Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/450/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815205157
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6815205157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova č. 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému N. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXX/X,
XXX XX M., o zaplatenie 63,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Revúca č.k. 8C/294/2015-38 zo dňa 26. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (I. výrok) a v závislom výroku o trovách
prvoinštančného konania (II. výrok), p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 26. 09. 2016 žalobu zamietol (I. výrok). O trovách konania
prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (II. výrok). Zároveň uložil žalovanému povinnosť vyčísliť si trovy konania, ktorých náhradu si
uplatňuje, do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (III. výrok).
V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia

sumy 63,- Eur s príslušenstvom z titulu dlžného poistného. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca so
žalovaným uzatvorili dňa 08. 06. 2012 poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia od 08. 06. 2012 na dobu neurčitú s povinnosťou
žalovaného platiť ročné poistné vo výške 126,- Eur, v polročných splátkach po 63,- Eur. Podľa žalobcom
predloženého výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy žalovaný prvé lehotné poistné vo výške 63,- Eur
za obdobie 08. 06. 2012 - 07. 12. 2012 uhradil. Druhé lehotné poistné za obdobie od 08. 12. 2012 do
07. 06. 2013 nebolo uhradené.

Žalovaný požiadal dňa 03. 10. 2012 o storno poistenia z dôvodu prevodu motorového vozidla na inú
osobu, pričom doložil technický preukaz motorového vozidla, v ktorom je zapísaná zmena vlastníka
vozidla zo žalovaného na N. Y., nar. XX. XX. XXXX. Výzvami zo dňa 31. 12. 2012, 06. 03. 2013 a 02.
07. 2013 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžného poistného vo výške 63,- Eur. Oznámením zo
dňa 06. 05. 2013 oznámil žalobca žalovanému, že poistenie zaniklo dňa 24. 09. 2012.
Súdprvejinštanciekonštatoval,žekzánikupoisteniadošlopodľaustanovenia§9ods.1písm.b)zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla v platnom znení (ďalej aj ,,Zákon o povinnom zmluvnom poistení“, resp. ,,ZoPZP“)
na základe prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel dňa 24. 09. 2012. Za
týchto okolností má potom žalobca nárok na poistné za obdobie od 08. 06. 2012 do 24. 09. 2012 a nie
do 07. 06. 2013. Z predložených listín ani z tvrdení žalobcu nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý bymalo patriť žalobcovi poistné až do konca poistného obdobia (do 07. 06. 2013). Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Žalovanému, ktorý mal vo veci úspech v celom rozsahu, priznal nárok na
náhradutrovkonaniavočižalobcovivplnejmiereaurčilžalovanémusudcovskúlehotunavyčíslenietrov.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil a vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu, alternatívne, aby rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru okresný súd na základe
dokazovania dospel k nesprávnemu záveru ohľadne nedôvodnosti jeho žaloby, preto ju v celom rozsahu
zamietol. Súd prvej inštancie vydal rozsudok podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP za splnenia
podmienky, t. j. ,,tvrdenia strán nie sú sporné“, pretože žalovaný sa v konaní nevyjadril. Vzhľadom na
uvedené súd prvej inštancie mal dospieť k jedinému záveru, a to, že žalovaný nerozporuje skutočnosti
ním tvrdené, preto mal jeho žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Súd prvej inštancie ho nevyzval v

zmysle ustanovenia § 138 CSP na späťvzatie žaloby, a teda svojím postupom mu nedal možnosť
doplnenia dôkazov preukazujúcich ním tvrdené skutočnosti, ktoré okresný súd nemal preukázané.
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX týkajúcu sa poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia odo dňa
08. 06. 2012 na neurčito. V poistnej zmluve bolo dohodnuté ročné poistné vo výške 126,- Eur, ktoré bol
žalovaný povinný splácať v polročných lehotných splátkach vo výške 63,- Eur. Žalovaný mu uhradil prvé
lehotné poistné za obdobie od 08. 06. 2012 do 07. 12. 2012 vo výške 63,- Eur. Druhé lehotné poistenie vo
výške 63,- Eur za obdobie od 08. 12. 2012 do 07. 06. 2012 mu žalovaný neuhradil. Na základe žiadosti

žalovaného o storno poistenia poistenie zaniklo ku dňu 24. 09. 2012 v súlade s ustanovením § 9 ods. 1
písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Dňa 24. 08. 2012 došlo k poistnej udalosti v súvislosti
s prevádzkou motorového vozidla žalovaného, v dôsledku ktorej bol povinný vyplatiť poškodeným na
základe poistnej zmluvy poistné plnenia spolu vo výške 1 365,03 Eur. Pretože k poistnej udalosti došlo
v období od 08. 06. 2012 do 24. 09. 2012, vzniklo mu právo na poistné až do konca poistného obdobia

