Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212201742
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4212201742.9

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: R.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, I., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o. so sídlom Komárno, Pohraničná
4,IČO:36 721 123 proti žalovanému: W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., M. XX, právne zastúpený: Mgr.
Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Kapisztóryho 2, o vyslovenie neplatnosti listiny
o vydedení a určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Súd v r a c i a žalobcovi Ing. Jozef Szabó, nar.2.5.1942, bytom Nesvady, Studená 10, súdny poplatok za
návrh vo výške 192,30 eur cestou Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124 so

sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného
rozhodnutia o jeho vrátení

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vyslovenia neplatnosti listiny o vydedení, ktorou ho
mala vydediť nebohá matka, pričom vydedenie malo nastať v prospech žalovaného.

2. Dňa 27.2.2013 Okresný súd Komárno uznesením 15C/49/2012-153 pripustil zmenu žaloby tak, že
„Súd určuje, že listina o vydedení, spísaná dňa 21.8.1998, ktorou Mária Szabóová, nar.19.12.1920,
naposledy bytom Nesvady, ktorou vydeďuje Ing. Jozefa Szaba, nar.2.5.1942, trvale bytom Nesvady,
Studená 10 a jeho právnych následcov, z dedičstva, je neplatná.
Súd určuje, že dôvody vydedenia navrhovateľa jeho matkou neb. Máriou Szabóovou, nar.19.12.1920,
naposledy bytom Nesvady, zomrelou 15.10.1998, uvedené v listine o vydedení zo dňa 21.8.1998, nie

sú dané“.

3. Prípisom doručeným súdu dňa 9.5.2017 žalobca zobral žalobu späť. Zároveň žiadal, aby mu bol
priznaný nárok na náhradu trov konania, nakoľko podľa názoru žalobcu vznik konania zapríčinila
žalovaná a to tým spôsobom, že v dedičskom konaní, ktoré prebieha na tunajšom súde pod 4D/507/2005
mala žalovaná predložiť listinu o vydedení, ktorou mala matka strán sporu žalobcu vydediť. Nakoľko sa

jednalolistinuspôsobilúnegatívnezasiahnuťdodedičskýchpráv žalobcu,tentobolvsúladespoučením
konajúcej notárky o možnosti obrátiť sa na súd ohľadne platnosti predloženej listiny, nútený toto právo
využiť. Nakoľko uvedené dedičské konanie bolo právoplatne skončené a na spornú listinu o vydedení
nebol braný ohľad, čiže dedičské právo žalobcu zostalo v celom rozsahu zachované, tento spor sa stal
nadbytočným.

4. Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobca môže vziať žalobu
späť.Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania

protistrane.

5. Pojem „ procesné zavinenie“,použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej

súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01
alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože
nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní,
že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola

žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.
Zásada procesnej zodpovednosti sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami
sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného,

alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods.
1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161
ods. 3 CSP).
Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný
povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď'

žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd
povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o
tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za

daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

6. V danom prípade súd rozhodol o zastavení konania podľa § 145 CSP, nakoľko žalobca zobral žalobu
späť v celom rozsahu. Súhlas žalovaného nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred predbežným

prejednaním sporu resp. pred pojednávaním.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 256 ods. 1 CSP. Strana sporu-
žalobca- založil vzťah medzi ním a súdom, ako i medzi súdom a žalovaným a taktiež medzi stranami
navzájom, čím je nutné uplatniť zásadu procesnej zodpovednosti strany na zastavení konania.

Súd je názoru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť, čím vznikol
nárok na náhradu trov konania protistrane. Súd je názoru, že sú splnené všetky predpoklady tak, ako sú
opísané vyššie. Je teda daná príčina, ktorou je správanie sa strany sporu (späťvzatie žaloby žalobcom)
a dôsledkom je vznik trov protistrany. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že vznik konania

zapríčinila žalovaná a to tým spôsobom, že v dedičskom konaní, ktoré prebiehalo na tunajšom súde
pod 4D/507/2005 (skončené právoplatne uznesením 4D/507/2005-385 zo dňa 9.5.2016) mala žalovaná
predložiť listinu o vydedení, ktorou mala matka strán sporu, žalobcu vydediť. Nakoľko sa jednalo o listinu
spôsobilú negatívne zasiahnuť do dedičských práv žalobcu, tento bol v súlade s poučením konajúcej
notárky o možnosti obrátiť sa na súd ohľadne platnosti predloženej listiny, nútený toto právo využiť.

Súd je názoru, že žalovaný nemôže zodpovedať za vznik trov konania, ktoré inicioval žalobca a ktoré
žalobca zobral späť v domnení, že žaloba už nie je dôvodná pre skončenie dedičského konania, a to
bez ohľadu na to, ako by bolo meritórne rozhodnuté. Žalovaný, ktorý sa iba v konaní bránil, nemôže
niesť zodpovednosť za vznik trov, keď k zastaveniu príde z dôvodu výsledku iného konania. Primárnesa musí mať brať do úvahy správanie žalobcu, ktorý svojim konaním vyvolal zastavenie konania,
pričom zastavenie konania resp. podanie návrhu na zastavenie konania, nemalo príčinu v správaní sa
žalovaného. Rovnako tak ani vznik sporu nebol primárne odvodený od správania sa žalovaného, ale

od správania sa matky žalobcu a žalovanej, ktorá napísala listinu, ktorou mala žalobcu vydediť. Teda
ani samotný vznik sporu nemožno jednoznačne dať na vrub správania žalovaného, a vonkoncom sa mu
teda nemôže pripísať zavinenie na zastavení konania. Tu treba jednoznačne ako procesné zavinenie
zastavenia vidieť späťvzatie žaloby žalobcom.

8. O vrátení súdneho poplatku, ktorý je krátený o sumu 6,70 €, rozhodol súd podľa § 11 ods. 3, ods. 4,
ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia, ktorým súd vrátil časť poplatku odvolanie prípustné nie je.

Proti zvyšným výrokom uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.