že úmyslom zákonodarcu bolo to, že ak ktorákoľvek z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
cit. ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a ust. § 10 ods. 1 nebude v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedenápísomne(vprípade,žesamotnázmluvaospotrebiteľskomúverenebudeuzavretáakopísomný

právny úkon, je len pochopiteľné, že tak nebude dojednaná ani jedna z uvedených náležitosti v písomnej
forme), má to mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Úmyslom zákonodarcu určite nebolo to, aby napr. v prípade dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v písomnej forme, v ktorej by však absentovalo písomné dojednanie úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru, ako aj ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

pričom by však tieto náležitosti boli dojednané v ústnej forme, by bolo možné od spotrebiteľa zo strany
veriteľa požadovať aj písomne nedojednané úroky. Určitý výkladový problém, resp. nepresnosť znenia
ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. napokon odstránila novela zákona č. 129/2010 Z. z. vykonaná
zákonomč.352/2012Z.z.,kuktorejosobitnáčastidôvodovejsprávyudáva:„Cieľomnavrhovanejúpravy
je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považoval za bezúročný a bez poplatkov, prípade ak - zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 alebo - neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo -
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona alebo - je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Týmto sa dosiahne pôvodný
zámer predkladateľa stanoviť určité dôsledky porušenia povinností ustanovených týmto zákonom.“.

55. Na závere súdu uvedenom v odseku č. 53 odôvodnenia tohto rozsudku nemôže nič zmeniť ani
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa
09.11.2016, ktorým Súdny dvor EÚ poskytol výklad ust. čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor EÚ totiž vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie

a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s týmto Súdny
dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani
sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú totiž výlučne
vnútroštátne súdy. Súd pripúšťa, že vnútroštátna právna úprava zakotvená v cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k)
v spojení s ust. § 10 ods. 1 písm. a) [toho času písm. b)] zákona č. 129/2010 Z. z. je v rozpore s obsahom

Smernice [vyloženej Súdnym dvorom EÚ, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa
majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernicebránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave; Článok 23
Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods.

2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“.],
avšak tento konflikt automaticky neznamená prednosť uplatnenia smernice pred vnútroštátnou právnou
normou. V taktom prípade totiž vnútroštátny súd je povinný skúmať, či môže Smernici priznať priamy
účinok a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať aspoň nepriamy účinok (teda

vykladať zákon eurokonformne), alebo napokon, či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Otázka
priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých
vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý
riešia. Zásadne platí zákaz horizontálneho priameho účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže
použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (pozn.: priamy účinok je tak v zásade

možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho
zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice).
[k tomu napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-152/84 zo dňa 26.2.1986, rozsudok Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 zo dňa 05.10.2004] Z uvedeného vyplýva, že v
prejednávanej veci (t. j .v spore medzi jednotlivcami: žalobcom a žalovaným, súd Smernici nemohol

priznať priamy horizontálny účinok. Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
(napr. rozsudok vo veci C-14/83 zo dňa 10.4.1984) znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať
vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, pričom tento výklad nie je absolútny (nejedná sa
totiž o priamy účinok), ale je obmedzený rozsahom a medzami. Nejedná sa totižto (ako už bolo uvedené)
o priamy účinok smernice, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené smernicou a teda

v prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na
úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len musí skúmať, či
ho môže vykladať eurokonformne. Povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice
pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými
zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad

contra legem vnútroštátneho práva (k tomu analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-105/03 zo
dňa 16.06.2005, obdobne rozsudok vo veci C-268/06 zo dňa 15.04.2008) Vzhľadom na explicitné znenie
cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky
úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C42-15 vyložili toto
ustanovenie vnútroštátneho práva eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok

na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez
poplatkov, nahradili by doslova vnútroštátne právo Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok).
Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda je možné uvažovať
iba o účinku nepriamom. Takýto postup však nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra
legem. V danom prípade sporu jednotlivcov tak súd závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15