(§ 11 ods. 12 Zákona o povinnom zmluvnom poistení.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach

daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrarioarozsudoksúduprvejinštancievovýroku,ktorýmžalobuzamietol(I.výrok)avzávislomvýroku
o trovách prvoinštančného konania (II. výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo

okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnostinapadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

8. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v
konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP
na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.
9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v posudzovanej veci došlo k zániku

poistenia podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) ZoPZP zápisom prevodu držby motorového vozidla na
inú osobu v evidencii vozidiel, a to ku dňu 24. 09. 2012, preto žalobcovi vznikol nárok na poistné jedine
za obdobie od 08. 06. 2012 do 24. 09. 2012, ktoré žalovaný zaplatil žalobcovi.

10. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
Občiansky zákonník upravuje spotrebiteľské zmluvy v ustanoveniach § 50 až § 54.

11. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré z bežných typov zmlúv (a to v závislosti od subjektov, ktoré
ich uzatvárajú) im dáva charakter spotrebiteľských zmlúv. Každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ a
spotrebiteľ sa považuje za spotrebiteľskú, pričom nie je rozhodujúce, v akej forme je zmluva uzavretá.
Bez ohľadu na prameň práva, každý zmluvný typ, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy, patrí k

spotrebiteľským zmluvám a podlieha podmienkam určeným právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Pre spotrebiteľskú zmluvu v zmysle poskytnutia osobitnej ochrany podľa ustanovenia § 53 a nasl. OZ
nie je podstatné to, ako je zmluva typologicky nazvaná, alebo aplikáciu akého zákona si zmluvné strany
dohodli, resp. akú právnu formu pre daný vzťah určil zákon, alebo si zmluvné strany dohodli, ale iba to, či
súnaplnenépojmovéznakyustanovenia§52OZ.Zadodávateľasapovažujeosoba,ktorápriuzatváraní

a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. O spotrebiteľský vzťah pôjde iba vtedy, ak samotné plnenie dodávateľa bude dôsledkom
uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Nestačí teda, že vo všeobecnosti bude mať dodávateľ charakter
osoby, ktorá inak môže byť dodávateľom. Vyžaduje sa, aby sa tento charakter prejavil v konkrétnom
posudzovanom vzťahu. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzavrel poistnú zmluvu týkajúcu sa poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa,
ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Uvedené ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej

na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov s účinnosťou od 01. 05. 2015 došlo ním k prehĺbeniu inštitútu ochrany spotrebiteľa.
V dôvodovej správe k uvedenému zákonu je uvedené: „S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa
jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky
zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči

spotrebiteľovi“.

15. K aplikácii uvedeného ustanovenia sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.
zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 01. 2015, ktorý uviedol: „Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a

právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné a záverečné ustanovenia, to znamená, že sa
od ich účinnosti aplikujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“16. I napriek tomu, že okresný súd nepostupoval podľa ustanovenia § 138 Civilného sporového poriadku
(po predbežnom právnom posúdení súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na späťvzatie žaloby), nie je
možné ustáliť, že na strane žalobcu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku postupu

okresného súdu, ktorým by sa žalobcovi znemožňovalo uskutočniť jeho procesné práva.

17. I v prípade, ak by okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 138 CSP a žalobca by navrhol
pripustenie zmeny žaloby ohľadne doplnenia rozhodujúcich skutočností (napr. týkajúcich sa škodovej
udalosti, ku ktorej malo dôjsť prevádzkou motorového vozidla žalovaného pred koncom poistného

obdobia a z ktorej vznikla povinnosť žalobcu v pozícii poistiteľa nahradiť škodu), okresný súd by nemohol
pripustiť zmenu žaloby, pretože v zmysle ustanovenia § 294 CSP ,,zmena žaloby sa v spotrebiteľských
sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.“

18. Odvolací súd vzhľadom na koncentračnú zásadu nemohol prihliadnuť na dôkazy predložené
žalobcom až v odvolacom konaní (Doklad o škodovom priebehu, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa

29. 11. 2012, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29. 11. 2012, Oznámenie o poistnom plnení zo
dňa 12. 11. 2012 ), pretože žalobca nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z
ustanovenia § 366 CSP na to, aby tieto dôkazy boli odvolacím dôvodom.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol

(I. výrok) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách
prvoinštančného konania (II. výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore
podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

20.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1

CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trov
odvolaciehokonania.Keďžesivšakžiadnetrovyodvolaciehokonanianeuplatnilazobsahuspisužiadne
trovy odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplývajú, odvolací súd mu ich nepriznal.

21. Odvolaním nenapadnutý výrok (III. výrok) zostal nedotknutý.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).