nemôže aplikovať.
56. V ďalšom je možné konštatovať, že žalovaná ku dňu 24.09.2011, kedy zo strany CFH došlo k
vypovedaniu zmluvy a k požiadaniu žalovanej o splatenie celej dlžnej sumy, bola v omeškaní s úhradou
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, a to časti splátky splatnej dňa 20.06.2011 v rozsahu sumy
41,6362 eur (keďže žalovaná do dňa 24.09.2011 uhradila celkovo len sumu 487,70 eur, ktorá zodpovedá

piatim splátkam vo výške 88,2227 eur splatným dňa 20.01.2011, dňa 20.02.2011, dňa 20.03.2011, dňa
20.04.2011 a dňa 20.05.2011 a časti splátky splatnej dňa 20.06.2011 v rozsahu sumy 46,5865 eur), a
preto súd dospel k záveru, že CFH predmetný spotrebiteľský úver „zosplatnila“ oprávnene v súlade s
ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Žalovaná tak bola povinná „zosplatnený úver“ (v tomto prípade
len v rozsahu nesplateného zvyšku úverovej istiny z dôvodu vyššie súdom konštatovanej bezúročnosti

a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru) vo výške 2.423,65 eur (ako suma rozdielu
úverovej istiny 2.911,35 eur a úhrad žalovanej do dňa zosplatnenia v celkovej výške 487,70 eur =
2.423,65) zaplatiť v lehote určenej žalobcom vo vypovedaní zmluvy - liste zo dňa 24.09.2011, t. j. v
lehote do 5 dní od jeho doručenia (k doručeniu došlo dňa 29.09.2011), teda do 04.10.2011 (k splatnosti
sumy 306,3043 eur, ako splátok splatných do 04.10.2011 však už došlo predtým, postupne, a to v sume

41,6362 eur dňa 20.06.2011, v sume 88,2227 eur dňa 20.07.2011, v sume 88,2227 eur dňa 20.08.2011
a v sume 88,2227 eur dňa 20.09.2011. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná nebola v čase rozhodnutia
v prejednávanej veci v omeškaní (§ 365 ObZ) so zaplatením úverovej istiny, keďže ku dňu rozhodnutia
súdu uhradila celkovo sumu 2.957,70 eur, t. j. sumu o 46,35 eur vyššiu, ako bolo podľa predmetnejzmluvy povinná, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 382,38 eur ako nedôvodnú
zamietol.
57. Pokiaľ ak v ďalšom súd rozhodoval o uplatnenom príslušenstve pohľadávky žalobcu, t. j. o úrokoch

z omeškania vo výške 9,5 % ročne: zo sumy 762,38 eur od 05.10.2011 do 02.09.2014, zo sumy 732,38
eur od 03.09.2014 do 22.09.2014, zo sumy 632,38 eur od 23.09.2014 do 22.01.2015, zo sumy 532,38
eur od 23.01.2015 do 20.07.2015, zo sumy 432,38 eur od 27.01.2015 do 27.08.2015 a zo sumy 382,38
eur od 28.08.2015 do zaplatenia, takto uplatnený nárok právne posúdil ako nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania podľa cit. ust. § 369 ods. 1 ObZ (viď cit. ust. § 768k ods. 2 a 3 ObZ) v spojení s ust. § 517

ods. 2 OZ, ktorý CFH (a následne po postúpení pohľadávky na žalobcu, žalobcovi) vznikol v dôsledku
omeškania žalovanej s peňažným plnením vo výške 762,38 eur. Zo žalobného návrhu je zrejmé, že
žalobca si žalobou pôvodne uplatňoval úroky z omeškania len zo sumy, ktorú považoval ku dňu spísania
žaloby za dlžnú (t. j. ako rozdielu sumy peňažných záväzkov žalovanej a sumy všetkých úhrad žalovanej
ku dňu spísania žaloby v celkovej sume 2.577,70 eur s výnimkou úhrady žalovanej zo dňa 02.09.2014
vo výške 30,- eur). Ak súd vychádzal z takto vymedzeného rozsahu žaloby a súčasne zo záveru o

bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru, súd konštatuje, že žalobcovi bolo
možné priznať úroky z omeškania za obdobie odo dňa 05.10.2011 len zo sumy 333,65 eur (ak rozdielu
istiny úveru v sume 2.911,35 eur a sumy úhrad 2.577,70 eur), inak by súd prekročil rozsah uplatneného
nároku žalobou, čo nie je prípustné z dôvodu podľa ust. § 216 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého je súd
viazaný žalobným návrhom žalobcu), a to samozrejme za podmienky, že by zo strany žalovanej nedošlo

po podaní žaloby (resp. u úhrady zo dňa 02.09.2014 vo výške 30,- eur ešte pred podaním žaloby) k
žiadnym úhradám, ktoré by neprekročili spolu s úhradami v celkovej výške 2.577,70 istinu žalovanej
poskytnutého spotrebiteľského úveru. K tomuto však došlo. S poukazom na žalovanou vykonané úhrady
počnúc dňom 02.09.2014 (t. j. dňa 02.09.2014 v sume 30,- eur, dňa 22.09.2014 v sume 100,- eur, dňa
22.01.2015 v sume 100,- eur, dňa 20.07.2015 v sume 100,- eur a dňa 27.08.2015 v sume 50,- eur) súd

konštatuje, že CFH (resp. po postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 524 ods. 2 OZ žalobcovi) vzniklo
právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne (v období od 13.07.2011 do 08.11.2011
bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1,5 % ročne, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti,
§ 186 ods. 1 CSP): zo sumy 333,65 eur od 05.10.2011 do 02.09.2014 (v kapitalizovanej sume 92,31
eur = 9,5 % x 333,65 eur x 1063 dní omeškania / 365 dní v roku), zo sumy 303,65 eur od 03.09.2014

do 22.09.2014 (v kapitalizovanej sume 1,58 eur = 9,5 % x 303,65 eur x 20 dní omeškania / 365 dní v
roku), zo sumy 203,65 eur od 23.09.2014 do 22.01.2015 (v kapitalizovanej sume 6,47 eur = 9,5 % x
203,65 eur x 122 dní omeškania / 365 dní v roku), zo sumy 103,65 eur od 23.01.2015 do 20.07.2015 (v
kapitalizovanej sume 4,83 eur = 9,5 % x 103,65 eur x 179 dní omeškania / 365 dní v roku) a zo sumy
3,65 eur od 21.07.2015 do 27.08.2015 (v kapitalizovanej sume 0,04 eur = 9,5 % x 3,65 eur x 38 dní

omeškania / 365 dní v roku), teda v celkovo kapitalizovanej sume 105,23 eur. Vzhľadom k tomu, že
žalovaná navyše oproti istine predmetného spotrebiteľského úveru vo výške 2.911,35 eur, ako už bolo
konštatované uhradila sumu 46,35 eur, súd dospel k záveru, že žalobcovi bolo možné proti žalovanej
priznať v prejednávanej veci nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len v kapitalizovanej sume 58,88
eur (105,23 eur - 46,35 eur) a v tomto rozsahu tak žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania

vyhovieťavozvyšnomrozsahubolopotrebnéžalobuvčastiozaplatenieúrokovzomeškaniazamietnuť.
58. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
59. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

60. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
2 a § 256 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci
(pričom za neúspech žalobcu súd považoval aj skutočnosť, že na základe späťvzatia žaloby v časti o

zaplatenie sumy 495,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 495,80 eur od
05.10.2011dozaplateniaaozaplateniesumy30,-eur došloprocesnýmzavinenímžalobcukzastaveniu
konania; § 256 ods. 1 CSP; naproti tomu k zastaveniu konania v časti o zaplatenie sumy 350,- eur
došlo z procesného hľadiska zo strany žalovanej, keďže táto túto sumu uhradila až po podaní žaloby).
Žalovaná mala vo veci nepochybne pomerne väčšej časti, preto by bolo namieste priznanie jej nároku

na pomernú náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP). V prejednávanej veci však možnosť priznania
náhrady žalovanej vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods.1 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu
SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).